Počas jedného biblického večera, ktorý viedli pátri jezuiti z Milána, zaznela odvážna provokácia: „Predstavte si, že Svätý Otec slávi eucharistiu pod holým nebom na obrovskej lúke plnej ľudí. Zrazu sa zdvihne silný vietor, pre ktorý premenené hostie odletia. Ak by bol niekde ďaleko býk, ktorý by spolu s trávou zjedol aj hostiu, bol by podľa vás na svätom prijímaní? Podľa mňa áno. Tak ako mnohí kresťania, ktorí nevedia, čo robia.“
Ako môže dnešná slávnosť pomôcť bežnému kresťanovi, aby vedel čo robí, keď prijíma Telo Kristovo a pije Kristovu Krv? Mnohých dali rodičia pokrstiť a privádzali ich k pravidelnej účasti na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok. Je však možné, že ešte nepoznali pokrm, ktorým ich Boh túži posilniť a celé roky odchádzajú z chrámu hladní. V starozákonnom čítaní na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi sme počuli slová: „Mojžiš povedal ľudu: Spomínaj si na celú cestu, ktorou ťa Pán, tvoj Boh, týchto štyridsať rokov viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal (…) Pokoril ťa, nechal ťa hladovať a potom ti dal za pokrm mannu, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Pánových úst.“ (Dt 8, 2- 3) Je tu podčiarknutý významný predpoklad, veľmi dôležitá podmienka k tomu, aby človek mohol byť svojím chodením do kostola nasýtený. Nestačí prijímať eucharistický chlieb, je potrebné počúvať Božie slovo.
Slová dnešného evanjelia nám chcú objasniť, čo znamená prijímať – asimilovať živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. (Porov. Jn 6,51). Ide o eucharistickú homíliu, v ktorej základné slová sú jesť (alebo hrýzť) a tiež piť. Je tu použitý nezvyčajne surový slovník, ktorý naznačuje, že veriť je niečo veľmi konkrétne: znamená jesť Telo a piť Krv. Viera nie je niečo vágne, je to reálne živenie sa Bohom. Nejde o žiadny mysticizmus odtrhnutý od reálnych problémov. Pápež Benedikt XVI. počas svetových dní mládeže v Kolíne povedal, že pri poslednej večeri sa uskutočnila „prvá a základná premena násilia na lásku, smrti na život, ktorá prenikla všetky ďalšie premeny. Chlieb a víno sa stanú Telom a Krvou. V tomto bode sa však premena nesmie zastaviť, dokonca by sa mala začať naplno.“
Telo a Krv Krista sú nám dané, aby sme raz boli celkom premenení a už teraz sa stávali kvasom premeny všedných situácií nepochopenia, nenávisti, nepokoja na vzťahy vzájomného porozumenia, lásky a pokoja. Žijeme z Boha natoľko, že sa mu stávame podobní? Pripodobňuje sa naše uvažovanie jeho uvažovaniu? Učíme sa milovať, ako miloval On a konať, ako konal On? To, čo nám eucharistia dáva, je samotný život Syna, plnosť Ducha a spoločenstvo Otca. Zúčastňovať sa na svätej hostine znamená vstupovať do vzťahu s najvyšším Hostiteľom a s ostatnými stolujúcimi, až kým nevytvoríme jedno telo a jednu dušu na Pánovu slávu. Bude tak utíšený ten najväčší hlad človeka – nedostatok zmyslu. Budeme odchádzať zo svätej omše vždy nanovo nasýtení – pravým pokrmom a pravým nápojom tajomného prebývania v Bohu – Trojici a premeny sveta.
Karola Dravecká OP
