Palmová nedeľa v Kamerune

24. mar. 2016 | Články

Milí moji,
srdečne vás znova zdravím a vyprosujem požehnanie u nášho Nebeského Otca .
Koniec februára sa niesol v duchu slávenia 100 ročného jubilea príchodu prvých kresťanských misionárov do Kamerunu. Mali sme niekoľko prednáškových stretnutí s o. biskupom a 28. februára sme slávili sv. omšu v Katedrále Svätej rodiny za prítomnosti dvoch biskupov a asi 45 kňazov. Sv. omša bola veľmi bohatá, slúžená vo viacerých jazykoch: kako, ewondo, baya, maka, a nakoniec aj francúzština. Po sv. omši sme mali slávnostné agapé a tiež sme boli pri pamätníku, kde sú pochovaní všetci misionári.

Po troch mesiacoch nám 1. marca konečne zapršalo. Neviete si ani predstaviť tú vysušenú zem. Teploty dosahovali 30 – 39ºC. Najmä posledné februárové týždne sme boli ustavične mokrý. Ale 1. marca prišla taká silná búrka, že vyvrátila mnohé stromy a zničila veľa plánt a ovocia. Vraj takú búrku si sestry ani nepamätajú. Všetko sa triaslo od hromov a bleskov, až sme mali strach. Mysleli sme, že s príchodom dažďa sa troška ochladí, ale kdeže. Odvtedy asi ešte dva razy trocha spŕchlo.

Asi v polovičke mesiaca som bola s jednou sestrou na pohrebe v jej rodnej dedinke, vzdialenej asi 100 km od Bertoua. Bol to ďalší nový veľmi silný zážitok. Išli sme autobusom i pešo, vracali sme sa päťmiestnym autom a nás v ňom bolo asi 15 dospelých ľudí, skôr širších ako chudších… Do dediny sme išli na pohreb manželky prvého katechétu, ktorý má okolo 100 rokov. Sestra mi rozprávala, že pokiaľ v dedine nebolo kňazov (a to takmer 30 rokov) on pripravoval a viedol všetky sviatky, organizoval duchovné obnovy a pod.. V dedine sme strávili 3 dni. Počas týchto dní nikto prakticky nič nerobil. Všetci sedeli celé dni a spievali na dvore pred domom, v ktorom bola zosnulá. V izbe okolo truhly sedeli v tichosti. Celý deň bolo počuť bubny, buchot rôznych „hudobných nástrojov“, tanec a spev. Večer pred pohrebom bola slávnostná sv. omša. Pri dome postavili šiatre a prikryli ich palmovými listami. Prišli 5 kňazi a hovorili striedavo francúzštinou i rečou maka. Bolo to pekné. Náročnejšie bolo to, že bubny, tance, spev a kvílenie ľudí neutíchli ani v noci. Prestalo to až na obed, kedy bol pohreb. Počas sv. omše sa spustil silný dážď a trval celý čas, až pokiaľ zosnulú nevložili do hrobu, ktorý majú pri dome. Vraj to bolo dobré znamenie, lebo aj nebo plače nad zosnulou. Ďakujem Bohu za tento nový zážitok…

Začiatok Veľkého týždňa bol pre mňa tiež veľmi zaujímavý. V piatok pred Palmovou nedeľou sme sa spolu s farnosťou (asi 160 mladých ľudí) vybrali na 3 dňovú pešiu púť. Bola to ozajstná krížová cesta: horúčava, prach a 38 km chôdze v prvý deň. Horšie bolo to, že nebolo vody a priestorov, kde sa večer poumývať. Spali sme iba na betóne, takže sme sa veľmi nevyspali. Program sme končili o 22:30 hod a vstávali sme o 5:00 hod. Pokračovali sme v ceste. Mládež bola plná energie, dobrej nálady a za spevu, tancov, modlitby ruženca, krížovej cesty, sv. omše a prednášok sme dorazili do cieľa – Diange. Tam bola slávnostná sv. omša, ktorú celebroval náš otec biskup. Hoci cesta nebola najľahšia, zážitok zo sv. omše prekonal všetku námahu. Bolo to niečo nádherné. Okolo 2000 mladých pútnikov spievalo za sprievodu hudby, bubnov a mávali dlhými palmovými vetvami. Keď som zatvorila oči, skutočne prichádzal Ježiš s apoštolmi v osobe nášho biskupa a asi 9 kňazov, s množstvom diakonov, miništrantov… Ľudia tancovali a spievali, skutočne vítali svojho Pána a Kráľa. Mali aj asi 120 členný zbor, ktorý bol výborne nacvičený. Pochádzali z mestečka Belabo a okolitých dediniek. Spievali v ňom aj naše sestry z Ndjangane. Takúto Palmovú nedeľu som ešte nikdy nezažila. Bolo to veľmi silné!

