Svadba v noci

V čase, keď Ježiš rozprával podobenstvo o múdrych a nemúdrych pannách (Mt 25,1-13) sa svadba zvyčajne odohrávala v noci. Preto boli svadobné družičky vystrojené lampou. Ich úlohou bolo odprevadiť ženícha na slávnosť. Svätá omša je anticipáciou svadby – je tam noc, sú tam družičky s lampami, je tam ženích. K noci patrí spánok. Spia múdre aj nemúdre panny. Na spánku nie je nič zlé. Pamätám si, ako som (keď som bola ešte malé dieťa) vynašla jedinečný spôsob ako prežiť dlhé a nudné omše, ktorým som nerozumela: naučila som sa spať v blízkosti svojej modliacej sa mamy. Na tom nie je nič zlé. Sme často ako deti – viac nerozumieme ako rozumieme priepastným tajomstvám, ktoré sú sprítomnené počas tejto svadobnej noci. Znaky zahaľujú skutočnosť. Pravda je skrytá, je ponorená do tajomstva. Vystúpila z tieňa, ale ešte neprišiel čas, aby sme kontemplovali jej nádheru v jasnom svetle. Je to noc človeka, ktorý ochorel a jeho diagnózou je Alzheimer. Sedí vedľa svojej milovanej manželky: vidí ju, ale nepozná. Slávime tú najkrajšiu lásku, ktorú nám Boh prejavil v milovanom Synovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, ale tvárime sa neprítomne – akoby sa nás to vôbec netýkalo. Akoby išlo o niekoho tretieho, nie o nás. Všetky panny však budú zobudené o polnoci. Ich neprítomnosť sa premení na prítomnosť pre Ženícha, ktorý prichádza. Prah noci prekročia však len tie, ktoré sú pripravené. Len ony odprevadia Ženícha do svadobnej siene, ostatné zostanú za zatvorenými dverami. Čo znamená byť a nebyť pripravený na príchod Ženícha objasňujú slová sv. otca Františka: „Lampa je symbol viery, ktorá osvetľuje náš život. A olej je láska, ktorá vyživuje svetlo viery, robí ho plodným a vierohodným. Predpoklad, aby sme boli pripravení na stretnutie s Pánom nie je len viera, ale kresťanský život bohatý na lásku k blížnemu.“ (Anjel Pána 12.11.2017) Akú úlohu zohráva naše chodenie do kostola v príprave na večnú svadobnú hostinu? Mnohí tam prichádzajú s lampami a nevšímajú si, že olej sa im míňa. A ak si to niekto všimne, čo má urobiť? Kúpiť si ho u predavačov. Áno, olej je potrebné vždy nanovo získať. Olej nás ale niečo stojí. Ak máme lásku, je to preto, že sme boli milovaní ako prví a táto láska Boha niečo stála. Stála ho život jeho milovaného Syna. Ak prejavujeme súcit, konáme skutky milosrdenstva, žijeme nové prikázanie, tak nás to tiež niečo stojí. Nie je v tom žiadna mágia – povieš tie správne slová v pravom čase a máš olej – nie! Za olej sa platí každodenným bytím pre iných, zrkadlením Boha, ktorý sa stáva darom. Ak sa nestávame jemu podobnými v láske a v sebaobetovaní, míňa sa nám olej a hrozí nám, že premeškáme čas jeho príchodu. Hrozí nám, že budeme ako neužitočné...

