Nohy lásky

Žena, dominikánska laička, mystička, učiteľka Cirkvi a cez mnohé ďalšie prívlastky by sme mohli opísať sv. Katarínu Sienskú, ktorá žila v 14. storočí, keď sa Cirkev zmietala v nejednote. Už ako malé dieťa bola Katarína obdarovaná mystickými zjaveniami a ako dospievajúce dievča sa uberá do ticha „cely sebapoznania“, aby poznávala seba a Boha. V jej vzťahu s Kristom sa odráža uvedomovanie si skutočnosti, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Urobil to z túžby, aby účasť na Ňom, vznešenej a večnej Trojici, mal celý človek. A len človek, ktorý pozorne skúma sám seba, nájde Boha v sebe, pretože bol stvorený na jeho obraz. Boh Otec nás miloval skôr, ako sme boli, a nepodriadil túto svoju lásku k nám žiadnemu inému cieľu. Túžbou Otca je, aby sme milovali tak rýdzou láskou, akou nás on miluje. Človek však toho nie je schopný a nikdy mu takúto lásku nemôže opätovať, ale môže ju darovať tvorom obdarených rozumom a milovať ich, hoc nebude nimi milovaný. V túžbe účasti na ňom večný Otec obdaril človeka: : pamäťou, aby si mohol pripomínať Jeho dobrodenia a prostredníctvom Trojice mal účasť na jeho moci, rozumom, aby pri pohľade na Trojicu poznával jeho dobrotu a mal účasť na múdrosti svojho jednorodeného Syna, vôľou, aby mohol milovať to, čo rozum vidí a poznáva z jeho Pravdy, a získal tak účasť na veľkodušnosti  Ducha Svätého. Na týchto dvoch nohách – lásky k Bohu a lásky k blížnemu –  sme poslaní od našich stolov rozbehnúť sa do celého sveta, ku každému ľudskému srdcu. Sr. M. Adriana OP   Použitá literatúra: sv. Kateřina Sienská: Dialóg s Boží...

Sv. Katarína Sienská

...

Podporte naše projekty zaslaním 2% zo svojej dane!

Milí priatelia a známi, úprimne Vám ďakujeme za Vašu štedrosť a pomoc, ktorú ste nám preukázali počas uplynulého roku. Celková suma príspevkov z Vašich zaplatených daní v roku 2020 bola 9 499,92 EUR. Časť z týchto financií sme použili na zakúpenie počítačovej techniky pre Gymnázium sv. Tomáša Akvinského, germicídnych žiaričov a osobných ochranných prostriedkov, dezinfekcie pre Domov sv. Dominika v Petrovanoch, na dofinancovanie detského ihriska Cirkevnej materskej školy bl. Imeldy v Košiciach a na prípravu nadstavby Cirkevnej materskej školy Madony Žitného ostrova v Dunajskej Lužnej. Aj v tomto roku máte možnosť pri ročnom zúčtovaní daní rozhodnúť o tom, komu venujete 2% zo svojich už zaplatených daní za rok 2020. Chceme Vás preto poprosiť o podporu našich diel a činností. Kongregácia sestier dominikánok bl. Imeldy je zriaďovateľom Cirkevnej materskej školy bl. Imeldy v Košiciach, Cirkevnej materskej školy Madony Žitného ostrova v Dunajskej Lužnej, Gymnázia sv. Tomáša Akvinského a k nemu pričlenených školských zariadení v Košiciach a Domova sv. Dominika v Petrovanoch. Predmetom činnosti sestier dominikánok je najmä oblasť výchovy a vzdelávania, poskytovanie sociálnej pomoci, ochrana a podpora zdravia, prevencia pred akoukoľvek závislosťou, ako aj podpora kultúry, športu detí a mládeže. Prosíme Vás o príspevok na skvalitnenie práce a podporu aktivít našej kongregácie. Za prejav Vašej solidárnosti Vám vopred ďakujeme a vyprosujeme hojnosť Božieho požehnania a milostí pre Vás i Vaše rodiny. ÚDAJE O PRIJÍMATEĽOVI Obchodné meno alebo názov:  Kongregácia sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy Sídlo:  Parková 27, 821 05 Bratislava Identifikačné číslo organizácie (IČO):  00587141 Právna forma:  Účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti Tlačivá: http://rozhodni.sk/poukazatel/tlaciva-na-poukazanie-2-z-dane/ Dve percentá 2020 Vyhlásenie  ...

