Študenti opäť strávili noc za bránami kláštora

Jeden z októbrových piatkov sa stal pre viac ako päťdesiat študentov Gymnázia sv. Tomáša Akvinského iným ako väčšina ostatných. Tento predvíkendový večer a celú noc strávili v komunite sestier dominikánok v Košiciach. Išlo o druhý ročník spoločného stretnutia, ktorý  sa v mysliach všetkých udomácnil pod názvom Noc v kláštore. Tento čas, v ktorom sme spolu bdeli, bol v rôznych podobách naplnený  radosťou z priateľstva, modlitbou i stretnutím sa s charizmou sv. Dominika Guzmana. Čaro z počúvania slova Božieho i ľudského, nočné kroky klauzúrnymi chodbami, či hudobné tóny  v improvizovanej čajovni neobývaného podkrovia… to všetko nahradilo pokojný spánok bežných nocí. „Noc nás môže zmeniť, ak budeme chcieť. Svätý Dominik umožnil, aby sa iní ľudia stali súčasťou jeho života“ – boli slová br. Alana Delyho OP v úvode večera, keď všetkým predstavil životný príbeh zakladateľa dominikánskej rehole.  „Ak chceš vstúpiť do života druhých ľudí, nesmie ti chýbať odvaha. A ak oni majú vstúpiť do tvojho, je potrebné, aby si ich dokázal počúvať a chápať“, prihováral sa ďalej br. Alan. Na začiatku skorého rána, keď sa spoločné stretnutie s prichádzajúcim novým dňom chýlilo ku koncu, študenti opúšťali kláštorné brány  s otázkou, ktorá sa v tichu noci stala spoločníčkou prítomných: „Čo robím, aby sa Boh stal súčasťou môjho života a čo preto, aby sa jeho súčasťou stali iní...

„Formácia učeníkov pre misie v 21. storočí“

Workshop pre európske magistry noviciek v Ríme – september 2014. Viac ako dvadsať sestier z jedenástich krajín (Taliansko, Francúzsko, Nórsko, Veľká Británia, Írsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Slovensko, a Česká republika) sa zišlo v Ríme v dňoch 25. – 29. septembra 2014. Témou stretnutia bolo: „Formácia učeníkov pre misie v 21. storočí“. Fr. Vivian Boland, ako zodpovedný za počiatočnú formáciu v Reholi kazateľov, zablahoželal európskym sestrám dominikánkam a na úvod povedal, že aj “bratia by potrebovali takéto stretnutie – pre celú Európu nebolo žiadne, iba pre niektoré regióny”. Tiež sa s nami podelil o tradíciu formácie v reholi od jej skorých začiatkov až po súčasnosť. Fr. Vivian bol jedným z dvoch moderátorov stretnutia. Druhým moderátorom bol fr. Jean-Claude Lavigne, ktorý ako dominikán má odlišnú skúsenosť z rehoľného života (život v malých zmiešaných komunitách s ľuďmi so zdravotným postihnutím, v kláštoroch vo Francúzsku a v Afrike, ako predstavený alebo inštruktor…). Prednáša pre rôzne cirkevné hnutia, moderuje generálne kapituly a vedie duchovné cvičenia v mnohých kláštoroch a rehoľných spoločenstvách. Ako sociológ a teológ fr Jean-Claude ponúkol nový prístup k rehoľnému životu, v zmysle „odísť“ od súčasných hodnôt a „plodnosti“ v Cirkvi a vo svete. Zdôraznil, že špecifický rehoľný život spočíva vo forme inštitucionálneho a praktického života – v “evanjeliovom odstupe” – čo sa uskutočňuje v spoločnej modlitbe, v bratskom živote, v liturgii, ale aj v “lectio divina”, v konverzii, v záväzkoch k solidarite a vo víziách. Nechal nás uvažovať o sebe ako o formátorkách, okrem toho, že sme uvažovali o našich kandidátkach a sestrách vo formácii. Keďže sme boli v Ríme, nenechali sme si ujsť príležitosť a navštívili sme Santa Sabinu, kde sme strávili popoludnie. Spolu s bratmi sme sa modlili vešpery a tešili sa z ich pohostinnosti pri večeri. V sobotu večer sme navštívili komunitu sv. Egídia a krásnu rímsku štvrť – Trastevere, kde sme zakončili večer v talianskej reštaurácii. Na záver (v nedeľu popoludní) sme skonštatovali, že to musí pokračovať a že dominikánsky apoštolský život má sľubnú budúcnosť aj v Európe. Sr. Else-Britt Nilsen OP Koordinátorka DSI pre Európu (zdroj:...