Nenechám Vás ako siroty…

Prvú marcovú nedeľu sa zavreli aj brány Domova sv. Dominika. Od tohto dňa obyvatelia domova nemohli prijímať žiadne návštevy a nemohli ísť ani von z areálu. Všetko sú to nutné opatrenia proti možnej nákaze na COVID 19. Čo sa však za bránami domova dialo? Ťažko opísať smútok nad nemožnosťou stretávať sa so svojimi najdrahšími. Chýbali povzbudenia, pohladenia, bozky, dobré slovo a aj niečo dobré od najbližších. Bola a stále pretrváva  veľká izolácia. Obyvateľov  spája s príbuznými túžba po vzájomnom stretnutí, modlitba za ochranu pred nákazou a aj občasné telefonáty alebo videohovory. Sv. omše sú sledované v kaplnke cez médiá. Po nich je možné prijať Ježiša v Eucharistii, ktorý je posilou pre všetkých. Je znamením jeho prítomnosti aj v čase po nanebovstúpení a naplnením jeho prísľubu, že aj keď odíde, nenechá nás ako siroty. Prejavom toho, že starší a bezvládni ľudia nie sú ani v čase tejto nútenej izolovanosti bez Otca je, že sa tešia zo života, ktorý sa všade rozvíja. Kvitnú kvety a stromy, zvieratká privádzajú na svet svoje mláďatká, v záhrade rastie cibuľka, reďkovka… Vo všetkom okolo je možné vnímať život a jeho...

Oslavujme Pána, lebo je dobrý

Dňa 5. mája mali v  komunite sestier dominikánok v Mukačeve sviatok. Sestra Jordána oslávila svoje 50. narodeniny. Sestry spoločne ďakovali za dar jej života a vyprosovali jej Božie požehnanie do ďalších rokov pri sv.omši, ktorú slúžil o. Sergej Gerzanič z Fridišova. Po sv. omši bolo pohostenie na ktoré zavítal aj nový o. biskup Mikuláš Lučok a mukačevský kaplán o. Eugen Fizer. Pre šíriacu sa pandémiu bolo nemožné pozvať ďalších...

Vďačnosť otvára srdce…

Hovorí sa, že vďačnosť otvára srdce pre prijatie nových darov. V nedeľu 10. mája odzneli slová plné vďaky aj u sestier dominikánkok v Dunajskej Lužnej. Sr. M. Veronika Hűbblerová slávila svoje 60. narodeniny a pri pohľade na roky, ktoré prežila, vyjadrila slová plné vďaky adresované hlavne Bohu, svojim rodičom, ale aj sestrám v kongregácii. Počas príhovoru pri sv. omši p. Bruno Donoval OP prepojil veľkonočné udalosti s menom Veronika, čo znamená pravá ikona – pravý obraz Krista. Apoštoli vo veľkonočnom období, po skúsenosti so živým Pánom, ktorý sa im zjavil, ohlasovali radostnú zvesť, delili sa so skúsenosťou, ktorú prežili, a tak zvestovali ľuďom pravý obraz Krista. Sestre Veronike spolusestry poďakovali za službu v kongregácii a zároveň jej priali hlbokú skúsenosť so živým Bohom, ktorá dáva zmysel všetkému v živote, ako aj hojnosť Božieho požehnania a zdravia do ďalších dní. « ‹ z 2 ›...

Sr. Benedikta a sr. Margaréta oslávili krásne životné jubileum

„Obráť tvár k slnku a všetky tiene padnú za teba.“ (Maorské príslovie) V kruhu komunity v Dunajskej Lužnej si v tretiu marcovú nedeľu dve sestry dominikánky – sr. M. Benedikta Valčová a sr. M. Margaréta Jurčíková pripomínali vzácne životné jubileum. Sr. M. Benedikta ďakovala Bohu za 90 rokov života a sr. M. Margaréta za 80 rokov života. Obe prežili veľkú časť svojho života v službe a v poslaní, ktoré im bolo v kongregácii zverené. Ich život pripomínal kráčanie za „Slnkom“ – Bohom ako v náročných časoch totality, tak aj v dlho očakávanej slobode. Najdôležitejšie pre ne bolo patriť Bohu a sprítomňovať ho tam, kde sa práve nachádzali. Denne žili z priateľstva s Ním. Boh im pomáhal a posilňoval ich, aby aj napriek ťažkostiam kráčali vpred. Pri pohľade na svoje životy vyjadrili veľkú vďaku Bohu, rodičom, sestrám a kongregácii. Spolusestry im priali, aby ich životy Boh neustále žehnal, a aby im na životnej ceste aj naďalej pomáhal, chránil ich...