Sr. Lýdia píše z Kamerunu

25. nov. 2015 | Články

Milí moji,

prešiel už prvý polrok, ktorý som strávila v Afrike . Skutočne to zbehlo veľmi rýchlo a ja sa často krát pýtam : „Bože, čo chceš odo mňa, keď si ma oslovil a poslal tak ďaleko…?“

Nedá mi, aby som sa s vami nepodelila s tým, čím žijem posledné mesiace a zvlášť tento. Som veľmi vďačná Bohu, že mi dáva milosť nahliadnuť a porozumieť niektorým vetám a úryvkom zo Svätého písma, ale je zvláštne, ako mi dáva prežívať jednotlivé príbehy osobne. Pýtala som sa, čo mám robiť, čo chce odo mňa tu, tak ďaleko, bez znalosti jazyka, bez toho, aby ma niekto poznal, akoby zabudnutá. Neviete si ani predstaviť, koľko krát som v adorácii, predostrela vetu:  „Hovor Pane ,Tvoja služobníčka počúva! Otvor moje uši a srdce Tvojím slovám“. A stále som počula slová, ktoré povedal Ježiš bohatému mladíkovi: „Choď, predaj všetko čo máš a nasleduj ma“. Začala som o tom viac rozmýšľať a aj konať. Čo mám? Celé moje vreckové (asi 6,- euro) dám na kredit, aby som mala kontakt zo svetom a nezostane mi ani frank. Peniaze teda nemám. Ale našla som mnoho iných vecí. Začala som míňať materiál, ktorý som si priniesla z Ukrajiny a zo Slovenska . Začala som vyrábať ružence a náramky. Najskôr s novickami a teraz aj s deťmi. Robila som náušnice, ktoré spolusestra predávala v škole kolegyniam. Vyrábala som stromčeky na Vianoce pre všetky naše domy a aj pre kňazov, vianočné hviezdy, postavičky do Betlehema …a stále rovnaká odpoveď: „Predaj – zanechaj – všetko čo más a nasleduj ma“. Boh chcel aj to, aby som prestala robiť to čo ma bavilo a prichystal mi niečo iné. Chcel, aby som dala svoj čas a učila hrať na gitaru. Začali za mnou chodiť novicky, aby som im ukázala, ako hrám, prečo mne to tak pekne znie a im nie – ony iné hrajú a iné spievajú. Do toho prišla magistra noviciek a zverila mi ich na týždeň, aby som ich naučila niečo robiť, zvlášť veci na Vianoce.  No Bohu ani to nestačilo. Smejem sa. On nechce moje veci, moju prácu a pot, ani môj čas… On chce jednoducho mňa, moje srdce, moje myšlienky, moju vôľu… On chce, aby moja vôľa bola zjednotená s Jeho vôľou, aby som dokázala brať veci tak, ako prídu…

Nikdy nezabudnem, ako som si naplánovala, že 2. novembra pôjdem na dve sv. omše, aby som to mohla obetovať za duše v očistci. Ráno to bolo v pohode, ale večer…? Ja som išla do cintorína na piatu, ale omša bola o 15.00 hod. Nechápala som kde sú ľudia, nikde nikoho. Tak som si pomyslela, že som asi dobre neporozumela a že sa pôjde v sprievode z kostola. Utekám do kostola – zatvorený. Tak som sa vrátila skormútená domov, že je asi ešte nejaký iný cintorín. No sestry mi povedali, že sv. omša bola o 15.00 hod. Aj ma to mrzelo a trápilo, ale potom som si povedala: „Bože, veď čo sa trápim. Veď Ty si videl moju ochotu, snahu, úmysel. Videl si ma, ako som bežala do kostola. Tak to Ti obetujem za duše“. Nato som si pustila Rádio Maria a práve začínala sv. omša priamo z Kyjeva, z nášho dominikánskeho kostola sv. Alexandra. Ešte nikdy som neprežívala sv. omšu z rádia tak živo, ako vtedy. Dokonca som poznala takmer všetky piesne a tak sme spievali spolu.

