Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ (Jn 20, 15) Už hľadanie nás stavia do pozície pútnika, ktorý reaguje na hnutia svojho srdca. Často nehľadíme správne, lebo sme zameraní na seba a nedávame priestor Bohu, ktorý nás hľadá ako prvý. No ON trpezlivo čaká na ten správny moment osobného stretnutia s NÍM.
Práve keď sa Mária nahýna bližšie k hrobu s očami plnými sĺz, Boh ju prekvapuje, keď ju osloví menom: „Mária!“, ona sa obrátila a už videla toho, ktorého hľadala.
Aké je oslobodzujúce, že je tu stále niekto, kto pozná aj nás, kto vidí naše utrpenie a sklamanie, má s nami súcit a kto nás volá po mene. Je to Boh, ktorý má starosť o náš život, chce ho pozdvihnúť a preto nás volá po mene. Každý človek je jedným príbehom lásky, ktorý Boh píše do srdca, očakáva nás, odpúšťa nám, je s nami trpezlivý. Každý z nás má túto skúsenosť. Boh túži po našej osobnej premene a tiež po premene sveta a uskutočnil ju v tajomstve Zmŕtvychvstania.
Mária by chcela objať svojho Pána, avšak on už smeruje k nebeskému Otcovi, zatiaľ čo ona je poslaná priniesť zvesť bratom: „Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu“ (Jn 20, 17). Žena, ktorá bola pred tým, ako stretla Ježiša, v područí zla, stala sa apoštolkou novej a najväčšej nádeje. Jej príhovor nech nám pomáha prežívať túto skúsenosť v hodine nášho plaču, v hodine opustenosti, počúvať Zmŕtvychvstalého Ježiša, ktorý nás volá po mene a potom so srdcom plným radosti môžeme aj my utekať ohlasovať: „Videla som Pána“. Takáto skúsenosť osobného stretnutia s Pánom zmení aj náš život.
Titulu sv. Márie Magdalény Apostolorum Apostola v cirkevnej tradícii dokladá Rabanus Maurus (9. stor.) a neskôr aj sv. Tomáš Akvinský. Jej úcta sa rozšírila od 9. storočia a kvitla aj v Reholi bratov kazateľov. Svedčí o tom Humbert z Romans: „Keď sa (Magdaléna) obrátila a dala sa na pokánie, dostala od Pána také milosti, že po blahoslavenej Panne sa na svete nenájde žena, ktorej by sa vzdávala väčšia úcta a ktorej by bola pripočítaná väčšia sláva v nebi“ Rehoľa kazateľov ju považuje za jednu zo svojich ochrancov a patrónov. Bratia a sestry všetkých dôb ju uctievali ako „apoštolku apoštolov“.
Bol to aj sv. Ján Pavol II., ktorý venoval veľkú pozornosť dôležitosti žien v samotnom poslaní Krista a Cirkvi, a s dôrazom, zvláštnej úlohe Márie Magdalény ako prvej svedkyne, ktorá videla Vzkrieseného a prvej zvestovateľky, ktorá oznámila apoštolom Pánovo vzkriesenie (porov. Mulieris dignitatem, 16).
Svätý Otec František povýšil jej slávenie na úroveň liturgického sviatku. Toto rozhodnutie urobil práve v kontexte Svätého roka milosrdenstva, aby ukázal význam tejto ženy, ktorá preukázala veľkú lásku ku Kristovi a bola Kristom tak veľmi milovaná. Text novej omšovej prefácie na sviatok sv. Márie Magdalény hovorí o jej láske k Ježišovi Kristovi počas jeho života a jeho smrti, aj po jeho vzkriesení. Osobitne spomína jej apoštolskú úlohu voči apoštolom, ktorou ju poctil vzkriesený Pán.
sr. Magdaléna OP
