School Culture Fest sa vydaril

Okolo päťsto návštevníkov si mohlo „vychutnať“ rôznorodosť viacerých európskych kultúr v programe School Culture Fest, ktorý sa uskutočnil pod záštitou Gymnázia sv. Tomáša Akvinského. Dominantné črty kultúr prezentovali gymnazisti a ich učitelia počas víkendu 7. – 8. mája 2016. V priestoroch školského dvora, ale i priestorov gymnázia boli prezentované kultúrne tradície Anglicka, Škótska, Francúzka, Nemecka, Talianska a Ruska. Študenti pod vedením a v spolupráci s učiteľmi „jazykármi“ odhalili typické bohatstvo jednotlivých krajín. Na pódiu sa vystriedali skeče divadelnej klasiky zo Shakespearových hier a zazneli tóny nemeckej a capelly. Tajomstvo ako sa „narodila“ talianska pizza Margherita bolo prezradené formou pantomímy. Na svoje si prišli tiež milovníci francúzskeho šansónu i kankánu, hravých škótskych tancov, či poetického prednesu ruskej ľudovej rozprávky. Workshopy kultúr vniesli do prostredia školy ducha tej ktorej krajiny. Návštevníci si mohli otestovať nielen svoje znalosti o dejinách kultúr, ale i vyskúšať si vlastné zručnosti pri výrobe benátskej karnevalovej masky, maľovaní typickej talianskej kachličky, či otestovať sa pri rozpoznávaní rôznych druhov talianskych cestovín. Dospelí návštevníci si mohli oprášiť zručnosti písania v azbuke. Po „únavných“ prácach v kultúrnych stánkoch si účastníci festivalu mohli odpočinúť na tzv. „Montmartri“ a stať sa nakrátko modelom pre mladých umelcov – maliarov. Všetkých okrem toho čakali tradičné jedlá prezentovaných krajín a ich ochutnávka. V ponuke bol ruský boršč, nemecké klobásky, francúzske syry a talianske tortellini. A čo slovenská kultúra – čím sa prezentovala ona? Predovšetkým to bola úprimná srdečnosť, tvorivosť a pracovitosť celého prípravného tímu festivalu – od učiteľov, cez žiakov až k priaznivcom školy. Ľudová tvorivosť generácií našej domoviny zaznela z úst tých najmladších – ľudové riekanky, piesne i tance odzneli v podaní malých škôlkarov z Cirkevnej materskej školy bl. Imeldy. Svojich obdivovateľov našli nádherné slovenské kroje, ale i pagáčiky a bylinkové čaje. Podobne ako cimbalová muzika, ktorej tón posilnil a rozveselil mnohých na duchu i na tele. Bol to nádherný víkend – plný rôznosti a ľudskosti. Čo na tom, že slnko niekedy až príliš hrialo. Čo na tom, že občas sa na všetkých aj z oblohy lialo a sem tam aj zablýskalo. Foto z podujatia nájdete...

Zázrak mladej dievčiny: dar pre spoločenstvo

Imelda Lambertini sa narodila v Bologni okolo roku 1320 a žila len dvanásť rokov. Z jej krátkeho života sa zachovalo veľmi málo historických svedectiev. A predsa ľudia na túto mladučkú Talianku počas siedmych storočí nezabudli a od roku 1826 si ju uctievajú ako blahoslavenú. Jej meno nepadlo do zabudnutia hlavne kvôli jej smrti. U mučeníkov by to bolo bežnejšie, ona však mučeníčka nebola. Jej záhadná smrť vyvolávala obdiv už u sestier dominikánok z Valdipietra, ktoré si chceli uctiť telo mladej novicky. Umiestnili ho do mramorovej hrobky, ozdobenej štyrmi stĺpmi, ktorá sa nachádzala vo výklenku blízko vstupnej brány kostola, na rohu ich kláštora. Nápis v jazyku ľudí vysvetľoval: „Zázrak mladej dievčiny, ktorý sa stal v kláštore sv. Magdalény v Bologni v roku 1333. Priezvisko, ktoré nosila sestra Imelda, bolo Lambertini. Bola veľmi mladá a nemala vek pre prijímanie (Eucharistie). Keď stála pred oltárom, zostúpila k nej svätá Hostia z neba, ktorú potom prijala z ruky kňaza a hneď vydýchla v prítomnosti mnohých sestier a ďalších osôb a bola pochovaná v tejto hrobke.“ Rehoľnice tak mali pri vchádzaní a vychádzaní z kostola stále na očiach nezvyčajnosť smrti Imeldy Lambertini, ktorá žila v ich kláštore ako novicka. Podľa dobových zvyklostí výchova dievčat z vyššej vrstvy bola už od skorého veku zverená rehoľným sestrám. Išlo o kompletnú ľudskú a kresťanskú výchovu. Pre Imeldu bol vybraný dominikánsky kláštor vo Valdipietre, ktorý sa nachádzal hneď za bránami mesta Bologne. V tomto prostredí jej pri dospievaní napomáhalo nielen ticho, modlitba a adorácia, ale aj priateľstvo sestier. Ako inak by si zamilovala ich spôsob života a stala sa ich novickou? Mladučká Imelda rástla v túžbe spoznať a stretnúť toho, kto napĺňal život sestier, s ktorými prežívala svoje všedné i sviatočné dni. Ježiš v Eucharistii ju priťahoval „lanami“ tak spoločného života, ako  aj tichej modlitby a najskrytejších túžob. Bola stravovaná túžbou prijať ho vo svätom prijímaní takako ho prijímali jej staršie sestry. Nie náhodou k nej Ježiš prišiel pod spôsobom chleba za prítomnosti mnohých. Bola poctená zázrakom vďaka spoločenstvu, v ktorom rástla a zázrak sa uchoval v pamäti Cirkvi vďaka tomu, že bola obklopená spoločenstvom. Dominikánky z Valdipietra sa rozhodli každoročne 12. mája sláviť spomienku na zázrak a nechali na pergamen veľkého martyrológia zaznamenať slová o smrti jednej z nich. Pod týmto zorným uhlom pohľadu je možné čítať aj ďalšie udalosti. O 250 rokov neskôr sa komunita dominikánok presťahovala a sestry túžili, aby im boli prinesené aj ostatky mladej spolusestry. Po odkrytí mramorovej hrobky sa ukázalo, že sa v nej nachádzajú aj kosti dospelých osôb. Tie sa hneď snažili za pomoci odborníkov oddeliť od kostí dvanásťročného dieťaťa, čo sa im úplne asi nepodarilo. Po francúzskej revolúcii a skonfiškovaní nového kláštora boli tieto pozostatky na istý čas pod ochranou markíza Malvezzi a neskôr...

