28. september 2014
Moji drahí,
napriek kríze, strachu, stratám, mizernému ubytovaniu, každodenným starostiam a tvrdej realite vzhľadom na neznámu budúcnosť, ktorá nás čaká, svedčíme o prítomnosti Božieho objatia: skutočná oáza radosti a sesterskosti. Dňa 13. septembra dve naše mladé sestry (Muntaha e Nidaa) zložili doživotné sľuby v Kostole sv. Jozefa. Bola to nádherná a pokojná slávnosť, aj keď nie bez sĺz. Ďakujeme Pánovi a ďakujeme našim dvom odvážnym sestrám za ich lásku k Cirkvi a ku kongregácii. Všetko toto závisí od vašich modlitieb, ktoré nás dennodenne posilňujú a prehlbujú našu lásku a našu nádej.
Väčšina našich sestier naďalej pracuje v táboroch každý deň (od 8.30 – 13.00 a od 17.00 – 20.00). Ponúkajú rôzne služby a solidárnosť, pomáhajú ľuďom v sociálnej, zdravotníckej a duchovnej oblasti. Modlia sa spolu s nimi. Ženy a deti potrebujú v tejto dobe mimoriadnu starostlivosť a sestry im venujú osobitnú pozornosť.
Uskutočnili sme niekoľko iniciatív, aby sme čelili problémom s bývaním a keďže sa začína školský rok, niektoré domy a byty sme ponúkli osobám, ktoré boli ubytované v stanoch a v rôznych školách. Jedna škola, kde bolo ubytovaných asi 300 rodín, bola vysťahovaná a aj dve ďalšie, v jednej z nich bolo tridsaťpäť rodín a v ďalšej sedemdesiatpäť. Potreby sú stále veľké, zima sa blíži a počet vysťahovalcov je veľmi veľký.
Každý deň veľa rodín opúšťa Irak bez toho, aby vedeli kam konkrétne majú ísť. Odchádzajú do krajín ako Jordánsko, Libanon a Turecko, aby požiadali o imigráciu OSN. Niektoré z nich sa dokázali dostať priamo do Francúzska. Prirodzene, medzi týmito osobami sú aj rodiny našich sestier. Je to pre nich veľmi bolestné vidieť ich príbuzných rozptýlených v rôznych krajinách sveta.
V našom kláštore v Ankawe – Erbil sa nám podarilo dokončiť kontajnerové domy a 28. septembra naše sestry opustili seminár a presťahovali sa. Tieto izby sú zariadené tak, aby ponúkli sestrám slušné ubytovanie. A tak sme spoločne oslávili, že môžeme byť po prvýkrát spolu odkedy sme opustili Karakosh 6. augusta – modlitbou a spoločným stolovaním. Je dobré byť spolu a zdieľať na konci dňa naše ťažkosti, problémy, ale aj úžasné iniciatívy a aktivity, ktoré prinášajú radosť do sŕdc všetkých detí a dospelých, ktorých stretávame.
Okrem toho sestry mysleli aj na siroty a na deti, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Rozhodli sa opraviť a rozšíriť ďalší kláštor v Ankawe (v blízkosti kláštora Al-Bishara), aby mohli ubytovať desať dievčat. Na realizácii sa pracuje a dúfame, že dievčatá sa budú môcť presťahovať do domu, kde budú môcť pokojne žiť s dvoma našimi sestrami, ktoré sa o ne postarajú.
Aj naďalej vám ďakujeme za vaše modlitby a vašu pomoc. Vaša podpora má pre nás veľký význam.
Sr. Mária Hanna OP
Sestry dominikánky sv. Kataríny Sienskej – Irak
