Sr. Edita píše z Ndjangané – Kamerun

23. 11.2014. Ndjangané Milí doma, srdečne Vás na sviatok Krista Kráľa pozdravujeme a spájame sa s Vami v modlitbách. Nech je Kristus  našim kráľom, nech sú mu podriadené všetky momenty nášho života a nech sú mu otvorené naše srdcia, aby ich mohol preniknúť svojou láskou k nám a ku všetkým ľuďom. Včera sme boli v Bertoua na stretnutí rehoľníkov. Bolo to zaujímavé stretnutie a sr. Karmela sa zapojila do všetkých aktivít – aj do práce v skupinách. Ja som bola iba na sv. omši, potom na úvode a na závere, ktorý spočíval v spoločnom obede. Všetci zúčastnení doniesli  niečo pod zub – vyprážané ryby, majonézový šalát, cestoviny, ryžu, mäso na šťave – kuracie, bravčové… to bola výborná hostina. No dôležitejšie boli stretnutia a rozhovory medzi zasvätenými bratmi a sestrami. Jeden zo školských bratov navrhol sestre Karmele, aby mi schovala pas a aby som tak nemohla ísť domov. Celkom sa mi ten návrh pozdával, lebo sa tu cítim veľmi dobre, ale asi by to nebolo správne. Farnosť v Bertoua , kde žijú a pôsobia naše sestry dominikánky, je farnosťou Krista Kráľa a tak majú dnes odpustovú slávnosť. Začiatok slávenia bol včera popoludní okolo tretej a to spoločným futbalom. Sestry si obliekli tričká, tepláky a šli hrať. Hrať mal aj pán farár a kaplán, sestry z jednej domorodej kongregácie a ľudia z farnosti. Potom večer bol duchovný program spojený s koncertom, kde mali vystupovať aj naše dve sestry novicky. Minulý týždeň sme šli pešo do lícea, kde učia sestra Linda a kandidátka Mária Flóra. Škola je vzdialená od nášho domu asi 4 km. Je to stredná škola pre deti a mládež od 11 do 18 rokov. Škola je štátna a bola som šokovaná priestormi, kde prebieha vyučovanie. Väčšina budov nie je ani omietnutá, okná tam nie sú vôbec a nie sú domurované ani múry, takže medzi triedami je všetko počuť. Postavených je 6 tried pre sedem ročníkov. Teda jedna trieda je vždy vonku – buď majú telesnú, alebo robia na poli, alebo sa učia pod stromom. Deti sú v nižších ročníkoch natlačené v laviciach po troch, celý deň majú tašky na sebe, alebo na oknách, lebo ani nemajú vešiaky, kde by si ich zavesili.  Deti nemajú žiadne učebnice. Na hodinách používajú iba zošity a farebné perá. Páčilo sa mi, ako si robia poznámky a všetko dvojfarebne a to aj chlapci. Keď sme šli na hodinu do siedmeho ročníka – 18 roční mládenci a dievčatá, stretli sme učiteľa angličtiny a ten nás prosil, aby sme študentov povzbudili k učeniu sa angličtiny, lebo im chýba motivácia učiť sa. Spýtala som sa ich, či chcú študovať ďalej a všetci odpovedali, že áno a všetci chcú ísť študovať do Francúzska  alebo inde do Európy. Tak sme im povedali, že ak chcú ísť do...

GTA pozýva na deň otvorených dverí

V Košiciach sme privítali symboly Svetových dní mládeže

Kríž Svetových dní mládeže sprevádza už tridsať rokov tieto vzácne stretnutia v rôznych kútoch sveta. V tomto čase si ho majú možnosť uctiť mnohí mladí v krajinách strednej Európy. Počas dvoch týždňov od 15. do 29. novembra 2014 sa s ním môžu osobne stretnúť aj mladí veriaci na Slovensku. Kríž zahájil púť naprieč našou krajinou v Košiciach, v kostole Krista Kráľa. Počas slávenia sv. omše, ktorej predsedal Mons. Tomáš Galis, tento vzácny symbol spolu s ikonou Panny Márie Salus Populi Romani prevzali od maďarských priateľov účastníci celoslovenského stretnutia kresťanských študentov vysokých škôl Akadem 2014. Kríž, ktorého sa doteraz dotýkali ruky mnohých mladých zo všetkých kontinentov, sme si tak mohli uctiť aj my sestry dominikánky. V celonočnej adorácii sme sa pripojili k vytvoreniu communia s mladými celého sveta. Nedeľné slávenie Eucharistie vyprevadilo kríž a ikonu na cestu do ďalších  slovenských miest. Putovanie je v kresťanskej tradícii vyjadrením lásky a vernosti. Pre krajiny strednej Európy sa stala púť týchto symbolov pozvánkou na Svetové dni mládeže v júli 2016 v poľskom...

