„Mohol zostúpiť z kríža, ale zvolil si vstať z hrobu.“
Svätý Augustín nám týmto chce povedať, že Ježiš mal slobodu, nebol Otcom nútený ísť na kríž a ponúknuť seba do poslednej kvapky krvi. No predsa si vybral cestu náročnú, bolestnú a ťažkú na pochopenie. Ukázal všetkým, že spása človeka je pre neho tak dôležitá, že ponúka všetko pre záchranu ľudstva. Jeho život sa však neskončil utrpením a smrťou. Koniec je zmŕtvychvstanie a večný život. Smrť nie je koniec, ale začiatok. Veľkonočné tajomstvo zostane pre nás navždy ukryté. Ježišov život nemá schémy, do ktorých by sme ho zaškatuľkovali. Jeho správanie, postoje vždy odzrkadľovali nekonečnú lásku ku konkrétnym ľuďom, s ktorými práve bol. Sám o sebe hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali v hojnosti“( Jn 10,10). Život v hojnosti nielen sám žil, ale ho ponúkol všetkým. Každý z nás je pozvaný objavovať tento život v každodennosti.
Ježišovo pozvanie naplno prijal aj sv. Dominik, ktorý je pre nás vzorom ako žiť evanjelium. Mal ho natoľko vryté v srdci, že ho aj fyzicky vždy nosil so sebou. Celý život chcel patriť Bohu, no nebola to len statická túžba. Vzkriesený Kristus ho tak podnietil, že neváhal urobiť všetko preto, aby jeho láska k Bohu bola pretavená do konkrétnej služby človeku. Nielen túžil po spáse duší, ale v konkrétnom živote hľadal aj spôsob, aby zachránil „čím viacerých“. Nebál sa ťažkostí, neľutoval námahu, len aby človek poznal Pravdu, stotožnil sa s ňou v srdci a žil ju. K tomu pobádal aj svojich bratov a sestry. Vzkriesený Kristus živý vo svojom Slove a v Eucharistii bol pre Dominika pokrmom, ktorý formoval jeho život. A preto žil život v hojnosti. Nehanbil sa plakať a volať „Čo bude hriešnikmi!“, a zároveň je o ňom známe, že mal radostného ducha. Bolesť a radosť mali pevné miesto v jeho živote. Zmŕtvychvstalý Ježiš vstupuje medzi apoštolov so slovami: „Pokoj Vám“, no zároveň ukazuje oslávené rany – spôsob, ktorým vykúpil svet. Sv. Dominik bol mužom vzkriesenia, lebo bol veľmi podobný Kristovi. Konkrétny človek mal pre neho obrovskú hodnotu. Neváhal prejsť kilometre, zakladať komunity a robiť všetko preto, aby ľudia poznali život podľa evanjelia a žili ho v každodennosti.
„V auguste roku 1217 posiela Dominik do Paríža sedem zo svojich dvadsiatich bratov, aby tam študovali teológiu. Už vtedy sa rozhodol, že nebude „zhromažďovať dobré zrno v sýpke“, ale že svoju rehoľu otvorí pre potreby celej Cirkvi.“ (G.T. Bedouelle)
Aj my sme denne pozvaní pretaviť evanjelium do konkrétneho života. Zmŕtvychvstalý Ježiš sa prihovára aj nám: „Nebojte sa. Choďte do celého sveta…Ja som s vami po všetky dni“.
Sr. ?. Avila OP
