V čase, keď Ježiš rozprával podobenstvo o múdrych a nemúdrych pannách (Mt 25,1-13) sa svadba zvyčajne odohrávala v noci. Preto boli svadobné družičky vystrojené lampou. Ich úlohou bolo odprevadiť ženícha na slávnosť. Svätá omša je anticipáciou svadby – je tam noc, sú tam družičky s lampami, je tam ženích.
K noci patrí spánok. Spia múdre aj nemúdre panny. Na spánku nie je nič zlé. Pamätám si, ako som (keď som bola ešte malé dieťa) vynašla jedinečný spôsob ako prežiť dlhé a nudné omše, ktorým som nerozumela: naučila som sa spať v blízkosti svojej modliacej sa mamy. Na tom nie je nič zlé. Sme často ako deti – viac nerozumieme ako rozumieme priepastným tajomstvám, ktoré sú sprítomnené počas tejto svadobnej noci. Znaky zahaľujú skutočnosť. Pravda je skrytá, je ponorená do tajomstva. Vystúpila z tieňa, ale ešte neprišiel čas, aby sme kontemplovali jej nádheru v jasnom svetle.
Je to noc človeka, ktorý ochorel a jeho diagnózou je Alzheimer. Sedí vedľa svojej milovanej manželky: vidí ju, ale nepozná. Slávime tú najkrajšiu lásku, ktorú nám Boh prejavil v milovanom Synovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, ale tvárime sa neprítomne – akoby sa nás to vôbec netýkalo. Akoby išlo o niekoho tretieho, nie o nás.
Všetky panny však budú zobudené o polnoci. Ich neprítomnosť sa premení na prítomnosť pre Ženícha, ktorý prichádza. Prah noci prekročia však len tie, ktoré sú pripravené. Len ony odprevadia Ženícha do svadobnej siene, ostatné zostanú za zatvorenými dverami. Čo znamená byť a nebyť pripravený na príchod Ženícha objasňujú slová sv. otca Františka: „Lampa je symbol viery, ktorá osvetľuje náš život. A olej je láska, ktorá vyživuje svetlo viery, robí ho plodným a vierohodným. Predpoklad, aby sme boli pripravení na stretnutie s Pánom nie je len viera, ale kresťanský život bohatý na lásku k blížnemu.“ (Anjel Pána 12.11.2017)
Akú úlohu zohráva naše chodenie do kostola v príprave na večnú svadobnú hostinu? Mnohí tam prichádzajú s lampami a nevšímajú si, že olej sa im míňa. A ak si to niekto všimne, čo má urobiť? Kúpiť si ho u predavačov. Áno, olej je potrebné vždy nanovo získať. Olej nás ale niečo stojí. Ak máme lásku, je to preto, že sme boli milovaní ako prví a táto láska Boha niečo stála. Stála ho život jeho milovaného Syna. Ak prejavujeme súcit, konáme skutky milosrdenstva, žijeme nové prikázanie, tak nás to tiež niečo stojí. Nie je v tom žiadna mágia – povieš tie správne slová v pravom čase a máš olej – nie! Za olej sa platí každodenným bytím pre iných, zrkadlením Boha, ktorý sa stáva darom. Ak sa nestávame jemu podobnými v láske a 
v sebaobetovaní, míňa sa nám olej a hrozí nám, že premeškáme čas jeho príchodu. Hrozí nám, že budeme ako neužitočné družičky, ktoré nemôžu splniť svoju jedinečnú úlohu – odprevadiť Ženícha na svadbu.
Dobrotivý Otec spolu so svojím milovaným Synom vedel akí sme slabí a preto nám vo svojej veľkej predvídavosti chcel pomôcť – zariadil, aby sme boli neustále obdarovaní ich Duchom, ktorý nás bude v tejto svadobnej noci viesť, posilňovať, utešovať, pomáhať nám – bude našou Láskou, naším olejom v lampách. Na svadobnej hostine nás živí nielen svojím telom, ale aj svojím Duchom, a ak ho jeme s vierou – jeme Oheň a Ducha (porov. sv. Efrém). Pri svätej omši je On – Duch Posvätiteľ znova a znova vzývaný mocným hlasom nevesty, aby sa pripojil k jej hlasu a aby neustále volali svojho ženícha: Príď!
