Rok Sedembolestnej Panny Márie samozrejme neobišiel ani naše GTA-čko (Gymnázium sv. Tomáša Akvinského v Košiciach). Veď práve Mária z nás vytvára jednu veľkú rodinu. Aj preto sme sa rozhodli putovať do Šaštína, aby sme sa jej mohli za všetko jej milosrdenstvo poďakovať a prosiť ju o ďalšie milosti.
Každý z nás si v srdci niesol vlastný úmysel, ktorý bol spojený s rôznymi obetami ako napríklad skorým ranným vstávaním… Čas cesty sme využili na modlitbu ranných chvál a sv. ruženca, rôzne rozhovory, počas ktorých samozrejme nechýbal ani smiech (a bolo ho skutočne veľa).
Keďže program 7BOLESTNÁ začínal až večer, mali sme nejaký ten čas, ktorý sme strávili v bazilike či poznávaním Šaštína.
Dramatizovaným ružencom sa všetko začalo. Veď ako inak by mohol začať tento program, keď nie takým krásnym tajomstvom ako ZVESTOVANÍM? Nasledovala sv. omša, na ktorej hlavným kazateľom bol otec Maroš Kuffa. Myslím si, že na jeho slová tak skoro nezabudneme, pretože nám prostredníctvom nich dal kúsok seba, ako to robí stále. Samotný program sa niesol v duchu krásnych svedectiev, piesní, tanca, modlitby litánií a hymny celého stretnutia 7BOLESTNÁ. Kúsok času sme strávili aj pri adorácii s novokňazmi. Presne o polnoci bolo odhalené logo národného stretnutia mládeže P15 a taktiež spustenie “ČISTÉHO ROKA“ – duchovnej prípravy na P15. Polnočnú sv. omšu celebroval otec biskup Jozef Haľko a koncelebrovali novokňazi z celého Slovenska. Celý program sa odohrával v bazilike a bol naozaj nádherný!!! Odniesli sme si z neho mnoho. Možno aj to, že ak chceme v živote niečo (niekoho) nájsť, nesmieme byť zahľadení iba na jeden bod, ale musíme sa poriadne porozhliadať hore, dole, vľavo, vpravo, aby sme to, čo hľadáme, neprehliadli…
Sviatočné ráno bolo veľmi sychravé, a tak sme sa obávali, že takýto bude celý deň. No Panna Mária sa postarala a počas hlavnej sv. omše vykuklo slniečko a začala sa objavovať krásna modrá obloha. Verte či nie, ešte aj gaštany zo stromu na nás začali padať. Šaštín bol plný ľudí z celého Slovenska, ktorí tu prišli so svojimi radosťami, starosťami či bolesťami. Celá táto sv. omša bola veľmi pekná. Otec kardinál Tomko nás povzbudil svojimi slovami počas homílie.
Aké by to však bolo, keby sme jednu z bolestí aspoň trošku neokúsili na vlastnej koži? Tak ako sa dvanásťročný Ježiško stratil v chráme a Panna Mária s Jozefom ho nikde nevedeli nájsť, nám sa stratila jedna sestra v dave. Všade bolo plno národa a jej zrazu nikde. Začali sme sa báť, pretože sme sa museli ponáhľať na vlak. Hľadali sme, no neúspešne… Nakoniec sme ju úplne vysmiatu a spokojnú našli na stanici, kde nás čakala J.
Na spiatočnej ceste sme ranné chvály vymenili za vešpery. Bolo nám všetkým veľmi veselo (veď sme na to mali dôvod). Cesta sa nám síce predĺžila, no nakoniec sme sa v noci šťastne vrátili domov.
Každý z nás je určite vďačný za tento čas strávený od domova a síce doma, pretože všade tam, kde je doma naša NEBESKÁ MATKA, sme doma aj my!!!
študenti z GTA
