Sv. Dominik prehlboval svoj vzťah k Bohu neustálym načúvaním jeho Slova vo Svätom písme. Je známe, že keď bol na cestách, nosieval pri sebe Matúšovo evanjelium a Pavlove listy. Pre Dominika bolo nemožné chcieť hovoriť o Bohu bez rozhovoru s Bohom. Vedome zotrvával v Božej prítomnosti v kontemplácii, mal odvahu vydať sa Božiemu tajomstvu a túžbu byť ním zasiahnutý.
Bez plného osobného osvojenia si evanjelia, bez dôverného vzťahu s Otcom, ako ho pestoval Ježiš, stratí činnosť kazateľa silu a stane sa prázdnou.
Dominik vstúpil priamo do najintímnejšej blízkosti Božieho slova, ktoré sa stalo jeho 
svetlom i svetlom pre tých, ktorých stretol.
Aby sme mohli prinášať slová spásy tam, kde sú pravda a život ohrozené, vedené Duchom v úplnej dôvere v Otca denne sa sýtime Božím slovom. Božie sebadarovanie v Slove nás oslobodzuje od samoty, od egoizmu a od strachu. Pôsobí, aby sme neboli viac väzňami svojho vlastného sveta, ale aby sme odpovedali na naliehavý smäd našich súčasníkov po Slove, ktoré má moc vytrhnúť ich z prázdnoty, nezmyselnosti a chaosu.