Vdovy alebo pôrodné asistentky?

Takto znela téma formačného online stretnutia sestier dominikánok vo veku 50+, ktoré sa konalo  uplynulý víkend pod záštitou DSE (Dominican Sisters Europe). Na stretnutí sa zúčastnilo približne 130 sestier z 19 krajín Európy. Hlavnou prednášajúcou bola sr. Monika Hüppi OP zo Švajčiarska, ktorá v piatok a v sobotu vyzvala účastníčky stretnutia reflektovať dva životné postoje prítomné v každej žene – postoj vdovy a pôrodnej asistentky. Vdova sa musí počas svojho života vysporiadať s mnohými stratami a hľadať iný zmysel života a nové kroky pre svoju budúcnosť. Bola zvyknutá podporovať a zdieľať život, čím získavala materinskú múdrosť a skúsenosti, ktoré môže teraz odovzdávať ďalej. Pôrodná asistentka aj napriek tomu, že sama nie je nositeľkou života, podporuje nový život, udržiava ho a napomáha jeho rozvoju. Obe ženy čelia ťažkostiam a hľadajú v živote to najlepšie – nádej budúcnosti: pôrodná asistentka ako nositeľka vízie a nového života a vdova ako nositeľka múdrosti a skúsenosti. Oba postoje boli prítomné aj v živote Márie Magdalény. Na tento aspekt poukázala sr. Monika aj v stati z Jánovho evanjelia, v ktorej sa opisuje stretnutie Márie Magdalény so zmŕtvychvstalým Kristom (Jn 20, 11-18). Aj ona sa stala akoby vdovou žialiacou za Kristom, ktorého mŕtve telo bolo uložené v hrobe. Keď ho napokon v hrobe nenašla, ostala bezradná. Kým smútila, nedokázala vidieť ďalej. Až keď odvrátila svoj zrak od prázdneho hrobu, bola schopná pohliadnuť iným smerom a počuť Kristov hlas, ktorý prenikol do jej nemého srdca naplneného bolesťou a smútkom. Vtedy spoznala Krista i samu seba avšak novým spôsobom. Kristus ju posiela ohlasovať radostnú zvesť o jeho zmŕtvychvstaní učeníkom, čím sa stáva pôrodnou asistentkou, pretože prináša novú nádej. Sobotné popoludnie bolo vyhradené pre prácu v jazykových skupinách a večer na spoločnú rekreáciu. Slovenské sestry dominikánky tak medzi sebou privítali aj sestry z českej kongregácie. Spoločne sa zdieľali a vzájomne obohatili svojimi pohľadmi na vyššie uvedenú tému. Jedna zo slovenských účastníčok sa vyjadrila nasledovne: „Mária Magdaléna zvestovala to, čo videla: „Pán vstal, On žije!“ Ľudia v dnešnej dobe nečakajú, že ich budeme poučovať, ale skôr očakávajú svedectvo nášho života a že ich budeme počúvať. Oni sami sa budú pýtať, keď v nich vzbudíme otázky. Môžeme rozprávať, ale ak druhí nepoložili otázku, nebudú nás počúvať. Čo ich zaujíma, si vedia nájsť na internete. Je dôležité byť si vedomý svojej identity a vyžarovať to, kým som.“ Na myšlienky sr. Moniky nadviazala v nedeľu dopoludnia sr. Margaret Mayce OP, hlavná koordinátorka DSIC (Dominican Sisters International Confederation). Podľa nej Mária Magdaléna našla opäť zmysel života až vtedy, keď to, čo ju zväzovalo, pustila z rúk a dovolila, aby do jej života vstúpilo Kristovo vzkriesenie – pre ňu niečo úplne nové a nepoznané. Pri vzkriesení nejde o to, aby sa veci vrátili do pôvodného stavu. Vzkriesenie prináša so sebou radikálnu...

