Zverejnené dňa 21.10.2019
Vďaka pozvaniu Svätého Otca Františka bol október 2019 pre veriacich z farnosti Petrovany mimoriadny. Slávenie misijného mesiaca začali spolu so vzácnymi hosťami z Ivanky pri Nitre. Sestra Jana Pavla a sestra Jana z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého im predstavili tému mesiaca „pokrstení a poslaní“. Tiež sa s nimi podelili o svoju misijnú skúsenosť v Ghane a priblížili im hrdinské svedectvo svojej spolusestry sr. Veroniky Ráckovej, ktorá bola zastrelená v Južnom Sudáne. Počas Misijnej nedele (20. Októbra) prežili mladší i starší farníci spoločné chvíle modlitby posvätného ruženca za pokoj vo svete a evanjelizáciu každého kontinentu. Ich spoločná modlitba vyústila do solidarity s chudobnými v Afrike, ktorú prejavili kúpou rôznych výrobkov na misijných trhoch. Boli to chvíle, keď do neba stúpal nielen ruženec z balónov vo farbách kontinentov, ale aj záujem o druhých a radosť zo spoločenstva. Misijná láska všetkých prítomných bola z Petrovian vyslaná až na kraj sveta, a súčasne zostúpila do hĺbky susedských vzťahov. Výzvou pre každého zostáva, aby aj naďalej uskutočňoval slová sv. Otca: „Toto misijné poslanie sa nás osobne dotýka: ja som vždy misiou ty si vždy misiou; každý pokrstený a pokrstená je misiou. Kto miluje, je vždy v pohybe; je hnaný von zo seba, je priťahovaný a priťahuje druhých, daruje sa druhému a buduje vzťahy plodiace...
Zverejnené dňa 16.10.2019
Týmto úkonom odovzdanosti a mnohými inými strelnými modlitbami sa obracala sr. M. Leónia Hedviga Pirohová, zvlášť v posledných týždňoch svojho života, na Pána. Do Otcovho domu sa vrátila dňa 11. októbra 2019 vo veku 68 rokov. Narodila sa 20. júla 1951 v Terni pri Prešove ako piata zo šiestich detí. V r. 1973 vstúpila do kandidatúry v Kongregácii sestier dominikánok bl. Imeldy v Petrovanoch. Tu v roku 1976 zložila aj prvé sľuby. Doživotnú profesiu zložila dňa 19. septembra 1981 v Dunajskej Lužnej. V rokoch 1973 až 1979 pracovala ako kuchárka v Domove sociálnych služieb MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch. Počas ďalších desiatich rokov vzhľadom na neprajnú politickú situáciu pracovala ako operátorka v Podniku výpočtovej techniky v Prešove. Hoci počas tohto obdobia musela žiť a pracovať mimo komunity, venovala sa aj učeniu náboženstva detí a mládeže. Po páde totalitného režimu v r. 1990 sa vrátila späť do komunity v Petrovanoch, kde v Domove sociálnych služieb pracovala ako sanitárka a zároveň vyučovala náboženskú výchovu na základných školách v Petrovanoch a v Drienove. V r. 1996 pracovala najprv na školskej vrátnici Gymnázia sv. Tomáša Akvinského, a neskôr v Cirkevnej materskej škole bl. Imeldy v Košiciach. V rokoch 2003 – 2012 vypomáhala na biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Ďalšie dva roky žila v Konvente sv. Ruženy z Limy v Bačkove a následne do r. 2019 pôsobila v Dome sv. Michala, archanjela, v Šarišských Michaľanoch, kde ochotne vypomáhala s rozdávaním sv. prijímania pri sv. omšiach a pri návšteve chorých a starých ľudí v obci. Posledné obdobie svojho života, ktoré bolo poznačené ťažkou chorobou, prežila v spoločenstve sestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej. Svoje modlitby a utrpenie obetovala za potreby Cirkvi, dominikánsku rehoľu, za nové duchovné povolania a za príbuzných. Jeden z jej synovcov si z obdobia detstva na svoju tetu s láskou spomína takto: „Pamätám si, že raz keď prišla teta Hedvička ku nám domov, povzbudzovala nás ku konaniu dobrých skutkov. Keďže sme ako deti nerozumeli, čo to znamená „dobré skutky“, vysvetlila nám to na príklade: „Dobrý skutok napríklad je, keď oškrabete zemiaky.“ My sme sa toho hneď chopili, ale keďže sme mali doma len jednu škrabku, začali sme sa o ňu biť. Vtedy teta zasiahla, a vysvetlila nám, že to nemôžeme robiť všetci, ale máme prepustiť škrabku tomu druhému. A tak sa stalo, že nakoniec tie zemiaky oškrabala Hedvička sama.“ Inokedy zase zobrala gitaru – jumbo a učila nás pieseň „My kráčame s radosťou za Pánom Ježišom…“ To bolo naše postupné vovádzanie, aby sme v živote kráčali za Ježišom.“ Sr. M. Leónia bola pre nás vzorom jednoduchosti a pokory. Svojou nenápadnosťou v službe a milým úsmevom šírila vôkol seba pokoj a spokojnosť. Nech odpočíva v pokoji!...
Zverejnené dňa 6.10.2019
Cirkevná materská škola bl. Imeldy v Košiciach si v tomto roku pripomína svoje 20-te narodeniny. Zároveň za posledné mesiace prešla rozsiahlou rekonštrukciou, vďaka ktorej sa rozšírila o nové priestory. Pri tejto príležitosti sa dňa 26. septembra 2019 konala v Kostole Krista Kráľa ďakovná sv. omša s následným požehnaním nových a zrekonštruovaných priestorov materskej školy. Sv. omšu, ktorú celebroval P. Peter Jano, doprevádzal veselý spev detí, žalm v podaní detí z triedy Žabiek a prosby predniesli deti z triedy Sovičiek. K sviatočnej atmosfére prispelo aj divadielko v podaní malých hercov z triedy Žabiek. Sr. Rajmunda Páleníková, generálna predstavená Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy, sa ako zriaďovateľ prihovorila prítomným hosťom, rodičom, deťom a zamestnancom materskej školy týmito slovami: „Tento školský rok je pre nás výnimočný, lebo si pripomíname 20. výročie od vzniku CMŠ bl. Imeldy a zároveň prežívame veľkú radosť z toho, že sa nám s Božou pomocou a prostredníctvom mnohých pracovitých rúk podarilo rozšíriť a obnoviť jej priestory, ktoré budú o chvíľu požehnané. Dnešný deň je preto dňom veľkej vďaky.“...