Na oslavnej vlne jubilea

Pokračujeme v oslavách neskutočnej Božej dobroty a veľkodušnosti, ktorú nám prejavil v dare sv. Dominika, nášho otca a inšpirátora toľkých bratov a sestier v príbehu našej dominikánskej rodiny. Keď sme sa v máji pri sviatku prenesenia ostatkov svätého Dominika stretli a spomínali na jeho život, dielo a odkaz, bol to len začiatok osláv JUBILEA. August –  8.8. – deň narodenia sv. Dominika pre nebo sa stal vrcholom vlny, ktorá nás nesie v nadšení, vo vďačnosti a v oslave Boha za toto dielo. Na pozvanie sv. Dominika sa tvrdošínska dominikánska rodina stretla pri stole Božieho chleba a potom pri stole s pizzou. Slávnostnú svätú omšu slávil o. Braňo Kožuch. V príhovore povedal, že aj dnes sú bludy a pomýlenia, pred ktorými sa musíme mať na pozore a byť pripravení svedčiť a hlásať Pravdu. Svätú omšu spolu s nami slávili aj veriaci farnosti. Po jej skončení sme mali v novom pastoračnom centre „posedenie pri stole“, na ktorom bola pizza, koláčiky a dobrý radler. K stolu prijali pozvanie aj náš pán farár František Reguly a pán diakon. Naša oslavná vlna síce časom klesá, no vezieme sa na nej ďalej v prežívaní ďalších momentov osláv, ktoré zdieľame s celou dominikánskou rodinou. Sr. Daniela a dominikánska rodina z...

Svätý Dominik – muž ponorený do Pravdy

Sv. Dominik je mužom, ktorý mal mnoho cností, ktoré by nás mohli inšpirovať. Tento rok, keď slávime 800. výročie jeho narodenia sa pre nebo, sa môžeme nechať pohnúť jeho príkladom. Sv. Dominik bol kazateľom zapáleným ohlasovať Pravdu, pretože videl smäd ľudí po nej a zároveň to, kam ich zaviedla jej neznalosť. Rozprávať o Pravde sa dá rôznymi spôsobmi, no Dominik o Pravde nie len rozprával, on v nej žil, absolútne ponorený a premenený. Toto ponorenie sa do Pravdy ho viedlo k tomu, že sa stal „horiacim ohňom Božej lásky“ a mal „srdce víťaznej láskavosti“. Litánie k sv. Dominikovi, mu tiež dávajú titul „víťaz nad bludármi“. Jeho víťazstvo však nepramenilo v obratnosti kázania či v tvrdom presadzovaní pravdy. To, čo nám náš otec Dominik ukazuje a k čomu nás chce pozvať je to, aby sme nechali pretvoriť svoje srdcia Láskou. Aby sme najprv počúvali druhých, snažili sa im porozumieť, objali ich srdcom plným láskavosti, ktorá víťazí nad každou tvrdosťou. A potom môžeme na pôdu zmäkčeného srdca, ktorú zavlažíme láskou a prijatím, siať zrno Pravdy. O Dominikovi je asi najznámejšia veta, že hovoril s Bohom a o Bohu. Toto poradie je kľúčové pre to, aby bolo jeho a aj naše srdce, srdcom víťaznej láskavosti. Prvá pôda srdca, z ktorej musia byť odstránené kamene pýchy či tŕnie tvrdosti, je tá naša. Len Milosrdný Rozsievač, môže pripraviť pôdu nášho srdca a spraviť z nej horiace ohnisko plné premieňajúcej lásky, úrodnú pôdu prinášajúcu úrodu. Skryme sa, rovnako ako sv. Dominik, do Svetla. Aby potom svetlo, ktoré budeme prinášať ľuďom neoslepovalo, ale svietilo na cestu. Helena...

Tam sa pred nimi premenil…

V živote prežívame rôzne situácie, pekné a nezabudnuteľné zážitky, ale i ťažké a bolestné chvíle, cez ktoré najviac dozrievame a približujeme sa k Bohu. Podobnou cestou dozrievania prechádzali aj apoštoli. Keď im Ježiš oznámil svoje utrpenie a smrť, boli veľmi prekvapení i zdrvení touto správou a už nedokázali počuť, že vstane z mŕtvych. Na šiesty deň po tejto udalosti  berie Ježiš Petra, Jakuba a Jána na vrch Tábor. Pozýva ich do samoty. Chce, aby boli svedkami iného premenenia, aby videli Jeho tvár, akú im ukazuje Otec a nie, ako ju majú vytvorenú vo svojom srdci. Zatiaľ čo sa Ježiš modlil, výraz jeho tváre sa zmenil, žiaril ako slnko a jeho odev zbelel ako svetlo. Keď uvideli Peter, Jakub a Ján osláveného Pána, žiariaceho nádherným svetlom, táto extáza ich naplnila takým úžasom, radosťou a očarením, že túžili, aby sa chvíľa ktorú prežívali, nikdy neskončila. V tomto momente Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi“ (Mt 17,4). Bolo im dobre s Ježišom a chceli s Ním zostať. Akoby zabudli na Ježišove slová, že kto chce ísť za ním, musí zobrať svoj kríž a nasledovať ho. Ježiš ich však vracia do reality a pripravuje na bolestné udalosti, ktoré neskôr nasledovali. Pred svojím ťažkým utrpením opäť berie so sebou Petra, Jakuba a Jána a prosí ich, aby s ním bdeli v jeho bolestnej agónii pred ukrižovaním. Apoštoli  práve z okamihu premenenia mohli čerpať silu pre chvíle utrpenia a žiť v nádeji, že po zdanlivom konci príde víťazstvo vzkriesenia. Každý z nás, podobne ako apoštoli, túži po radosti a šťastí, ale možno je i v našom živote  veľa smútku a bolesti. Možno sa nám zdá, že sme v ťažkých situáciách zostali osamelí a bezradní… No aj v najbolestivejších situáciách nás Boh očakáva, otvára nám náruč a pozýva nás vrátiť sa k Nemu, aby sme objavili, že nás miluje. Apoštoli videli premeneného Pána svojimi očami. Aby sme dokázali spoznať Pána, musíme otvoriť oči vlastného srdca. Musíme ísť do ticha s Ježišom, aby sme dokázali počúvať to, čo nám hovorí a nanovo uveriť, že On je s nami a neustále opakuje zázrak premenenia aj v našom živote. Veľkým vzorom je pre nás svätý Dominik, ktorý  neustále vstupoval do ticha modlitby. V každom okamihu jeho života bola modlitba silou, ktorá obnovovala a robila stále plodnejším jeho apoštolské dielo. Svedkovia hovoria, že niekedy vstupoval do istého druhu extázy – tvár sa mu premieňala – avšak hneď na to sa s pokorou vracal k svojim každodenným povinnostiam obnovený silou, ktorá mu prichádzala na pomoc zhora. Svätý Dominik nám pripomína, že na začiatku svedectva viery, ktoré...