Moc najväčšej Božej vlastnosti

Milosrdná Božia láska – je ňou obdarené všetko stvorenie, je to dotyk samotného Boha, ktorý pomáha v núdzi, ktorý odpúšťa. Tajomstvo tejto lásky spoznávame len vďaka tomu, že nám ho Boh odhalil v dejinách spásy. Biblické stránky Starého zákona obsahujú mnoho termínov, ktoré vyjadrujú skutočnosť milosrdenstva Boha. Najčastejšie hebrejský termín pre vyjadrenie milosrdenstva používa slovo hesed. Slovo hovoriace o vernosti zmluve Boha s vyvoleným židovským národom, resp. s človekom. Toto slovo má  aj mocnejší význam, keď vyjadruje nielen vernosť, ale aj zodpovednosť v láske. V konkrétnej biblickej udalosti exodu, toto slovo vyjadruje vážnosť  tejto dejinnej udalosti. Išlo tu o skutok Božieho milosrdenstva „lebo Boh videl úzkosti, utrpenie i slzy národa (…) zostúpil, aby ho vyslobodil” (porov. Ex 3,7n). V tomto čine sa Božie milosrdenstvo ukázalo ako sila, ktorá stojí na strane utláčaných. Novozákonné zjavenie Božej lásky sa naplno prejavilo v Ježišovi Kristovi, o ktorom hovorí sv. sestra Faustína  ako o vtelenom milosrdenstve. Mnohé Ježišove podobenstvá odhaľujú rôzne aspekty toho tajomstva. Ježiš ho sprítomňoval v skutkoch milosrdenstva a tým dal hmatateľný, overiteľný obsah svojmu spasiteľskému poslaniu. Avšak jeho milosrdná láska sa najviac odhalila v hodinách vrcholu jeho života – v umučení, smrti a zmŕtvychvstaní. Môžeme povedať, že tajomstvo nášho vykúpenia je vrcholom uskutočňovania jeho milosrdenstva. Ono nesie v sebe nadčasovú dimenziu – človek sa v jeho objatí môže nanovo stať spravodlivým, verným, zodpovedným vo vzťahu k Láske.  Môže sa stať svätým, dynamicky svätým. Tajomstvo zrodu milosrdenstva v nás vyviera z miesta, ktoré je nám bližšie, než sme my sami sebe. Je to miesto pravdy stretnutia s Bohom v hĺbke každého z nás. Je to zároveň miesto odpustenia, miesto nového zrodu. Tento prekypujúci dar milosrdenstva môžeme vidieť u sv. Dominika v jeho povolaní. Cesta posvätenia nášho zakladateľa je poznačená dvoma tajomstvami – milosrdenstvom a pravdou. Tajomstvami, ktoré sú piliermi „dominikánskej spirituality“ – kázanie a súcit. O Dominikovom súcite nám hovoria krátke pramenné epizódy z jeho života i názorné výjavy týchto udalostí, ktoré sú umiestnené na náhrobnom kameni oltárneho predelu v bazilike sv. Dominika v Bologni. V čase keď sv. Dominik študoval v Palencii celú oblasť postihol silný hladomor a mnohí chudobní zomierali od hladu. Dominik pohnutý ľútosťou predal svoje knihy, ktoré boli ručne písané, uložené v kožených obaloch. Zisk z predaja spolu s ďalšími osobnými vecami, ktoré mu patrili, rozdal chudobným so slovami „nechcem študovať na mŕtvej koži, zatiaľ čo ľudia zomierajú od hladu“ (Atti del proceso di canonizzazione di Bologna, 1233). Počas jedného z pobytov sv. Dominika v Ríme, jeden mladý príbuzný kardinála Stefano di Fossanova, počas zábavy sa neopatrne pustil do šialeného cvalu na koni. Pád z koňa bol veľmi vážny, až natoľko, že svedkovia tejto udalosti ho s plačom považovali už za  mŕtveho. Okolo nebohého sa zhromažďovali vzlykajúci ľudia až dovtedy, kým neprešiel Majster Dominik. On povzbudzovaný svojim  spolubratom a pohnutý  silným súcitom,...