Júnové vysokoškolské stretnutia ADOM-u na Pustom Dvore už pravidelne patria biblickej tematike. Inak tomu nebolo ani tento rok. Po neobyčajnom semestri a školskom roku sme sa opäť my, ADOM-áci, zišli a spolu s nami brat Lukáš, sestry Karola a Justína. Po dvoch rokoch nás opäť poctila svojou návštevou biblistka sr. Fides Strenková CJ. V príbehoch od Abraháma až po Pierra Claverieho, tiahnucich sa mnohými rokmi, sme spoločne hľadali a nachádzali POHOSTINNOSŤ, ktorá bola témou stretnutia.
Ticho, príroda, priatelia a sväte písmo. To boli základné atribúty pre hlbšie spojenie sa s príbehom o Abrahámovi z knihy Genezis. Jeho vrstvy a významy nám v jednotlivých blokoch približovala sr. Fides. Je to tak známy príbeh a predsa sme sa presvedčili, že stále máme ešte čo študovať.
Do kontrastu s týmto príbehom sme si v nedeľu večer pozreli film O Bohoch a ľuďoch. Je vyobrazením príbehu z kláštora trapistov v Alžírsku a ich neľahkého života v islamskej krajine po tom, ako Alžírsko získalo svoju nezávislosť. Emócie sme v nás nechali doznieť a nasledujúce ráno sme mali k filmu diskusiu. Sr. Karola sa nás spýtala : „Boli teda bratia trapisti hostia alebo hostitelia?“. V hlave nám išlo mnoho príkladov pre jedno aj pre druhé, ale na jednoznačnú odpoveď sme neprišli.
Ako tretí príklad nám brat Lukáš predstavil život blahoslaveného dominikána Pierra Claverieho. Jeho neobyčajný príbeh Francúza vyrastajúceho už v spomínanom Alžírsku nám ukazuje, v akých bublinách často žijeme. Strach z neznámeho nás vie niekedy doslova uzamknúť. No ako vraví Pierre, dialógom s ostatnými ľuďmi spoznávame seba samých. Konfrontácia s inými názormi nás usvedčí v našich názoroch, ale na druhej strane aj istota našej pravdy dokáže byť vyvrátená v priebehu pár sekúnd.
Položila som si teda otázku: „Si hosťom alebo hostiteľom?“ A tá vo mne rezonovala naozaj silno.
Po dlhšom rannom uvažovaní na čerstvom vzduchu som si otázku čiastočne zodpovedala. Rodíme sa predsa ako dar od Boha a prichádzame ako hostia na túto zem. No vnímam, že svojimi skutkami, správaním, úctou a rešpektom k druhým sa pomalými krokmi môžeme stávať aj malými hostiteľmi.
Tak nám Pán Boh pomáhaj!
Katarína Verebová