Príďte s nami osláviť sviatok bl. Imeldy

...

Deti zožali potlesk svojich mamičiek

Pri príležitosti sviatku dňa matiek si predškoláci z CMŠ bl.Imeldy 4.5. 2016 pripravili pre svoje mamky program. Na úvod programu fr. Kristian OP, požehnal novozreštaurovanú  sochu Panny Marie a vyzval deti aby sa často modlili a prosili Nebeskú  Matku o pomoc a ochranu. Po požehnaní, deti oblečené v krojoch spievali slovenské ľudové piesne, recitovali básničky pre mamičky, uspávali bábiky a za hudobného sprievodu študentov z Gymnázia sv. Tomáša Akvinského  aj zatancovali na ľudovú nôtu. Za veľkého potlesku a so slzami na krajíčku, mamky vyjadrili vďaku a svoje ratolesti obdarili úsmevom a vrúcnym...

Žijem GTA lifestyle

Ak budeme robiť to, na čo sme boli stvorení, zapálime svet !!! Nezvyčajný charakter pre takmer päťdesiat študentov Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach mala noc z 29. na 30. apríla 2016. Stalo sa pre gymnazistov už  takmer tradíciou prežiť počas školského roku Noc v škole či Noc v kláštore. V tomto roku sa spomenuté podujatia uskutočnili počas  jednej noci, pričom centrálnym medzníkom medzi nimi bola polnočná svätá omša, ktorú celebroval fr. Irenej Fintor OP. Keďže v našej reholi slávime Jubilejný rok, táto udalosť sa niesla v duchu Jubilea a súčasne i v duchu dominikánskej svätice dňa – sv. Kataríny Sienskej. Sestrami pripravenú Noc v kláštore odštartovala liturgia večerných chvál zo sviatku sv. Kataríny a následná večera v kláštornej jedálni. Ďalší program pre študentov sa uskutočnil paralelne na štyroch úrovniach. Najmä pre najmladších študentov bolo očarujúce prehliadnuť si a pobudnúť v priestoroch podzemia kláštora, vypočuť si starobylé modlitby i citáty dominikánskej svätice, a tak sa aspoň trocha dotknúť histórie fundamentov kláštora postavených nielen z kameňa, ale i z ducha. Symboly a citáty maľované na stenu i plagát umožnili študentom mať účasť na písaní už novej, dnešnej histórie, ktorú svojou rečníckou schopnosťou čerpajúc z diela Kataríny Sienskej posilnil brat Samuel Lovas OP. Svojím príhovorom poukázal na  mystičku  stredoveku a jej nadčasovú aktuálnosť, keď vo svojej rozprave o získavaní  dokonalosti nás učí, ako spoznávať Božiu vôľu a žiť autenticky. Život svätice i jej prebývanie medzi múrmi klauzúry študentom priblížila prehliadka súčasnej kláštornej klauzúry a jej centrálnych miest – súkromnej sesterskej kaplnky, knižnice a spoločenskej miestnosti. Prehliadka bola obohatená nahliadnutím do bezprostredne blízkych školských zariadení – školského internátu a materskej školy. Keďže centrom každého kláštora je klauzúra a z nej tryskajúci zápal pre poslanie,  gymnazisti mohli pôvod dominikánskej školy, realizovaný v poslaní, rozpoznať v prednáške sestry Karoly Draveckej OP. Vo svojom príhovore priblížila charakteristiky dominikánskej školy. Zamerala sa hlavne na rozvíjanie lásky k pravde a otvorenosť. Čas strávený pred polnocou v kláštore bol časom intenzívnym nielen na zamyslenie, ale i otázky, či humorné situácie v nezvyčajnom prostredí. Po polnoci Noc nadobudla školský rozmer, keď v priestoroch gymnázia našla svoju vtipnú realizáciu nočná hra. Ani telocvičňa nedala na seba dlho čakať, hudobné nástroje tiež nezostali nepovšimnuté a na svoje si prišli aj milovníci filmu. Bohatý program študentský senát pripravil tak intenzívne, že študenti sa rozchádzali do svojich domovov nadránom so sladkou víziou ešte sladšieho sobotňajšieho spánku....