Len v Tvojom náručí chcem odpočívať, ó, Bože, Stvoriteľ môj, veď srdce moje stále je nespokojné, túži v Tebe spočinúť…
Slová tejto piesne zazneli v posledný novembrový piatok v kaplnke bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej pri pohrebnej sv. omši za sr. M. Hyacintu Irenu Tirpákovú OP, ktorú si Pán k sebe povolal 25. novembra 2019. Narodila sa 21. decembra 1930 v Nižnom Klátove pri Košiciach. Mala dvoch bratov. V r. 1947 vstúpila do kandidatúry v Kongregácii sestier dominikánok bl. Imeldy v Košiciach. Po skončení noviciátu pôsobila v Domove sociálnych služieb MUDr. Vladimíra Pospíšila v Petrovanoch, kde bola zamestnaná v kuchyni. V auguste 1950 počas tzv. akcie „R“ bola sr. M. Hyacinta spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená do rôznych sústreďovacích kláštorov – do Stropkova, Jasova, a neskôr do Mlynského Seku, kde pôsobila v Ústave sociálnej starostlivosti. Tu v r. 1956 zložila doživotné sľuby. Koncom augusta 1961 boli sestry vyvezené do Slovenskej Ľupče, a krátko nato do Čiech – najprv do Jiřetína pod Jedlovou, kde vyrábali ružence pre charitu, a potom do Libníča, kde pôsobili v domove dôchodcov. V rokoch 1968 až 1973 pracovala sr. M. Hyacinta v Ústave sociálnej starostlivosti pre hluchonemé deti v Olichove. Nasledujúcich 19 rokov prežila v nenápadnej a obetavej službe na biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Od r. 1993 žila v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde podľa možnosti vypomáhala v kuchyni a pri domácich prácach. V rokoch 2000 až 2005 odišla domov doopatrovať svoju ťažko chorú matku. Jeseň svojho života prežívala v spoločenstve sestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde denne obetovala svoje modlitby a utrpenia za potreby Cirkvi, dominikánsku rehoľu, kongregáciu a za príbuzných.
Fr. Bruno Donoval OP si vo svojom príhovore počas slávenia Eucharistie spomínal na svoje prvé stretnutie so sr. M. Hyacintou takto: „V čase, keď sr. M. Hyacinta pôsobila na biskupskom úrade v Banskej Bystrici, som chodieval miništrovať na sv. omše. Raz, keď bola vonku poriadna zima, stretol som ju na dvore biskupského úradu a poprosil som si od nej čaj. Sr. M. Hyacinta – vychýrená kuchárka – ma ochotne pozvala k sebe do kuchyne a obdarovala ma nielen horúcim čajom, ale natrela aj krajec chleba s pomazánkou a ponúkla ma. Hoci sa toto stretnutie udialo už dávno – asi pred 30 rokmi – toto pohostinné gesto sa mi hlboko vrylo do mysle i srdca. Tým sa začal príbeh nášho stretnutia.“
Sr. M. Hyacinta bola pre nás príkladom skromnej, pracovitej a obetavej sestry, ktorá v tichosti slúžila Bohu a blížnym. Nech odpočíva v pokoji!
