V čase, keď sa Ježiš lúčil so svojimi apoštolmi, vyzval ich k tomu, aby sa ich srdce nevzrušovalo, a aby neboli zmätení jeho odchodom. Skôr, ako odišiel k Otcovi, zanechal im úžasný dar pokoja. Tento pokoj sa rodí z lásky, ktorá je silnejšia ako smrť. Ak sa naplní aj naše srdce pokojom, už to viac nebude srdce vystrašené a plné úzkostí. Budeme mať pokoj toho, kto vie odkiaľ prichádza a kam ide, pokoj vzkrieseného Ukrižovaného.
Verím, že bl. Imelda tento pokoj okúsila v plnosti. Ak máme vieru, môžeme predčasnú smrť tejto mladej dievčiny vnímať vo svetle jej silnej lásky k Ježišovi. V momente, keď ho prvýkrát prijala, nebola vystrašená svojím odchodom, ale premožená plnosťou krásy jeho príchodu.
Každá svätá omša je pre nás príležitosťou prežiť úžasnú skutočnosť, že sme obdarované pokojom toho, ktorý prichádza medzi nás. Obrad prijímania začína naším spoločným recitovaním modlitby „Otče náš“. Keď potom celebrant prosí o pokoj a jednotu pre celú Cirkev, odvoláva sa priamo na slová zo svätého evanjelia podľa Jána: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“. Ďalej nás vyzve, aby sme si dali znak pokoja. Napokon nasleduje lámanie chleba a spev „Baránok Boží“. A toto všetko predchádza nášmu prijímaniu Krista v Eucharistii.
Čo nám tieto slová a gestá, každodenne opakované, chcú povedať? Ako sa máme nastaviť, aby nám pomohli k premene rozrušených, vystrašených a nepokojných sŕdc? Myslím si, že tým najdôležitejším, o čo sa máme usilovať, je postoj vďačnosti. Veď to nie je samozrejmé, že sa spájame do jedného „my“, keď sa obraciame na nášho spoločného Otca ako jeho milované deti. Nie je tiež samozrejmé, že nás Boh stavia vedľa sestier a bratov, ktorí nám sprostredkúvajú Boží pokoj. Všetko je to draho zaplatené krvou Ježiša – rozlomením jeho tela z lásky k nám.
Môžeme byť pokojní vo všetkých životných situáciách, ak uveríme, že jeho láska je silnejšia ako hriech a on sa stal pre nás víťazným Baránkom. On skutočne zvíťazil nad našimi neprávosťami, pochybnosťami, nedôverou, nepokojom, slabosťami. A tým, že sa s ním zjednocujeme vo svätom prijímaní, robí nás silnými, pokojnými a odvážnymi. Pre sv. Katarínu Siensku dosiahnuť pokoj znamenalo dosiahnuť tretí stupeň zjednotenia s Kristom na úrovni úst: “Vieš , že pokoj je udeľovaný na ústa. V tomto treťom stave nachádza duša tak pevný pokoj, že jej ho nikto nemôže vziať…“ (Dialóg, 76)
Sr. Karola OP