Stretli sme sa, aby sme spoločne uvažovali

Ako kráčať spolu s dnešným mladým človekom k Bohu hľadala možnosti skupina v zastúpení bratov, sestier a laických dominikánov 14.-17. novembra v kontemplatívnom centre na Ábelovej. Počas troch dní sme spoločne snívali, diskutovali, kládli si dôležité otázky a už vopred sme si uvedomovali náročnosť cesty, na ktorú sme sa vydali. Naše spoločné uvažovanie sme začali diskusiou o prvkoch dominikánskej identity, ktorými sú štúdium, modlitba, spoločný život, súcit a kázanie. Neskôr nám sr. Karola Dravecká predstavila zopár podnetov pre pastoráciu mládeže od veľmi zaujímavého talianskeho autora Salvatore Curro. Súčasťou týchto troch dní bola aj príprava programu najbližšieho stretnutia, ktoré sa uskutoční 27.2.- 1.3.2015 opäť na Ábelovej. Naň chceme pozvať aj mladých, aby sme spoločne uvažovali o otázkach a očakávaniach mladého človeka a o spôsobe ako im spoločne čeliť v duchu dominikánskej spirituality. Zatiaľ sme urobili len zopár nesmelých krokov vpred, ale s dôverou v Boha, ktorý nás bude na tejto ceste sprevádzať. Viac informácií pre mladých, ktorí by sa chceli vydať s nami na túto cestu, poskytne sr. Romana Šinaľová (j.sinalova(Nahraďte zátvorky znakom @)gmail.com). fr. Lukáš Žilák...

Nové správy od sr. Edity z Kamerunu

16. 11. 2014, Ndjangané Milí doma, prešiel ďalší týždeň a tak sa znovu ozývame. Chceme sa s Vami podeliť o skutočnosti, ktoré nás v uplynulých dňoch oslovili. Inak sa máme celkom dobre. Sestry tu v Ndjangané majú materskú školu bl. Imeldy. Navštevuje ju okolo 70 detí a sú rozdelené do dvoch tried. Ráno začínajú deti okolo ôsmej. Zhromaždia sa na dvore, pomodlia sa, zaspievajú hymnu a odpochodujú do tried. Je to veľmi smiešne, keď malé deti pochodujú. Deťom sa bežne v škôlkach nepripravuje strava, nosia ju zo sebou v obedároch, alebo v taškách, prípadne len tak v rukách,  podľa toho, čo im rodičia nabalia. Videla som, že niektoré deti si doniesli akúsi hustú kašu, iné banány, arašidy, ryžu, pečivo s čokoládou, niektoré deti mali len suché pečivo a niektorým deťom nedali rodičia nič. Sestry vravia, že deti sa stravujú veľmi zle, že ich strava je veľmi jednotvárna a niektoré deti slabo rastú, lebo sa málo a jednostranne stravujú. Týmto zle živeným deťom dávajú tri krát do týždňa kašu – niečo ako naša krupicová, a raz do týždňa dávajú všetkým deťom niečo výživné – kombinácia so strukovinami. Toto robia zo svojich zdrojov, rodičia často nemajú ani na zaplatenie školného. Tu v Kamerune a hlavne na vidieku je ťažká situácia so zamestnanosťou a keby sestry nevkladali do škôlky všetky svoje sily, nefungovalo by to. Medzi touto materskou školou a našou materskou školou v Košiciach sme nadviazali vzájomnú spoluprácu, pretože obidve škôlky majú tú istú patrónku – bl. Imeldu. Obe riaditeľky – Sr. Táňa a Gabika ­- s tým súhlasia a tešia sa. Urobili sme spolu s deťmi z Ndjangané ich názov po slovensky a odfotili sme sa. Boli sme aj na návšteve Cirkevnej základnej školy sv. Jozefa, tu v Ndjangané. Je to veľmi chudobná škola. Všetko v nej sa mi zdalo pochmúrne. Tmavé steny, vyšúchané tabule, staré a krivé lavice a k tomu ešte aj deti v starých a otrhaných šatách. No ich biele zuby na usmiatych tvárach boli naozaj očarujúce. V Kamerune funguje školstvo podľa francúzskeho systému. V materských školách sú deti od troch do piatich – šiestich rokov a učia sa tu už aj čítať a písať. Málo alebo skoro vôbec sa v škôlke nehrajú. Potom navštevujú základnú školu, ale iba 6 ročníkov a následne idú na strednú školu, kde absolvujú 7 ročníkov a odtiaľ  idú študovať na vysoké školy. Ale to len malá skupina ľudí. Na Cirkevnej základnej škole sv. Jozefa majú 6 ročníkov spojených do troch tried – prváci s druhákmi, tretiaci so štvrtákmi … a v každej skupine je okolo 20 detí. Predstavte si učiť 20 prvákov spolu s 20 druhákmi. A to všetko musí zvládnuť jeden učiteľ, pretože škola nemá peniaze na viac učiteľov, iba na troch. A potom sa mnohí čudujú, že deti po skončení základnej školy nevedia ani čítať...