Milí moji,
srdečne vás znova zdravím a vyprosujem požehnanie u nášho Nebeského Otca .
Koniec februára sa niesol v duchu slávenia 100 ročného jubilea príchodu prvých kresťanských misionárov do Kamerunu. Mali sme niekoľko prednáškových stretnutí s o. biskupom a 28. februára sme slávili sv. omšu v Katedrále Svätej rodiny za prítomnosti dvoch biskupov a asi 45 kňazov. Sv. omša bola veľmi bohatá, slúžená vo viacerých jazykoch: kako, ewondo, baya, maka, a nakoniec aj francúzština. Po sv. omši sme mali slávnostné agapé a tiež sme boli pri pamätníku, kde sú pochovaní všetci misionári.
Po troch mesiacoch nám 1. marca konečne zapršalo. Neviete si ani predstaviť tú vysušenú zem. Teploty dosahovali 30 – 39ºC. Najmä posledné februárové týždne sme boli ustavične mokrý. Ale 1. marca prišla taká silná búrka, že vyvrátila mnohé stromy a zničila veľa plánt a ovocia. Vraj takú búrku si sestry ani nepamätajú. Všetko sa triaslo od hromov a bleskov, až sme mali strach. Mysleli sme, že s príchodom dažďa sa troška ochladí, ale kdeže. Odvtedy asi ešte dva razy trocha spŕchlo.
Asi v polovičke mesiaca som bola s jednou sestrou na pohrebe v jej rodnej dedinke, vzdialenej asi 100 km od Bertoua. Bol to ďalší nový veľmi silný zážitok. Išli sme autobusom i pešo, vracali sme sa päťmiestnym autom a nás v ňom bolo asi 15 dospelých ľudí, skôr širších ako chudších… Do dediny sme išli na pohreb manželky prvého katechétu, ktorý má okolo 100 rokov. Sestra mi rozprávala, že pokiaľ v dedine nebolo kňazov (a to takmer 30 rokov) on pripravoval a viedol všetky sviatky, organizoval duchovné obnovy a pod.. V dedine sme strávili 3 dni. Počas týchto dní nikto prakticky nič nerobil. Všetci sedeli celé dni a spievali na dvore pred domom, v ktorom bola zosnulá. V izbe okolo truhly sedeli v tichosti. Celý deň bolo počuť bubny, buchot rôznych „hudobných nástrojov“, tanec a spev. Večer pred pohrebom bola slávnostná sv. omša. Pri dome postavili šiatre a prikryli ich palmovými listami. Prišli 5 kňazi a hovorili striedavo francúzštinou i rečou maka. Bolo to pekné. Náročnejšie bolo to, že bubny, tance, spev a kvílenie ľudí neutíchli ani v noci. Prestalo to až na obed, kedy bol pohreb. Počas sv. omše sa spustil silný dážď a trval celý čas, až pokiaľ zosnulú nevložili do hrobu, ktorý majú pri dome. Vraj to bolo dobré znamenie, lebo aj nebo plače nad zosnulou. Ďakujem Bohu za tento nový zážitok…
Začiatok Veľkého týždňa bol pre mňa tiež veľmi zaujímavý. V piatok pred Palmovou nedeľou sme sa spolu s farnosťou (asi 160 mladých ľudí) vybrali na 3 dňovú pešiu púť. Bola to ozajstná krížová cesta: horúčava, prach a 38 km chôdze v prvý deň. Horšie bolo to, že nebolo vody a priestorov, kde sa večer poumývať. Spali sme iba na betóne, takže sme sa veľmi nevyspali. Program sme končili o 22:30 hod a vstávali sme o 5:00 hod. Pokračovali sme v ceste. Mládež bola plná energie, dobrej nálady a za spevu, tancov, modlitby ruženca, krížovej cesty, sv. omše a prednášok sme dorazili do cieľa – Diange. Tam bola slávnostná sv. omša, ktorú celebroval náš otec biskup. Hoci cesta nebola najľahšia, zážitok zo sv. omše prekonal všetku námahu. Bolo to niečo nádherné. Okolo 2000 mladých pútnikov spievalo za sprievodu hudby, bubnov a mávali dlhými palmovými vetvami. Keď som zatvorila oči, skutočne prichádzal Ježiš s apoštolmi v osobe nášho biskupa a asi 9 kňazov, s množstvom diakonov, miništrantov… Ľudia tancovali a spievali, skutočne vítali svojho Pána a Kráľa. Mali aj asi 120 členný zbor, ktorý bol výborne nacvičený. Pochádzali z mestečka Belabo a okolitých dediniek. Spievali v ňom aj naše sestry z Ndjangane. Takúto Palmovú nedeľu som ešte nikdy nezažila. Bolo to veľmi silné!
Nakoniec vám všetkým prajem obrovskú radosť zo Zmŕtvychvstania nášho Pána, ktorý prijatím všetkých našich hriechov svojou smrťou na kríži premohol smrť a priniesol nám Spásu – život. Nech svetlo Ježišovho kríža a prázdneho hrobu bude aj pre nás svedectvom, že len cez kríž a utrpenie dôjdeme k víťazstvu . A tak, ak sme zomreli s Kristom a tým zomreli sebe, svojmu egoizmu, svojej pravde svojmu ja, s Ním vstaneme z mŕtvych. Táto neutíchajúca radosť a opravdivý vnútorný pokoj nech naplnia naše srdcia, rozjasnia naše tváre a to nielen počas veľkonočných dní, ale nech nás neopúšťajú počas celého života.
Zo srdca to vyprosujem vám a tiež aj sebe!
Sr. Lýdia
