7. január 2016
Milé sestry, bratia a priatelia,
prajem vám všetko dobré v Novom roku a ďakujem vám za vašu stálu podporu a modlitby. Chcela by som sa s vami podeliť o niektoré najdôležitejšie udalosti z roku 2015.
Vďaka požehnanému úsiliu ľudí, ktorí pri nás stoja sa v uplynulom roku udialo veľmi veľa. Okrem toho, že sestry pomáhali vysídleným ľuďom v táboroch, dokázali pripraviť okolo 400 detí k prvému svätému prijímaniu. Príprava prebiehala v desiatich skupinách v rôznych mestách a obciach regiónu Kurdistanu.
Sme vďační Pánovi, že sme mohli otvoriť základnú školu. Konečne sa nám podarilo získať všetky potrebné povolenia od irackých a kurdských úradov. Biskup Wada (chaldejský biskup v Erbil) nám ponúkol budovu, ktorú katolícke organizácie postavili na pozemku arcidiecézy Erbil a vďaka Pápežským misijným dielam sme budovu mohli zariadiť. Máme okolo 460 žiakov, chlapcov a dievčat a všetci sú z vysídlených rodín. V škole pracuje sedem našich sestier dominikánok spolu s ostatnými učiteľmi a zamestnancami, ktorí sú tiež spomedzi vysídlených. Štúdium na našej škole poskytujeme zadarmo. Príspevok na platy učiteľov a zamestnancov (asi 18.000 $ mesačne) je pre tento rok zabezpečený prostredníctvom Pápežských misijných diel. Ľudia sú vďační za tento projekt a majú z neho radosť, pretože situácia na iných školách je naozaj veľmi zlá. Kvôli veľkému počtu vysídlených ľudí sa na niektorých školách učia na tri smeny a počet žiakov v triede je aj viac ako 80.
Tiež sa nám podarilo otvoriť ďalšiu materskú školu pre vysídlených ľudí, pretože záujem je veľký. Rodiny chcú, aby ich deti boli vychovávané sestrami dominikánkami. V materskej škole v Ankawa máme teraz 440 detí. Okrem toho sme otvorili materskú školu pre 50 detí v mestečku Aqra, kde žije 250 vysídlených ľudí. Materskú školu v Kasnazan navštevuje 130 detí. Tieto materské školy sú pre vysídlených ľudí zdarma.
V škole aj v materských školách si sestry všimli, že správanie detí sa výrazne zlepšilo. Sú ochotnejšie počúvať ich učiteľov a učitelia ľahšie udržujú disciplínu. Školy majú detské i športové ihriská, kde sa deti môžu hrať a vybiť si svoju energiu.
Ľudia však neustále čelia mnohým ťažkostiam. Súčasná situácie v Iraku je stále traumatizujúca. Minulý mesiac nás šokovala správa o smrti siedmych ľudí (rodičia so 7 ročným synom a 3 ročnou dcérkou a pani so 7 ročným synom a 13 ročnou dcérou), ktorí sa utopil v mori pri pokuse utiecť do Grécka.
Všetci sú vyčerpaní fyzicky aj psychicky. Riešenie akoby neexistovalo. Ľudia riskujú svoje životy. Imigrácia narastá vo všetkých smeroch. Tesne pred koncom roka sa v rámci imigračného programu 167 ľudí presídlilo na Slovensko. A ďalší odchádzajú budúci mesiac. To samozrejme otriaslo dôverou ľudí v budúcnosť kresťanstva v Iraku. Odchádzajú aj ďalšie rodiny a to do susedných krajín ako napr. Libanon, Jordánsko, Turecko. Počas troch mesiacov sa počet detí v našej škole znížil z 520 na 460. Z materských škôl nám kvôli sťahovaniu rodín odišlo okolo 15 detí a ďalšie rodiny plánujú odísť .
Aj keď nám je ľúto vidieť ľudí odchádzať, sme si vedomé, že život v montovaných domoch vôbec nie je jednoduchý a to zvlášť teraz v zime. Tieto domy nie sú prispôsobené pre veľké rodiny a ani na drsné počasie. V zime je v nich veľmi chladno a v lete príliš horúco.
Posledné správy o politike na Blízkom východe nie sú vôbec povzbudivé a nedávajú nám žiadnu nádej. Nič sa nevie, všetko je neisté. Preto nie je prekvapujúce vidieť ľudí odchádzať. Modlíme sa, aby sa dvere Božieho milosrdenstva otvorili našim bratom a sestrám a aby našli ľudí, ktorí by ich prijali. Pokiaľ ide o nás, ostávame tu so zvyškom, aby sme ich podporovali intelektuálne i duchovne prostredníctvom vzdelávacích projektov a liturgických stretnutí.
Celá komunita je vďačná všetkým, ktorí nám pomohli kúpiť dom, ktorý teraz poskytuje lepšie zázemie pre naše mladé sestry vo formácii. Začali sme s prípravou na našu generálnu kapitulu, ktorá by sa mala konať v júli 2016.
Prosíme vás, modlite sa za nás, aby nám Boh dal svetlo a obdaril nás svojou múdrosťou, aby sme napriek všetkým ťažkostiam a tlakom, v ktorých žijeme, dokázali správne rozlišovať.
Sr. Maria Hanna, OP
Kongregácia sestier dominikánok sv. Kataríny Sienskej, Irak
