Sr. Alexandra sa narodila 14. decembra 1950 v Chlebniciach rodičom Ondrejovi a Johane, rod. Suľovej, ako tretie z piatich detí a prvá dcéra v rodine. Pri krste 17. decembra 1950 prijala meno Mária. K prvému svätému prijímaniu pristúpila 22. augusta 1958.
Vo svojom životopise spomína, že na jej dozrievanie vo viere mali výrazný vplyv rodičia, ale aj miestny duchovný otec Rudolf Varhol, ktorý prišiel do Chlebníc v roku 1961 a ktorý ju duchovne doprevádzal.
Už od mladosti mala blízko k chorým a trpiacim. Vnímala ich ako „mystické údy trpiaceho Spasiteľa, ktoré potrebujú službu lásky a obety“. Táto vnútorná motivácia ju po ukončení základnej školy priviedla v roku 1967 do ústavu pre telesne a duševne postihnutých v Petrovanoch, kde v tom čase pôsobili sestry dominikánky. Práve tam sa jej povolanie začalo konkrétne formovať.
Po čiastočnom uvoľnení spoločenských pomerov v roku 1968 sa otvorila možnosť vstupu do rehole. Sr. Alexandra túto príležitosť využila a 9. novembra 1968 vstúpila do noviciátu. Prvé rehoľné sľuby zložila 9. novembra 1969, doživotné 13. septembra 1975. Celá jej formácia prebiehala v podmienkach utajenia a popri pracovných povinnostiach, čo si vyžadovalo veľkú vytrvalosť a vnútornú silu. Súčasne študovala na strednej zdravotníckej škole, ktorú ukončila maturitou v roku 1972.
Náročné životné podmienky a intenzívna služba sa postupne podpísali na jej zdraví. Už ako 38-ročná odišla do invalidného dôchodku. Obdobie zotavovania prežila v rodných Chlebniciach. Po páde komunistického režimu sa v roku 1991 vrátila do spoločenstva sestier v Dunajskej Lužnej, kde ochotne pomáhala pri domácich prácach. Neskôr pôsobila v Košiciach a následne opäť v Petrovanoch.
V roku 1998 sa vrátila do rodnej obce, aby sa s obetavosťou starala o ťažko chorého vdp. Rudolfa Varhola. Po jeho odchode do večnosti sa opäť zapojila do komunitného života v Dunajskej Lužnej. V roku 2025 bola pre zhoršujúci sa zdravotný stav preložená do Konventu sv. o. Dominika v Petrovanoch.
Jej život bol poznačený mnohými zdravotnými ťažkosťami, ktoré obetovala za potreby Cirkvi, a príbuzných i za všetkých, ktorí ju prosili o duchovnú podporu.
Zaopatrená sviatosťami sa 23. februára 2026 pokojne vrátila do Otcovho domu.
