Za spevu „O spem miram“ (Ó, blažená nádej) privítali sestry dominikánky dňa 21. septembra v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej vo večerných hodinách relikviár sv. Dominika. Čas príchodu relikvií bol pre sestry veľmi symbolický, pretože je známe, že sv. Dominik počas svojho života prichádzal často k sestrám vo večerných hodinách, aby im v prítomnosti bratov predniesol príhovor či kázeň, a tak ich učil, čo je základom rehoľného života. A tak aj pre sestry miestneho konventu bol tento večer časom radostného očakávania sv. Dominika, kazateľa milosti.
Počas dní, ktoré sestry mohli prežiť v spoločenstve tohto svätca, mali možnosť hlbšie sa zamyslieť nad podstatou svojho zasväteného života: podobne ako sv. Dominik bezhranične dôverovať Bohu; učiť sa hovoriť s Bohom a o Bohu a učiť tomu aj iných; nezabúdať na potreby ľudí; mať súcitné, pokojné, radostné a pokorné srdce.
Tento požehnaný čas, prežitý v prítomnosti sv. Dominika, bol naplnený slávením Eucharistie, spoločnou liturgickou a osobnou modlitbou, adoráciou, pobožnosťou k sv. Dominikovi a vyprosovaním požehnania pre celú dominikánsku rodinu.
Pre sestry bola obohacujúcou aj prednáška sr. M. Karoly Draveckej OP, generálnej predstavenej, Stôl sv. Dominika, v ktorej im bližšie priblížila maľbu „Mascarella“ – najstaršie zobrazenie Dominika spolu s bratmi za jedným stolom. Medzi odkazy tohto obrazu pre dominikánsku rodinu patrí napr. neoddeľovať liturgický život od prežívania života v jeho každodennosti, prijímať druhých v ich originalite, byť pohostinní a svojím životom volať druhých k prežívaniu večnosti.
Relikvie zakladateľa Rehole kazateľov si mohli prísť uctiť aj ľudia z farnosti a okolia. Nechýbali ani tí najmladší. Deti z miestnej Cirkevnej materskej školy Madony žitného ostrova v rámci slávenia Bohoslužby slova, počas ktorej im bol priblížený život sv. Dominika, svojim radostným spevom oživili túto mimoriadnu udalosť.
Sr. M. Justína Kostúrová OP v prednáške Tajomstvo vtelenia a sv. Dominik priblížila sestrám a hosťom Dominikovu spiritualitu, ktorá bola spiritualitou vtelenia. V jeho živote bola prítomná harmónia božského a ľudského. Dominik bol evanjeliovým mužom, čo mu zároveň umožňovalo byť hlboko ľudským – miloval všetkých a všetci milovali jeho. Jeho ľudskosť sa prejavovala aj postojom súcitu. Čím bol bližšie k Bohu, tým bol bližšie k človeku. A to je aj jeho odkaz pre nás – byť naplno kresťanom znamená byť naplno ľudským.
Po večerných chválach a slávnostnom požehnaní za spevu „Ó lumen Ecclesiae“ (Ó, svetlo Cirkvi) bol dňa 24. septembra relikviár sv. Dominika prenesený do farského Kostola Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej.
