„Najvyšší a slávny Boh, náš Otec, ďakujeme ti za dar zasväteného života. Vďaka ti, že nás každý deň povolávaš k veľkým veciam takých, akí sme – úbohých, slabých a hriešnych.“ Slová modlitby v roku zasväteného života sa niesli v Dóme svätého Martina z úst mnohých zasvätených mužov a žien. Svetlo sviečok dotváralo atmosféru slávnostných prvých vešpier, ktorým predsedal otec biskup Haľko. Vo svojom príhovore ocenil zasvätený život ako dar pre Cirkev. Okrem iného pripomenul prítomným ciele, ktoré predstavil Svätý Otec František v liste zasväteným: pozerať sa na minulosť s vďačnosťou, žiť prítomnosť so zanietením a uchopiť budúcnosť s nádejou. Zaujímavý je v týchto cieľoch motív času. Čo môžu ľudia očakávať od roka zasvätených, ktorý otvorila prvá adventná nedeľa? Ako je možné najlepšie využiť výnimočný čas venovaný všednosti povolaných k veľkým veciam? Minulosť, prítomnosť a budúcnosť je priestor pre srdce, ktoré „už“ a „ešte nie“ bije v Bohu.
