16. 11. 2014, Ndjangané
Milí doma,
prešiel ďalší týždeň a tak sa znovu ozývame. Chceme sa s Vami podeliť o skutočnosti, ktoré nás v uplynulých dňoch oslovili. Inak sa máme celkom dobre.
Sestry tu v Ndjangané majú materskú školu bl. Imeldy. Navštevuje ju okolo 70 detí a sú rozdelené do dvoch tried. Ráno začínajú deti okolo ôsmej. Zhromaždia sa na dvore, pomodlia sa, zaspievajú hymnu a odpochodujú do tried. Je to veľmi smiešne, keď malé deti pochodujú. Deťom sa bežne v škôlkach nepripravuje strava, nosia ju zo sebou v obedároch, alebo v taškách, prípadne len tak v rukách, podľa toho, čo im rodičia nabalia. Videla som, že niektoré deti si doniesli akúsi hustú kašu, iné banány, arašidy, ryžu, pečivo s čokoládou, niektoré deti mali len suché pečivo a niektorým deťom nedali rodičia nič. Sestry vravia, že deti sa stravujú veľmi zle, že ich strava je veľmi jednotvárna a niektoré deti slabo rastú, lebo sa málo a jednostranne stravujú. Týmto zle živeným deťom dávajú tri krát do týždňa kašu – niečo ako naša krupicová, a raz do týždňa dávajú všetkým deťom niečo výživné – kombinácia so strukovinami. Toto robia zo svojich zdrojov, rodičia často nemajú ani na zaplatenie školného. Tu v Kamerune a hlavne na vidieku je ťažká situácia so zamestnanosťou a keby sestry nevkladali do škôlky všetky svoje sily, nefungovalo by to.
Medzi touto materskou školou a našou materskou školou v Košiciach sme nadviazali vzájomnú spoluprácu, pretože obidve škôlky majú tú istú patrónku – bl. Imeldu. Obe riaditeľky – Sr. Táňa a Gabika - s tým súhlasia a tešia sa. Urobili sme spolu s deťmi z Ndjangané ich názov po slovensky a odfotili sme sa.
Boli sme aj na návšteve Cirkevnej základnej školy sv. Jozefa, tu v Ndjangané. Je to veľmi chudobná škola. Všetko v nej sa mi zdalo pochmúrne. Tmavé steny, vyšúchané tabule, staré a krivé lavice a k tomu ešte aj deti v starých a otrhaných šatách. No ich biele zuby na usmiatych tvárach boli naozaj očarujúce.
V Kamerune funguje školstvo podľa francúzskeho systému. V materských školách sú deti od troch do piatich – šiestich rokov a učia sa tu už aj čítať a písať. Málo alebo skoro vôbec sa v škôlke nehrajú. Potom navštevujú základnú školu, ale iba 6 ročníkov a následne idú na strednú školu, kde absolvujú 7 ročníkov a odtiaľ idú študovať na vysoké školy. Ale to len malá skupina ľudí.
Na Cirkevnej základnej škole sv. Jozefa majú 6 ročníkov spojených do troch tried – prváci s druhákmi, tretiaci so štvrtákmi … a v každej skupine je okolo 20 detí. Predstavte si učiť 20 prvákov spolu s 20 druhákmi. A to všetko musí zvládnuť jeden učiteľ, pretože škola nemá peniaze na viac učiteľov, iba na troch. A potom sa mnohí čudujú, že deti po skončení základnej školy nevedia ani čítať a ani písať. Angličtinu a náboženstvo tam chodia učiť naše kandidátky.
Ináč v tejto komunite varí jedna mladá žena – Edit a chodí do práce aj s malou Joy, čo v preklade znamená radosť. A je to naozaj radosť pre nás všetkých, zvlášť pre nás dve s Karmelou. Dievčatko má päť mesiacov a je veľmi milé. Občas ju pobavíme, aby mohla mama pracovať.
V sobotu mala sr. Karmela katechézu pre deti, ktoré sa pripravujú na krst a sv. prijímanie. Deti mali asi okolo 10 rokov a boli veľmi milé. Na konci hodiny sa s nimi zahrala hru, pomodlili sa a s veľkou chuťou sa ešte pohojdali na hojdačkách na dvore. Veľa detí, ktoré mali prísť na prípravu však neprišli. Popoludní mala mať stretnutie s deťmi zo skupiny „Imeldiny pritelia“. Prišlo však len jedno dievčatko zo susednej dediny – asi 12 ročné, ktoré ešte nie je ani pokrstené, no s veľkým záujmom počúvalo o Bohu, pozorne sa modlilo a dnes bola aj na sv. omši.
Na omši bolo dnes veľmi veľa detí a málo dospelých. Kde sa ľudia stratia, keď začínajú dospievať? Sestry tu pôsobia už toľko rokov a stále akoby nič. Verím, že aj napriek všetkým problémom, Boh požehnáva ich misiu a majú tu veľmi dôležitú úlohu. Veď semienko viery, ktoré rozsievajú a snažia sa oň starať, iste prinesie úrodu – u niektorých skôr, u niektorých neskôr, u niektorých stonásobnú, u iných desaťnásobnú, a kiež by priniesla spásu všetkým dušiam, ku ktorým sú poslané.
Srdečne Vás pozdravujeme a prosíme o modlitby za všetkých pracovníkov v Pánovej vinici tu v Kamerune.
Sr. Edita a sr. Karmela
