Týmto úkonom odovzdanosti a mnohými inými strelnými modlitbami sa obracala sr. M. Leónia Hedviga Pirohová, zvlášť v posledných týždňoch svojho života, na Pána. Do Otcovho domu sa vrátila dňa 11. októbra 2019 vo veku 68 rokov. Narodila sa 20. júla 1951 v Terni pri Prešove ako piata zo šiestich detí. V r. 1973 vstúpila do kandidatúry v Kongregácii sestier dominikánok bl. Imeldy v Petrovanoch. Tu v roku 1976 zložila aj prvé sľuby. Doživotnú profesiu zložila dňa 19. septembra 1981 v Dunajskej Lužnej. V rokoch 1973 až 1979 pracovala ako kuchárka v Domove sociálnych služieb MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch. Počas ďalších desiatich rokov vzhľadom na neprajnú politickú situáciu pracovala ako operátorka v Podniku výpočtovej techniky v Prešove. Hoci počas tohto obdobia musela žiť a pracovať mimo komunity, venovala sa aj učeniu náboženstva detí a mládeže. Po páde totalitného režimu v r. 1990 sa vrátila späť do komunity v Petrovanoch, kde v Domove sociálnych služieb pracovala ako sanitárka a zároveň vyučovala náboženskú výchovu na základných školách v Petrovanoch a v Drienove. V r. 1996 pracovala najprv na školskej vrátnici Gymnázia sv. Tomáša Akvinského, a neskôr v Cirkevnej materskej škole bl. Imeldy v Košiciach. V rokoch 2003 – 2012 vypomáhala na biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Ďalšie dva roky žila v Konvente sv. Ruženy z Limy v Bačkove a následne do r. 2019 pôsobila v Dome sv. Michala, archanjela, v Šarišských Michaľanoch, kde ochotne vypomáhala s rozdávaním sv. prijímania pri sv. omšiach a pri návšteve chorých a starých ľudí v obci. Posledné obdobie svojho života, ktoré bolo poznačené ťažkou chorobou, prežila v spoločenstve sestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej. Svoje modlitby a utrpenie obetovala za potreby Cirkvi, dominikánsku rehoľu, za nové duchovné povolania a za príbuzných.
Jeden z jej synovcov si z obdobia detstva na svoju tetu s láskou spomína takto: „Pamätám si, že raz keď prišla teta Hedvička ku nám domov, povzbudzovala nás ku konaniu dobrých skutkov. Keďže sme ako deti nerozumeli, čo to znamená „dobré skutky“, vysvetlila nám to na príklade: „Dobrý skutok napríklad je, keď oškrabete zemiaky.“ My sme sa toho hneď chopili, ale keďže sme mali doma len jednu škrabku, začali sme sa o ňu biť. Vtedy teta zasiahla, a vysvetlila nám, že to nemôžeme robiť všetci, ale máme prepustiť škrabku tomu druhému. A tak sa stalo, že nakoniec tie zemiaky oškrabala Hedvička sama.“ Inokedy zase zobrala gitaru – jumbo a učila nás pieseň „My kráčame s radosťou za Pánom Ježišom…“ To bolo naše postupné vovádzanie, aby sme v živote kráčali za Ježišom.“
Sr. M. Leónia bola pre nás vzorom jednoduchosti a pokory. Svojou nenápadnosťou v službe a milým úsmevom šírila vôkol seba pokoj a spokojnosť. Nech odpočíva v pokoji!
