Púť za dominikánske povolania

Posledný júnový víkend sa 30 sestier dominikánok stretlo v Badíne, kde začali svoju púť obetovanú za nové dominikánske povolania. Liturgické slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie dodali púti jedinečný ráz. Tak ako tieto dve Srdcia horia vzájomnou láskou, aj každé duchovné povolanie je postavené na vzťahu lásky zasvätenej osoby k Bohu. Charakteristickou črtou tejto lásky je, že sa chce nezištne dávať druhým. Toto pochopil už sv. Dominik a neskôr aj prvé slovenské dominikánky, ktoré nebojácne vydávali svedectvo o Kristovi aj počas obdobia komunizmu. Túto skutočnosť si sestry pripomenuli prehliadkou hradu na Slovenskej Ľupči, kde boli sestry v minulosti z rôznych kongregácií internované, ako aj návštevou miestneho cintorína, kde je pochovaných osem sestier dominikánok.

Sestry dominikánky sa modlili za nové dominikánske povolania predovšetkým na mariánskom pútnickom mieste na Starých Horách. Počas púte sestry sprevádzal P. Albert Bak OP, ktorý v Bazilike Navštívenia Panny Márie slúžil sv. omšu a po nej sa pridal k modlitbe posvätného ruženca, ktorý sa sestry modlili v rôznych jazykoch.

Povzbudzujúcim momentom na púti bola aj prítomnosť sestier dominikánok z newyorskej komunity (Dominican Sisters of Sparkill) – sr. Bernadette a sr. Valorie.  Po návšteve Ukrajiny prišli na Slovensko, aby sa stretli s utečencami z Ukrajiny žijúcimi v našich komunitách a aby ich duchovne i materiálne podporili.  Obe sestry vyjadrili solidaritu s trpiacimi ľuďmi z Ukrajiny a taktiež zármutok nad bolestnou históriou našej kongregácie počas totalitného režimu. Zároveň však prejavili veľkú radosť a nádej z toho, že charizma sv. Dominika je na Slovensku stále živá.

Dominikánky ukončili svoje putovanie spoločnou modlitbou pri hrobe P. Akvinasa Gaburu OP, muža vernosti, vytrvalosti a odovzdanosti do Božej vôle nielen počas rokov prenasledovania, ale počas celého jeho života.

Pre mnohé zo zúčastnených sestier bolo toto stretnutie výnimočné aj tým, že sa mohli s ďalšími spolusestrami takmer po dvoch rokoch (kvôli pandémii) stretnúť. Sestry sa zdieľali s tým, čím žijú a zvlášť so záujmom počúvali zážitky sr. Lýdie, ktorá pôsobí aj napriek vojne v Mukačeve na Ukrajine. Jedna z účastníčok zhodnotila podujatie nasledovne: „Táto púť za nové povolania nás viac zblížila a zjednotila. Aj napriek ťažkej situácii v dnešnej dobe sme dokázali prejaviť radosť jedna z druhej, vzájomne sme sa povzbudili a táto radosť prevýšila všetko negatívne, čo sa deje okolo nás a dodala nám novú nádej a silu kráčať ďalej, aby sme boli radostnými svedkami pre tých, ktorí prídu po nás.“ 

« ‹ z 2 › »