V liturgických čítaniach dnešnej nedele sa nám odkrýva príbeh starého a nového Adama. V knihe Genezis čítame ako Adam a Eva zhrešili a Pavol nám v liste Rimanom objasňuje dôsledky tohto hriechu – smrť. Poukazuje na Ježiša, ako nového Adama, a jeho milosť, ktorá nám priniesla ospravedlnenie a nový život. Napokon v Matúšovom rozprávaní o pokúšaní na púšti sa vynára kontrast medzi starým a novým Adamom, kde vidíme Kristovo víťazstvo nad diablovými úskokmi.
V Matúšovom evanjeliu ma zaujali tieto tri aspekty:
- Dôležitosť spoločenstva
Keď sa povie slovo púšť, hneď si vybavíme obrovské priestranstvo, kde je veľmi sucho a horúco. Matúš však nešpecifikuje, že ide o takúto púšť. V Novom zákone sú takto označované aj stepné oblasti či pastviny – teda pusté miesta, kde nie sú ľudia, ale iba divá zver. Ján Zlatoústy hovorí, že Duch viedol Ježiša na púšť, pretože tam chcel prilákať diabla. Toto miesto sa teda pre Ježiša stáva miestom pokušenia pre samotu. Diablovi sa ľahšie útočí na ľudí, ktorí sú izolovaní od spoločenstva, pretože vtedy sú veľmi zraniteľní. Zaútočil aj na Evu, keď bola sama bez Adama.
Aj keď zhrešíme, neizolujme sa od ostatných, ale hľadajme milosrdenstvo a odpustenie u Boha, ktoré nás naspäť začlení do spoločenstva lásky.
- Dôležitosť samoty
Ježiš bol na púšti 40 dní. Toto číslo nám môže asociovať rôzne udalosti ako napr. 40 dní Mojžiša na Sinaji či 40 rokov putovania Izraela púšťou. Tu na púšti sa mal vyvolený národ naučiť dôverovať Bohu, že On sa o nich postará a bude za nich bojovať, a preto sa nemusia báť.
Púšť je miestom, kde sme zbavení všetkého, o čo by sme sa chceli oprieť. Dokonca sa tu nemôžeme oprieť ani o seba a svoje schopnosti. Boh si nás vyvolil, ako kedysi Izrael, aby sme prechádzali v rôznych obdobiach nášho života skúškou púšte a stávali sa slobodnými oprieť sa o neho a dôverovať mu. Keď všetok hluk okolo nás i v nás utíchne, uvedomíme si, že Boh tu na nás už dávno čaká.
- Význam pokušenia a identita Božieho dieťaťa
Ježiš nás učí, že s pokušeniami netreba vyjednávať. Treba ich odmietnuť hneď ako prídu, inak je to vopred prehraný boj. Pokušenia prichádzajú z viacerých dôvodov:
- aby nám ukázali, akí sme v Kristovi silní a zároveň akí sme bez neho slabí;
- aby nás zocelili;
- aby sme si uvedomili, akú máme hodnotu ako princezné a princovia samotného kráľa.
Keby sme neboli takí vzácni a nečakala by na nás večná sláva Otca, diabol by sa sotva namáhal priblížiť sa k nám. Pri krste v Jordáne sa otvorilo nebo a Abba – Ocko prehlásil pred všetkými, aká je Ježišova pravá identita: „Toto je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie“. Tieto isté slová prehlasuje aj o nás. Ony nám dávajú moc nad pokušeniami a diablom.
Bolesť a utrpenie je pasom na miesta, kde by sme sa inak nedostali. Keď trpíme, sme na púšti. Hlasy ľudí okolo nás sa utíšia a budú pozorovať, či to, čo hlásame, sa skutočne odráža v našom živote. Či stojí za to „kúpiť si produkt, ktorý tak veľmi reklamujeme“. Inými slovami, či svietime, aj keď vypadne prúd. Púšť je akýmsi predelom v Ježišovom živote. Končí sa jedna etapa jeho života v Nazarete a začína sa etapa ohlasovania príchodu Božieho kráľovstva. Nebojme sa teda púšte v našom živote. Možno je len predzvesťou niečoho veľkého. A veľké veci sa dejú, ak kráčame ruka v ruke s Ockom po našom boku.
Sr. M. Terézia Zambojová OP
