Akú stopu zanechali dominikáni na P18?

„Pre tento moment sa sem oplatilo prísť“ povedala mladá vysokoškoláčka z Bratislavy, keď si sadla do autobusu, ktorý viezol účastníkov P18 z Domova sv. Dominika v Petrovanoch späť do Prešova. Vyzerala veľmi spokojne, keď rehoľnej sestre sediacej vedľa nej ukazovala na mobile videá a fotky z práve prežitých troch hodín angažovanosti, ktoré prebehli veľmi rýchlo. Po krátkej prezentácii domova si mladí vyskúšali manipuláciu s vozíkmi a so zdvižnými zariadeniami, merali tlak a vážili, nazreli do rôznych kútov tohto zariadenia. Sprevádzali ich pri tom zamestnanci, ktorí zasvätili svoj život starým a opusteným ľuďom. Potom nasledovala angažovanosť samotná: mladí si vzali niekoho v pokročilom veku na starosť, aby mu pomohli prísť na dvor, najesť sa z pripravených ugrilovaných dobrôt a vrátili ich do čias mladosti pri starom gramofóne. To čo bolo „naj“ pre už spomínanú vysokoškoláčku, bolo to, že to všetko bolo osobné, bolo to postavené na stretnutí tvárou v tvár, prežila silný moment vystúpenia z davu. O niečo podobné sa snažili aj bratia a sestry z rehole kazateľov pri Expe povolaní. Povolávali mladých, aby sa zastavili, vystúpili zo množstva ľudí, idúceho od stánku k stánku, prešli do blízkeho parku, sadli si nachvíľu do tieňa a robili niečo, čo bolo veľmi vzácne pre bl. Piera Giorgia Frassatiho. Tento mladý talian a laický dominikán, žiadal od svojich priateľov, aby každý deň meditovali hymnus na lásku. „Angažovanosť“ by sa dala v dominikánskych kruhoch pokojne nazvať „kázanie“ a toto „kázanie“ vychádza z ticha a priateľstva s Božím slovom, kde sa rodí veľa odvážnych mužov a žien. Stačí, že prítomnosť dominikánov: bratov, sestier a mladých na národnom stretnutí mládeže v Prešove zanechala túto stopu.