Nové správy od sestier dominikánok z Iraku

28. september 2014 Moji drahí, napriek kríze, strachu, stratám, mizernému ubytovaniu, každodenným starostiam a tvrdej realite vzhľadom na neznámu budúcnosť, ktorá nás čaká, svedčíme o prítomnosti Božieho objatia: skutočná oáza radosti a sesterskosti. Dňa 13. septembra dve naše mladé sestry (Muntaha e Nidaa) zložili doživotné sľuby v Kostole sv. Jozefa. Bola to nádherná a pokojná slávnosť, aj keď nie bez sĺz. Ďakujeme Pánovi a ďakujeme našim dvom odvážnym sestrám za ich lásku k Cirkvi a ku kongregácii. Všetko toto závisí od vašich modlitieb, ktoré nás dennodenne posilňujú a prehlbujú našu lásku a našu nádej. Väčšina našich sestier naďalej pracuje v táboroch každý deň (od 8.30 – 13.00 a od 17.00 – 20.00). Ponúkajú rôzne služby a solidárnosť, pomáhajú ľuďom v sociálnej, zdravotníckej a duchovnej oblasti. Modlia sa spolu s nimi. Ženy a deti potrebujú v tejto dobe mimoriadnu starostlivosť a sestry im venujú osobitnú pozornosť. Uskutočnili sme niekoľko iniciatív, aby sme čelili problémom s bývaním a keďže sa začína školský rok, niektoré domy a byty sme ponúkli osobám, ktoré boli ubytované v stanoch a v rôznych školách. Jedna škola, kde bolo ubytovaných asi 300 rodín, bola vysťahovaná a aj dve ďalšie, v jednej z nich bolo tridsaťpäť rodín a v ďalšej sedemdesiatpäť. Potreby sú stále veľké, zima sa blíži a počet vysťahovalcov je veľmi veľký. Každý deň veľa rodín opúšťa Irak bez toho, aby vedeli kam konkrétne majú ísť. Odchádzajú do krajín ako Jordánsko, Libanon a Turecko, aby požiadali o imigráciu OSN. Niektoré z nich sa dokázali dostať priamo do Francúzska. Prirodzene, medzi týmito osobami sú aj rodiny našich sestier. Je to pre nich veľmi bolestné vidieť ich príbuzných rozptýlených v rôznych krajinách sveta. V našom kláštore v Ankawe – Erbil sa nám podarilo dokončiť kontajnerové domy a 28. septembra naše sestry opustili seminár a presťahovali sa. Tieto izby sú zariadené tak, aby ponúkli sestrám slušné ubytovanie. A tak sme spoločne oslávili,  že môžeme byť po prvýkrát spolu odkedy sme opustili Karakosh 6. augusta – modlitbou a spoločným stolovaním. Je dobré byť spolu a zdieľať na konci dňa naše ťažkosti, problémy, ale aj úžasné iniciatívy a aktivity, ktoré prinášajú radosť do sŕdc všetkých detí a dospelých, ktorých stretávame. Okrem toho sestry mysleli aj na siroty a na deti, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Rozhodli sa opraviť a rozšíriť ďalší kláštor v Ankawe (v blízkosti kláštora Al-Bishara), aby mohli ubytovať desať dievčat. Na realizácii sa pracuje a dúfame, že dievčatá sa budú môcť presťahovať do domu, kde budú môcť pokojne žiť s dvoma našimi sestrami, ktoré sa o ne postarajú. Aj naďalej vám ďakujeme za vaše modlitby a vašu pomoc. Vaša podpora má pre nás veľký význam. Sr. Mária Hanna OP Sestry dominikánky sv. Kataríny Sienskej –...

Predstavenie uzáverov XII. generálnej kapituly

Majster Eckhart povedal: „Keby jediná modlitba, ktorú som kedy vyslovil bolo ďakujem, bolo by to dosť.“ Posledný septembrový a prvý októbrový víkend bol pre Kongregáciu sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy výnimočný v tom, že mala možnosť „ďakovať“. Dôvodom vďačnosti boli Aktá XII. generálnej kapituly, ktoré boli sestrám dominikánkam z rôznych komunít odovzdané a predstavené v Košiciach a v Dunajskej Lužnej. Formačné dni zvolala nová generálna predstavená – sr. Rajmunda Páleníková OP. Dôležitosť tejto iniciatívy vyzdvihla sr. Patrícia Buffová OP slovami: „Prišli sme, aby nám predstavili a odovzdali nového sprievodcu, ktorý bude putujúce spoločenstvo našej kongregácie doprevádzať počas rokov 2014-2020. Týmto sprievodcom sú Aktá XII. generálnej kapituly. Formačný deň sa niesol v duchu radostného oboznámenia sa s daným dokumentom, ktorý nám prezentovali  sr. Avila a sr. Karola. Následne sme sa v skupinkách pustili do študovania cieľov a etáp kongregačného plánu na nasledujúce obdobie. Ocenili sme úsilie generálnej kapituly, ktorá stanovila ciele pre kongregačný plán na obdobie rokov 2014-2020 a námahu generálnej rady, ktorá priradila k týmto cieľom etapy a spôsoby dosiahnutia. Niektoré sestry sa dokázali hneď stotožniť so zapojením sa do príprav 800. výročia založenia rehole a ako prvé prejavili záujem o pripravovanú púť po stopách sv. otca Dominika v Taliansku. Všetci sme sa zhodli na tom, že sa chceme viac usilovať o obnovenie vlastného života a vzájomných vzťahov, aby sme ako putujúce spoločenstvo presvedčivejšie hlásali Krista, ktorý je Cestou, Pravdou a Životom. Formačný deň bol pre nás novým reštartom a všetky sme sa s novým sprievodcom rozpŕchli za svojim...