Nakoniec vám všetkým prajem obrovskú radosť zo Zmŕtvychvstania nášho Pána, ktorý prijatím všetkých našich hriechov svojou smrťou na kríži premohol smrť a priniesol nám Spásu – život. Nech svetlo Ježišovho kríža a prázdneho hrobu bude aj pre nás svedectvom, že len cez kríž a utrpenie dôjdeme k víťazstvu . A tak, ak sme zomreli s Kristom a tým zomreli sebe, svojmu egoizmu, svojej pravde svojmu ja, s Ním vstaneme z mŕtvych. Táto neutíchajúca radosť a opravdivý vnútorný pokoj nech naplnia naše srdcia, rozjasnia naše tváre a to nielen počas veľkonočných dní, ale nech nás neopúšťajú počas celého života.

Zo srdca to vyprosujem vám a tiež aj sebe!
Sr. Lýdia

Zo života

Nedeľa výnimočnej radosti

Nedeľa výnimočnej radosti

„Štvrtá pôstna nedeľa -  Nedeľa  radosti -  Laetare,  sa v našom dome stala výnimočne radostnou“ povedala sr. Blažeja.  V nedávno postavenom dome sa prvý krát stretli všetky sestry z Konventu sv. Otca Dominika v Petrovanoch, aby oslávili spolu so sestrou ŠTEFÁNIOU...

Podporte naše projekty!

Podporte naše projekty!

Milí priatelia a známi, úprimne Vám ďakujeme za Vašu štedrosť a pomoc, ktorú ste nám preukázali počas uplynulého roku. Celková suma príspevkov z Vašich zaplatených daní v roku 2023 bola 11 810,49 EUR. Časť z týchto financií sme použili na podporu...

Nálet na ukrytú perlu…

Nálet na ukrytú perlu…

... aj tak by sa dali nazvať štyri krásne popoludnia na začiatku tohoročného februára. Oni boli časom, keď sa košickým „potulkárom“ otvoril areál kláštora sestier dominikánok na Moyzesovej ulici č. 10 v Košiciach. Areál zoskupený z budov Gymnázia sv....

Priateľ Boha a človeka

Priateľ Boha a človeka

Blahoslavený Jordán Saský sa narodil v Burgbergu okolo roku 1185. Počas štúdia v Paríži ho do Rehole kazateľov pritiahol bl. Reginald. Po smrti sv. Dominika sa stal Magistrom rehole. Hovorí sa, že mal zvláštnu charizmu, ktorá priťahovala mladých mužov do rehole...

Nejdeme koledovať do neba?

Nejdeme koledovať do neba?

povedal malý koledník Matej z Petrovian a dodal,: „Ja by som tam aj zostal“.  Koledníci z Petrovian sa pripojili ku koledníkom Dobrej noviny. Koledovanie s týmto názvom zorganizovalo detské hnutie eRko  už 29 krát. Petrovany boli jednou zo 650 farností na...

Požehnané Vianoce a PF 2024

Požehnané Vianoce a PF 2024

Spása každého človeka znamená stať sa ako Mária - povedať áno na ponuku Božej lásky, vo svojom tele umožniť vtelenie večného Slova, zrodiť v tomto svete Syna (S. Fausti.)

Nech nám narodený Ježiš pomôže dať našej viere telo a život - prajú sestry dominikánky.