
„V príbehu emauzských učeníkov to bol Duch Svätý, ktorý v nich pôsobil, „rozohňoval“ ich srdcia, keď Ježiš s nimi hovoril, a dával im silu ísť a svedčiť. Títo dvaja učeníci ho najskôr nepoznali. Takto je to často s nami. Hľadíme na Ježiša, no nevidíme ho. Hľadáme ho, no nemôžeme ho nájsť. Načúvame jeho slovám, no nepočujeme ich. Učeníkom sa otvorili oči a spoznali vzkrieseného Krista až pri „lámaní chleba“. V tej chvíli ich naplnila taká veľká radosť, že boli odhodlaní vrátiť sa ešte v ten istý deň do Jeruzalema, aby rozpovedali ostatným, čo sa im prihodilo. Aj nám chce Ježiš skrze Ducha Svätého dať všetko to, čo dal svojim učeníkom. Aj pre nás je potrebné, aby Sväté písmo a Eucharistia boli hlavnými prameňmi stretnutia so vzkrieseným Kristom, ktorý vytvára spoločenstvo medzi nami, a posiela nás vyjsť a ohlasovať evanjelium.“











