V dňoch 21.4. – 23.4. sa v Dominikánskom kontemplatívnom centre Pústý Dvor na Ábelovej stretla najmladšia vetva Dominikánskej rodiny, a to vysokoškoláci z ADOM-u. Posledné stretnutie vysokoškolákov v tomto akademickom roku sa nieslo v celkom trefnej téme: Smrť a čo ďalej?
Mohlo by sa zdať, že nás, mladých, ktorí oplývame životom, radosťou i entuziazmom sa takáto téma až tak netýka. Toto zdanie ešte viac umocňovala čerstvá spomienka na radosť zo zmŕtvychvstania Krista, vďaka ktorému je prítomná v najväčšej opustenosti – smrti – láska a život. Opak bol však pravdou. Veľmi rýchlo sme si uvedomili, že obávaná smrť je jedna z našich najväčších istôt v živote. Toto presvedčenie ešte potvrdzovali aj naše skúsenosti so smrťou prítomnou v našich životoch, pri spomienke na zosnulých kamarátov, známych, spolužiakov či rodinných príslušníkov. Uvedomenie si všetkých týchto skutočností nás viedlo do stredu otázky o smrti. Je to vari koniec? Poctivým čítaním, zamýšľaním sa a diskutovaním sme aspoň trošku nahliadli do tohto tajomstva, ktoré vrcholilo v myšlienke vzkriesenia a úplnosti v Kristovi: Buďte jedno ako som ja a Otec jedno.
Ako iste viete, naše stretnutia nie sú len o štúdiu. Tajomstvá, do ktorých nahliadneme, je potrebné hlavne premodliť. Spoločne sme slávili Eucharistiu, modlili sa liturgiu hodín a adorovali Krista s hudobným doprovodom našej sestry Giorgie.
Dlhé debaty pri chutnom stolovaní alebo večerné dišputy nás neminuli ani tentokrát. Našu komunitu umocnilo aj prijímanie dvoch nových členov a to Jakuba, ktorý si za patrónku vybral Pannu Máriu stolicu múdrosti a našu Julku, ktorej na tejto ceste bude pomáhať Mária Magdaléna. Neviem ako vás, ale mňa vždy prenikne nádej a láska, keď sa v mladých rozvinie túžba byť v našej komunite a kráčať ku Kristovi spolu s nami a sv. Dominikom.
Víkend sme zakončili, tak ako už je zvykom, kázaním mladých. Počuli sme krásne svedectvá, dobré postrehy, zaujímavé myšlienky a dokonca aj báseň O smrti – ktorá končila pri myšlienke spočinutia v Božom náručí. A myslím, že to je to hlavné, čo si odnášame z tohto víkendu. Smrť bola prekonaná!
Smrť a čo ďalej? Mohlo by sa zdať, že vysokoškolský ADOM na pár mesiacov akoby zomrie, keďže najbližší VŠ ADOM nás čaká až v septembri. No nádej na stretnutie v septembri v nás umocňujú aj slová Krista: Dievča (ADOM) neumrelo, ale spí! A kto spí, raz sa zobudí :).
Sebastián Kaduk
