V rámci Jubilejného roka sme sa ako Kongregácia rozhodli ponúknuť sestrám možnosť púte do Talianska. Prvú púť absolvovalo 7 sestier – sr. Justína, sr. Sávia, sr. Karmela, sr. Mária, sr. Jakuba, sr. Blažeja a sr. Giorgia spolu s fr. Mannesom do talianskej Oropy ku Oropskej Madone. Táto konkrétna Madona bola blízka aj čo chvíľa svätorečenému Pier Giorgiovi, ktorý chodieval ku svojej Madone do baziliky na ranné omše. Púť sa uskutočnila od 30.4. do 4.5. 2025.
Vyrazili sme 30.4. v skorých ranných hodinách z Bratislavy v dvoch autách. Oropa nás privítala v podvečer a všetkých očarila na prvý pohľad úžasným pokojom, ktorý na tomto mieste obklopenom Alpami vládne. Hneď na ďalší deň nás čakala návšteva rodinnej vily Frassatiovcov v Pollone, ktoré leží dole pod Oropou, asi 15 minút cesty. Vo vile sme mali možnosť ísť do Pier Giorgiovej izby a hľadieť z jeho okna na hory, ktoré tak miloval. Spolu s jeho neterou sme slávili sv. omšu, ktorú slúžil fr. Mannes. Táto návšteva bola jedným z najsilnejších momentov. Môcť vnímať miesto, kde chodil a spolu so svojimi priateľmi sa zabával Pier Giorgio. Vyrastajúc v bohatej rodine a predsa neočarený bohatstvom, ale naopak, tajomným svetlom, ktoré vnímal v tých najbiednejších.
Na mieste priamo v lone Álp sme nemohli opomenúť výstup do hôr, ktoré miloval a behal po nich. Nenáročnejšou trasou sa polovica sestier vybrala k jazierku Laghetto delle Bose a zvyšok sa rozhodol pokoriť vrch Poggio Frassati (1966 m.n.m.), z ktorého je krásny výhľad. Zvyšok púte sme strávili v samotnej Orope, pri „čiernej“ Madone, ktorá si získala srdce všetkých. Silným zážitkom bola aj možnosť doslova sa postaviť pod jej ochranný plášť, ktorý pár rokov dozadu pri jej slávnostnom korunovaní ušili technikou patchwork z rôznorodých kusov látky, ktoré boli ľuďom vzácne a mohli ich poslať. Po ceste domov sme si urobili prestávku v Bergame, kde nás potešilo láskavé prijatie miestnych sestier dominikánok a kde sme poobdivovali krásy historického centra. Samozrejme nemohla chýbať zmrzlina.
