Duchu Svätý, príď, Duchu Svätý, príď.
Nech zavládne viera, nech zavládne láska,
nech zavládne pokoj v nás.
Sťažujeme sa, nie sme spokojní, šomreme a nadávame, stále sa nám čosi nepáči a vždy hľadáme chybu v niekom inom. Veľakrát si ani neuvedomujeme, že takýto postoj nás oberá o pokoj. Azda sme neboli na birmovke? Alebo k nám Svätý Duch ešte neprišiel? Veď ovocím Ducha Svätého je pokoj!
Učeníci po Ježišovom zmŕtvychvstaní sedeli v strachu za zatvorenými dverami. Báli sa vojakov a ľudí, ktorí ich hľadali, mysliac si, že ukradli z hrobu Ježišovo telo. Iste si museli posťažovať aj na Ježiša, čo im to urobil. A ako asi vyzerala situácia medzi nimi, keď Ježiš, ten, ktorého mŕtve telo dávali do hrobu, zrazu stojí pred nimi živý a hovorí: „Pokoj vám!“? Nastáva zmena v správaní apoštolov. Ako sa na začiatku triasli v strachu za zatvorenými dverami, po prijatí Ducha Svätého sa stávajú plní pokoja a radosti.
Aj my hľadáme pokoj a túžime byť ním naplnení. Ale bojíme sa ho prijať. A to je možné len skrze modlitbu. Určite sa už každému z nás stalo, že sme v nejakej vážnej situácii dostali výborný nápad. Nevedeli sme ako situáciu vyriešiť a zrazu nám napadla myšlienka, ktorá nás hnala vykonať niečo dobré. A potom nás naplnil pokoj. Čo to bolo? Nebolo to vnuknutie Ducha Svätého, ktorého sme kedysi dávno dostali pri birmovke, ale už sme na to aj zabudli? Avšak Boh nezabúda.
Jedna pani rozprávala, že raz cestovala autobusom z Bratislavy na východ Slovenska. Na nástupišti bolo veľa ľudí, ktorí sa tlačili do autobusu. Dvaja mladíci využili situáciu a v tej tlačenici vzali inej panej peniaze z kabelky. Potom utiekli preč. Keď potrebovala zaplatiť lístok, zistila, že nemá čím. Hneď sa to roznieslo po autobuse. Všetci obviňovali tých dvoch mladíkov. Zmizlo jej okolo tristo eur. Vodič ju zo súcitu vzal aj bez lístka, že to revízii vysvetlí. A ľudia nadávali na dobu, na mládež a na celý svet. A tá pani, ktorá bola všetkého svedkom, ďalej hovorí, že z autobusu sa stala masa nespokojných a nadávajúcich ľudí. Ona sa začala v duchu modliť, ako bola zvyknutá pri cestovaní. Vtom jej napadla myšlienka poskladať sa na lístok. Dala päť eur do igelitovej tašky a celý autobus sa poskladal, aj keď nie potrebnou čiastkou. Akoby do tej igelitky ľudia okrem peňazí dávali aj svoju nespokojnosť. Zrazu sa nespokojná masa premenila na zástup pokoja. Poškodená pani bola rada, že sa našli ľudia, ktorí jej pomohli a tí zas, že dostali pokoj. Cesta sa stala nakoniec veľmi príjemnou.
Viete, prečo sa neustále sťažujeme na druhých? Lebo nám chýba pokoj. A viete, prečo nám chýba pokoj? Lebo aj keď mnohí z nás prijali Ducha Svätého pri birmovaní, neprijali ho v modlitbe. Boh nám dáva nanovo šancu, aby sme začali spolupracovať s Duchom Svätým v každodenných udalostiach. Začať môžeme už teraz.
Sr. Gemma OP
