Kongregácia sestier dominikánok bl. Imeldy pôsobí aj na Ukrajine, v meste Mukačevo a jeho okolí viac ako tridsať rokov. Snaží sa vnímať a odpovedať na potreby ľudí modlitbami, dobrým slovom, radou i materiálnou pomocou.
Situácia sa na Ukrajine od roku 2022 veľmi zhoršila. Zo začiatku bolo medzi ľuďmi na Slovensku i na celom svete cítiť veľkú vlnu súcitu, ktorá mnohých hnala ku konkrétnym skutkom pomoci ľuďom z napadnutej krajiny. Otvorili sa brány sŕdc a domov pre ľudí „hľadajúcich bezpečné prístrešie“. Iní zas zbierali veci a nosili do centier pomoci na Slovensku alebo aj cez hranice priamo na Ukrajinu. Táto pomoc sa časom značne zmenšila.
Sestry dominikánky zbierajú humanitárnu pomoc a aj finančné prostriedky na jej zabezpečenie už od začiatku invázie. Situácia je tam však naďalej veľmi zlá. Problém je hlavne s potravinami. Niektoré z potravín sú drahšie ako na Slovensku a príjmy väčšiny rodín sú minimálne. Mnohí muži, živitelia rodín, sú na vojne, mnohí sú vojnoví invalidi a mnohí zomreli. V rodinách prežívajú stály strach a bolesť, neistotu, nedostatok v základných potrebách, hlad.
Katarína Pajerská, ktorá vozí humanitárnu pomoc na rôzne miesta na východnej Ukrajine, ako napr. Charkov, Ševčenkovo, Sloviansk, opisuje situáciu na území východnej Ukrajiny nasledovne: „Kupjanský okres Rusi veľmi ničia. V samotnom meste Kupjansk prebiehajú pouličné boje. Je veľmi smutné, že všetko, čo sa po oslobodení obnovilo, opäť ruinujú. Rodiny prichádzajú do Ševčenkova – najbližšieho malého mesta, kde je ešte ako tak bezpečne, hoci rakety a drony dopadajú aj v jeho okolí. Ľudia prichádzajú do Ševčenkova v šoku, zlomení. Veľa krát pred ich očami ľahne popolom to, čo budovali celý život. Viaceré dediny, ako aj Kurilivka, sú zrovnané so zemou. V niektorých dedinách žijú už len starí ľudia. Sú aj bez nohy, ležiaci a nechcú nikde odísť. „My tu zomrieme“ hovoria. Pred pár dňami prišla do Ševčenkova rodina v pyžamách a šľapkách. Všetko im po zásahu dronom zhorelo. Z domu zostali ruiny. Zaváraniny a zásoby, čo si chystali na zimu, boli zničené. Takýto ľudia potrebujú všetko od ponožiek po vetrovku, od lyžičky po hrniec, od zubnej kefky po prášok na pranie. A potrebujú hlavne potraviny, aby mali aspoň na pár dní čo jesť. Keď vidím tú veľkú biedu, stále v sebe počujem Kristove slová: Vy im dajte jesť. (Mk 6,37)“
Podobné situácie zažíva pani Tatiana Hončárová. Bola riaditeľkou umeleckej školy a viedla zbor. Teraz nemôže vykonávať svoju prácu, ktorú milovala, a tak rozdáva humanitárnu pomoc a je zodpovednou za humanitárne centrum v Ševčenkove. Je to malé mesto blízko vojnovej línie. Spomína si na jednu rodinu ako k nej prišli mama, otec, tri deti, starí rodičia potom, čo ich rodinný dom bol zbombardovaný a celá dedina zrovnaná so zemou. Prišli veľmi hladní a bez prostriedkov. Dali im, čo mohli a tiež im zaspievali. Tatiana krásne spieva a tak dodáva iným nádej.
Kongregácia sestier dominikánok prosí o finančné príspevky na nákup potravín a drogérie. Finančný príspevok môžete zaslať na účet číslo: SK14 1100 0000 0026 6970 4092. Do poznámky napíšte: Ukrajina.
V evanjeliu sv. Jána (6. kap) počúvame, že v zástupe mnohých hladných ľudí bol chlapec, ktorý mal len päť jačmenných chlebov a dve ryby. A predsa sa z tohto mála nasýtilo päťtisíc mužov. A keď sa všetci nasýtili, apoštoli odrobinami z piatich jačmenných chlebov naplnili dvanásť košov. To málo, čo dal chlapec Kristovi k dispozícii, nasýtilo mnohých ľudí. A možno aj to málo, čo dáme do zbierky my, pomôže mnohým našim bratom a sestrám v ťažko skúšanej susednej krajine.
