Stiahnite si tento dokument ako pdf
Umývanie nôh je symbolické a prorocké gesto, prítomné v liturgii Zeleného štvrtka – v deň, keď slávime ustanovenie Eucharistie. V tomto konkrétnom geste sa Ježiš zjavuje ako ten, kto „hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu…“ (Flp 2, 6-7) Ježiš si zobliekol šaty svojej slávy a opásal sa zásterou ľudskosti. Umýva špinavé nohy svojich učeníkov, aby mohli mať účasť na božskej hostine, na ktorú ich pozýva. Namiesto vonkajších rituálnych očisťovaní zavádza nový „kúpeľ“: Robí ich čistými prostredníctvom svojich slov a svojej lásky.
Deň čo deň sme napĺňaní nečistotou, ktorá má veľa podôb: prázdne slová, predsudky, sebecké zmýšľanie, falošnosť. Všetko to nás robí neschopnými pre pravdu a dobro. Vo svätých Sviatostiach sa náš Pán stále znova skláňa k naším nohám a očisťuje nás. Učí nás tiež, že aj my si môžeme „umývať nohy“ v službe lásky jeden druhému. Ježišove sebadarovanie „až do krajnosti“ nás robí schopnými byť darom čistej lásky pre svet.
Dar „lásky až do krajnosti“ sa neobmedzuje len na liturgiu slávenia Zeleného štvrtku a sv. omše, ale stáva sa pre nás silou milovať vždy a všade. (podľa Benedikta XVI)
“V prvej polovici 20. storočia – pri všetkých hrôzach vojen a genocíd – vyvstávala s novou naliehavosťou prastará otázka “odkiaľ je zlo?” Je dosť možné, že v našej dobe sme si už na zlo, násilie a cynizmus zvykli natoľko, že si s prekvapením kladieme inú otázku “Odkiaľ je neha a dobro?” (T. Halík)
Prvé stretnutie: animátori – rodičia
Jn 13, 1–17
Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu dal Otec do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“
Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.
Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.
Jn 13, 1–17
Podnety k reflexii
Kapitoly 13 až 17 v evanjeliu podľa Jána podrobne opisujú jedinú udalosť “poslednej večere“. Evanjelista Ján považuje za podstatné opísať priebeh večerného zhromaždenia za zatvoreným dverami, počas ktorého Ježiš formuje malú skupinu svojich učeníkov. Svojím správaním a slovami ich privádza k tomu, aby sa mu čo najviac podobali. „Dal som vám príklad“ hovorí Ježiš a ako Pán a Majster sa stáva novým modelom ich konania. Gesto umývania nôh predchádza jeho slová. Zvyk umývať nohy bol v grécko–rímskej kultúre bežný. Bolo to hlavne úlohou otrokov a žien pri vstupe do domu alebo na začiatku hostiny. Ak však do domu prišiel vzácny hosť, uctil si ho aj samotný hostiteľ tým, že mu on sám umyl nohy. Text však nehovorí o tomto bežnom symbolickom prejave prijatia a úcty. Ježiš začal umývať nohy až počas večere, nie pred ňou. Ide o prejav lásky až do krajnosti voči učeníkom, ktorí sú s ním. To, že ich Ježiš nekonečne miluje, je základom pre nové vzťahy medzi nimi. Boh nie je nepriateľ, je láska, ktorá sa dáva do našich služieb a robí nás schopnými služby. Téma lásky, ktorá sa ukazuje v pravde skutkov, je v texte centrálna. Ján dokonca vynecháva slová ustanovenia Eucharistie a považuje za dôležité nevynechať rozprávanie o umývaní nôh ako predpoklad autentickosti kresťanských slávení. (podľa G. Ghiberti)
Podnety k diskusii
Ježiš ustanovuje službu lásky ako základný zákon a životnú normu pre každé veriace spoločenstvo.
- Ako by sa zmenili naše domovy a iné miesta, kde žijeme, keby sme uvádzali do praxe Ježišov príklad lásky?
- Ako súvisí láska prejavená v službe a sviatosť Eucharistie?
Tretie stretnutie: animátori—deti
Almužna
Téma lásky je v Ježišovom odkaze pri rozlúčkovej večeri podstatná. Nasledujúci príbeh obsahuje posolstvo, ktoré názorne spája obraz štedrej hostiny a skutkov súcitnej lásky. Je vhodný na dramatizáciu. Tiež navrhujeme navštíviť starého alebo chorého človeka.
Stalo sa to už veľmi dávno v Anglicku. Akási ženička v otrhaných šatách chodila po dedine, klopala na dvere domov a prosila o almužnu. Nemala ktovieaké šťastie. Mnohí ju urážali, iní na ňu huckali psov, aby ju odohnali. Ktosi jej hodil do zásterky kúsok plesnivého chleba alebo zhnité zemiaky. Iba starček a starenka, ktorí bývali v domci na konci dediny, ju pozvali ďalej.
„Posaď sa, trochu sa zohrej,“ povedal starček.“ Starenka pripravila hrnček teplého mlieka a poriadny krajec chleba. Pritom sa pekne porozprávali a povzbudili ju.
Na druhý deň sa v dedine stala mimoriadna vec. Kráľovský posol poroznášal po domoch pozvanie do kráľovského zámku. Nečakané a prekvapujúce pozvanie vyvolalo v dedine veľký rozruch a popoludní sa všetky rodiny, vyobliekané do sviatočných šiat, hrnuli na hrad. Uviedli ich do nádhernej hodovej siene, každého na určené miesto. Keď si všetci hostia posadali, čašníci v oblekoch ich začali obsluhovať. Hneď sa ozvali sklamaní nespokojenci a ich výkriky hnevu. Šikovní čašníci im kládli do tanierov zemiakové šupy, kamene a kúsky plesnivého chleba. Ale starých manželov, ktorí sedeli v kútiku, obslúžili so všetkou zdvorilosťou najvyberanejšími jedlami.
Do siene nečakane prišla ženička v otrhaných šatách. Všetci zmĺkli. „Dnes,“ povedala žena, „ste našli presne to, čo ste mi darovali včera.“ Zhodila zo seba obnosené handry, pod ktorými sa skrývalo zlatom vyšívané a drahokamami posiate žiarivé rúcho. Bola to kráľovná.
Hry
Aby deti nemali pocit, že sú v škole, a radi chodili na stretká, je potrebné sa veľa s nimi hrať.
Jedna z možností je zadať rôzne témy na realizáciu v dvojiciach. Napr.: Podľa vlastnej fantázie znázornite tri nohy, jeden prst.
