V horúcich letných dňoch sa dvorom a priestormi kláštora sestier dominikánok v Mukačeve ozýval smiech a krik detí. Tento rok sestry pre nich pripravili denný tábor, v ktorom spoločne kráčali „po stopách nádeje svätých“. Konkrétne tých svätých, ktorí už čoskoro budú svätorečení – bl. Pier Giorgio Frassati a Carlo Acutis.
Jedna zo sestier, ktoré tábor pripravili, naň spomína takto: „Každý deň sme sa pomodlili korunku k Božiemu milosrdenstvu za ukončenie vojny na Ukrajine. Mali sme každý deň sv. omšu, kde nás eucharistia spájala a bola centrom nášho dňa – tak ako u našich dvoch svätých. Za celý čas nášho tábora bol poplach iba raz. Vtedy sme sa pomodlili desiatok ruženca za našich vojakov, všetkých tých, ktorí nás ochraňujú, ale aj za tých, ktorým hrozí životné nebezpečenstvo.
Nenasýtili sa len naše srdcia, ale aj naše ruky. Farbili sme tričká a z hliny sme vlastnými rukami vyrábali na hrnčiarskom kole svoje vlastné hrnčeky, podľa fantázie. Jeden deň sme boli na výlet v meste Chust, ležiacom v Zakarpatskej oblasti – mali sme tam sv. omšu. Potom sme vyšľapali na Chustský hrad, čo je pozostatok stredovekého hradu v meste. Pre deti to najzaujímavejšie prišlo na koniec, boli sme na farme so zvieratkami, kde ich deti mohli kŕmiť. Ďakujeme Bohu za ochranu a požehnanie počas týchto dní.“
