Pustý dvor. Ábelová. Miesto, ktorého existencia sa len ťažko popisuje. Miesto na mape takmer neviditeľné, no i tak tam smerujeme zo všetkých kútov Slovenska. A na tú malú prepožičanú chvíľku sme tam doma. Štrnganie príborov na terase, hutné perové paplóny, vôňa jabĺk, spev v kuchyni, zaprášená platňa v gramofóne, dlhé večerné debaty… sú však len akousi kulisou. To dôležité sa zatiaľ odohráva kdesi pod povrchom. V nás. V tichu modlitby.
Prednášky nútia naše myšlienky k novým otázkam. Čo je správne? Môže byť skutok dobrým i zlým zároveň? Ako to rozlíšiť? Možno morálnosť skutku posúdiť len na základe úmyslu? Brat Samuel nám s ľahkosťou sprostredkúva odpovede cez učenie sv. Tomáša Akvinského. Rozumieme, že nemusíme byť kapitánom na topiacej sa lodi ani ostreľovačom vo vojne, aby sme v zásadnej chvíli zaváhali. Prehodnocujeme vlastné úsudky podľa nového kľúča.
Svojho patróna, sv. Tomáša nám predstavuje brat Tomáš a náš obraz o jeho živote a tvorbe sa tak stáva znova o čosi komplexnejším. Všetky nahromadené podnety a idey nechávame voľne plynúť prostredníctvom landartu. Tentokrát sa zapájame všetci. Cez drobné okienka sa dívame do priestoru a hľadáme, čo pre nás v tomto chaotickom svete ešte predstavuje čistotu.
Poslednýkrát si prezeráme ábelovské nebo. Víkend sa končí a my sa musíme vrátiť každý do svojej vlastnej každodennej reality. Obsažné myšlienky v nás budú ešte nejaký čas cirkulovať. Odchádzame však s vedomím, že svet je dobrý. Veď predsa „Každé bytie, ako bytie, je dobré.“ (ST, I, q. 5, a. 3).
