Nové správy od sr. Edity z Kamerunu

22. nov. 2014 | Články

16. 11. 2014, Ndjangané

Milí doma,

prešiel ďalší týždeň a tak sa znovu ozývame. Chceme sa s Vami podeliť o skutočnosti, ktoré nás v uplynulých dňoch oslovili. Inak sa máme celkom dobre.

Sestry tu v Ndjangané majú materskú školu bl. Imeldy. Navštevuje ju okolo 70 detí a sú rozdelené do dvoch tried. Ráno začínajú deti okolo ôsmej. Zhromaždia sa na dvore, pomodlia sa, zaspievajú hymnu a odpochodujú do tried. Je to veľmi smiešne, keď malé deti pochodujú. Deťom sa bežne v škôlkach nepripravuje strava, nosia ju zo sebou v obedároch, alebo v taškách, prípadne len tak v rukách,  podľa toho, čo im rodičia nabalia. Videla som, že niektoré deti si doniesli akúsi hustú kašu, iné banány, arašidy, ryžu, pečivo s čokoládou, niektoré deti mali len suché pečivo a niektorým deťom nedali rodičia nič. Sestry vravia, že deti sa stravujú veľmi zle, že ich strava je veľmi jednotvárna a niektoré deti slabo rastú, lebo sa málo a jednostranne stravujú. Týmto zle živeným deťom dávajú tri krát do týždňa kašu – niečo ako naša krupicová, a raz do týždňa dávajú všetkým deťom niečo výživné – kombinácia so strukovinami. Toto robia zo svojich zdrojov, rodičia často nemajú ani na zaplatenie školného. Tu v Kamerune a hlavne na vidieku je ťažká situácia so zamestnanosťou a keby sestry nevkladali do škôlky všetky svoje sily, nefungovalo by to.

Medzi touto materskou školou a našou materskou školou v Košiciach sme nadviazali vzájomnú spoluprácu, pretože obidve škôlky majú tú istú patrónku – bl. Imeldu. Obe riaditeľky – Sr. Táňa a Gabika ­- s tým súhlasia a tešia sa. Urobili sme spolu s deťmi z Ndjangané ich názov po slovensky a odfotili sme sa.

Boli sme aj na návšteve Cirkevnej základnej školy sv. Jozefa, tu v Ndjangané. Je to veľmi chudobná škola. Všetko v nej sa mi zdalo pochmúrne. Tmavé steny, vyšúchané tabule, staré a krivé lavice a k tomu ešte aj deti v starých a otrhaných šatách. No ich biele zuby na usmiatych tvárach boli naozaj očarujúce.

V Kamerune funguje školstvo podľa francúzskeho systému. V materských školách sú deti od troch do piatich – šiestich rokov a učia sa tu už aj čítať a písať. Málo alebo skoro vôbec sa v škôlke nehrajú. Potom navštevujú základnú školu, ale iba 6 ročníkov a následne idú na strednú školu, kde absolvujú 7 ročníkov a odtiaľ  idú študovať na vysoké školy. Ale to len malá skupina ľudí.

Na Cirkevnej základnej škole sv. Jozefa majú 6 ročníkov spojených do troch tried – prváci s druhákmi, tretiaci so štvrtákmi … a v každej skupine je okolo 20 detí. Predstavte si učiť 20 prvákov spolu s 20 druhákmi. A to všetko musí zvládnuť jeden učiteľ, pretože škola nemá peniaze na viac učiteľov, iba na troch. A potom sa mnohí čudujú, že deti po skončení základnej školy nevedia ani čítať a ani písať. Angličtinu a náboženstvo tam chodia učiť naše kandidátky.

Ináč v tejto komunite varí jedna mladá žena – Edit a chodí do práce aj s malou Joy, čo v preklade znamená radosť. A je to naozaj radosť pre nás všetkých, zvlášť pre nás dve s Karmelou. Dievčatko má päť mesiacov a je veľmi milé. Občas ju pobavíme, aby mohla mama pracovať.

V sobotu mala sr. Karmela katechézu pre deti, ktoré sa pripravujú na krst a sv. prijímanie. Deti mali asi okolo 10 rokov a boli veľmi milé. Na konci hodiny sa s nimi zahrala hru, pomodlili sa a s veľkou chuťou sa ešte pohojdali na hojdačkách na dvore. Veľa detí, ktoré mali prísť na prípravu však neprišli. Popoludní mala mať stretnutie s deťmi zo skupiny „Imeldiny pritelia“. Prišlo však len jedno dievčatko zo susednej dediny – asi 12 ročné, ktoré ešte nie je ani pokrstené, no s veľkým záujmom počúvalo o Bohu, pozorne sa modlilo a dnes bola aj na sv. omši.

Na omši bolo dnes veľmi veľa detí a málo dospelých. Kde sa ľudia stratia, keď začínajú dospievať? Sestry tu pôsobia už toľko rokov a stále akoby nič. Verím, že aj napriek všetkým problémom, Boh požehnáva ich misiu a majú tu veľmi dôležitú úlohu. Veď semienko viery, ktoré rozsievajú a snažia sa oň starať, iste prinesie úrodu – u niektorých skôr, u niektorých neskôr, u niektorých stonásobnú, u iných desaťnásobnú, a kiež by priniesla spásu všetkým dušiam, ku ktorým sú poslané.

Srdečne Vás pozdravujeme a prosíme o modlitby za všetkých pracovníkov v Pánovej vinici tu v Kamerune.

Sr. Edita a sr. Karmela

Zo života

Spojila ich bl. Imelda

Spojila ich bl. Imelda

Dňa 2. mája 2024 do komunity v Dunajskej Lužnej zavítala milá návšteva. Na návštevu prišli štyri mamy so svojimi deťmi v rôznom veku, od najmladšieho 3-ročného až po veľkých 12-ročných chlapcov. Iniciatíva vyšla od samotných mám, ktoré sa s deťmi  rozprávali o bl....

Púť do Obišoviec

Púť do Obišoviec

Sestry dominikánky z Konventu Krista Kráľa v Košiciach sa spolu s bratmi dominikánmi a farníkmi vybrali 8. mája na sviatok Panny Márie, patrónky Rehole kazateľov, na spoločnú púť.Putovali sme do blízkej diecéznej svätyne v Obišovciach, aby sme tak spoločne prosili...

Spomíname na sr. Miriam OP

Spomíname na sr. Miriam OP

Životná púť sr. Miriam nebola ľahká, i napriek tomu nikdy nestrácala nádej a nevzdávala sa ani v posledných dňoch svojho života. Sr. Miriam sa narodila 24. septembra 1930 v Hlohovci. Mala päť súrodencov.  Jej detstvo bolo poznačené ťažkou...

Nedeľa výnimočnej radosti

Nedeľa výnimočnej radosti

„Štvrtá pôstna nedeľa -  Nedeľa  radosti -  Laetare,  sa v našom dome stala výnimočne radostnou“ povedala sr. Blažeja.  V nedávno postavenom dome sa prvý krát stretli všetky sestry z Konventu sv. Otca Dominika v Petrovanoch, aby oslávili spolu so sestrou ŠTEFÁNIOU...