Vydať sa na cestu zasväteného života znamená vydať sa na dobrodružnú cestu vo dvojici „ja a Boh“ s vedomím, že cesta nebude priama. Sú na nej výstupy, zostupy a vyžaduje sa na nej neustále prispôsobovanie sa a vyrovnávanie s realitou života. Odpoveďou človeka na lásku Boha, ktorý si ho zamiloval už od počatia, je jeho vernosť Bohu a otvorenosť pre proces premeny.
Počas formačných dní, ktoré sa uskutočnili v uplynulé novembrové víkendy v Dunajskej Lužnej a v Košiciach, sa sestry dominikánky pod vedením sr. Marty Andraščíkovej SSS zamýšľali práve nad týmito existenčnými otázkami z hľadiska ľudského vývinu a genézy spirituálnej cesty.
O svoje dojmy z tohto podujatia sa podelila jedna z účastníčok týmito slovami:
„Som vďačná za tento mimoriadny čas, keď som sa mohla zastaviť a nanovo precítiť prítomnosť Prvotnej Lásky vo mne, ktorá ma pozvala na cestu premeny a je so mnou verne vo všetkých chvíľach môjho života. Formačný deň bol pre mňa príležitosťou prežiť moment vďačnosti za povolanie a obohatením cez vzájomné zdieľanie sa so sestrami v ich príbehoch na ceste zasvätenia. Cesta pokračuje, nekončí. Tak, ako v piesni, ktorou sa začal formačný deň: „Chcem vyjsť na vysokú horu a byť neustále premieňaná… otvorím oči a nechám sa viesť… každým krokom, nádychom, pohľadom premieňaná…“