Poznáme veľa slov, ktoré sa skladajú len z niekoľkých písmen. No slovo misie je niečím zvláštnym. V tomto slove sa ukrýva obrovská hĺbka, veľká úloha a poslanie každého človeka, ktoré mu dal sám Stvoriteľ. Veľmi radi si prezeráme fotky misionárov v kruhu afrických detí alebo dospelých. Nemáme však ani len predstavu o tom koľko námahy a práce na sebe je potrebné vynaložiť pri prijatí tohto poslania, koľko odriekania a síl musí človek vynaložiť na to, aby dokázal spoznať a prijať cudziu kultúru, prekročiť prah svojho ja, prijať inú mentalitu naučiť sa nový jazyk, prijať iné zvyky správania či stolovania, zahrňujúc aj iné, pre nás Európanov nezvyklé jedlá. Nie je možné ľudskými slovami vyjadriť koľko milosti, sily a svetla Ducha Svätého dostáva každý misionár od Boha, aby zvládol toto poslanie. Ak vyslovíme slovo misie, máme obyčajne na mysli ďaleké krajiny, ale je dôležité rozpoznať misie aj doma: vo svojej, či v susednej krajine, dokonca aj medzi najbližšou rodinou. Byť misionárom tam, kde už ľudia majú aké – také poznanie o Bohu, o Kristovi, je ťažšie, ako v zemi, kde ho vôbec nepoznajú. Misia je vlastne služba. Každý misionár, ktorý chce, aby jeho ohlasovanie bolo presvedčivé a účinné, musí denne pretvárať svoje srdce tým istým slovom, ktoré sám ohlasuje. A najpresvedčivejšie je to slovo, ktoré je premenené na konkrétny skutok. Najzrozumiteľnejšou rečou, ktorej každý rozumie, je reč vlastného príkladu.
Misie – to je nesmierne dielo milosrdenstva nielen duchovného, ale aj materiálneho. Boh sám hovorí o milosrdenstve, ale ho aj vyjadruje a konkretizuje vyslaním svojho Syna na túto zem. A taktiež Ježiš vlastným príkladom a v sebe samom stelesňuje milosrdenstvo vo svojej osobe. Misionár je ako dopravná značka, ktorá na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase ukazuje cestu. Každá dopravná značka je upevnená na nejakom stĺpe. Podobne je to aj s misionárom. Na to, aby jeho služba bola plodnou, potrebuje byť upevnená. Jej oporou je modlitba, obeta, pôst a niekedy aj materiálna pomoc.
Aj v tomto roku, ako každý rok, sme slávili misijnú nedeľu, ktorá pripadla na predposlednú októbrovú nedeľu. Sv. Otec vydáva každý rok na tento deň posolstvo, v ktorom povzbudzuje veriacich k misijnej horlivosti za šírenie viery. Zmysel tohto dňa veľmi pekne vyjadril pápež Ján Pavol II, keď povedal, že misijná nedeľa je zvláštnou príležitosťou, ktorá pripomína všetkým veriacim platnosť misijného povolania, ktorú Boh vložil do každého srdca. Misie sú teda vecou a záležitosťou všetkých ľudí. Záleží teda na nás, ako sa k tomu poslaniu postavíme. Čo teda máme robiť a ako pomôcť misiám a misionárom? Predovšetkým máme zvlášť pamätať vo svojich modlitbách na misionárov a misijné poslanie Cirkvi. Naše modlitby a dary sú oporou pre misionárov a môžu im pomôcť pri výstavbe škôl, zdravotných zariadení, a tak aj pri ohlasovaní viery, aby všetci mohli spoznať Božiu lásku, aby všetci spoznali a mohli žiť dôstojný ľudský život. Misie sú výzvou pre každého z nás, zobrať na vedomie Kristov príkaz: „Choďte do celého sveta a ohlasujte Evanjelium všetkým národom.“
Takže poďme, vysúkajme rukávy a ponúknime nádej, ktorá prúdi cez Slovo Evanjelia. Poďme, lebo sám Kristus nás posiela.
Sr. M. Lýdia OP