Od toho dňa som si zvykla pustiť Rádio Maria a spolu s nimi sa modliť korunku k Božiemu milosrdenstvu, ruženec, alebo počúvať sv. omšu. No prišlo niečo, dosť ťažké pre mňa… Môj počítač napadol vírus a tak som prišla aj o túto radosť… Môj počítač je v ukrajinčine a tak si s ním nikto nevedel rady. Boh mi to zobral, aby mi dal oveľa viac: „Mňa nájdeš v tichom rozjímaní, v adorácii, v ľuďoch, ktorí sú okolo Teba…“. Čo by ste na to odpovedali? Hnevali by ste sa? Boh dáva, berie, ale aj stonásobne vynahradzuje a mne sa toho dostáva hojne. O niekoľko dní prišiel opravár, čo som ani nečakala. A hoci môj počítač opraviť nevedel, priniesol skrinku na wifi, ktorá zhorela pred mojim príchodom a tak máme v dome wifi. Už nemusím kupovať kredit na internet a môžem komunikovať cez internet prostredníctvom mobilu.

Boh je úžasný, že pamätá aj na potešenie nášho srdca.

Neviete si predstaviť, akú mám radosť, keď vojdem do areálu školy a 10 – 15 hluchonemých detí mi beží v ústrety, aby ma objali. Jeden mi drží nohy, druhý ma objíma okolo pásu, že sa nemôžem ani pohnúť, ďalší mi berú tašku a krabice čo nesiem… Ja si len pomyslím, že som im tak podobná, veď ja tiež nerozprávam a som akoby hluchá, lebo nerozumiem… Boh aj tento môj dočasný hendikep využíva v môj prospech a učí ma mnohým veciam, ktoré som doteraz nepoznala, hoci to niekedy vôbec nie je ľahké. (…)

Tento mesiac bol pre mňa zvláštnym aj tým, že som dostala svoju prvú výplatu v Afrike za 15 hodín, ktoré som odučila. Dostala som 15 000 frankov (čo je asi 23,- euro).  Druhá výplata prišla potom, keď mi sr. Solange priniesla ukázať, koľko získala za náušnice, ktoré som vyrobila. (…)

Všetkých si vás srdečne pozdravujem a objímam v láske Kristovej a prosím o modlitby, ktoré tiež vysielam denne k Bohu za vás aj za celé Slovensko a Ukrajinu.

Sr. Lýdia

Zo života

Nedeľa výnimočnej radosti

Nedeľa výnimočnej radosti

„Štvrtá pôstna nedeľa -  Nedeľa  radosti -  Laetare,  sa v našom dome stala výnimočne radostnou“ povedala sr. Blažeja.  V nedávno postavenom dome sa prvý krát stretli všetky sestry z Konventu sv. Otca Dominika v Petrovanoch, aby oslávili spolu so sestrou ŠTEFÁNIOU...

Podporte naše projekty!

Podporte naše projekty!

Milí priatelia a známi, úprimne Vám ďakujeme za Vašu štedrosť a pomoc, ktorú ste nám preukázali počas uplynulého roku. Celková suma príspevkov z Vašich zaplatených daní v roku 2023 bola 11 810,49 EUR. Časť z týchto financií sme použili na podporu...

Nálet na ukrytú perlu…

Nálet na ukrytú perlu…

... aj tak by sa dali nazvať štyri krásne popoludnia na začiatku tohoročného februára. Oni boli časom, keď sa košickým „potulkárom“ otvoril areál kláštora sestier dominikánok na Moyzesovej ulici č. 10 v Košiciach. Areál zoskupený z budov Gymnázia sv....

Priateľ Boha a človeka

Priateľ Boha a človeka

Blahoslavený Jordán Saský sa narodil v Burgbergu okolo roku 1185. Počas štúdia v Paríži ho do Rehole kazateľov pritiahol bl. Reginald. Po smrti sv. Dominika sa stal Magistrom rehole. Hovorí sa, že mal zvláštnu charizmu, ktorá priťahovala mladých mužov do rehole...

Nejdeme koledovať do neba?

Nejdeme koledovať do neba?

povedal malý koledník Matej z Petrovian a dodal,: „Ja by som tam aj zostal“.  Koledníci z Petrovian sa pripojili ku koledníkom Dobrej noviny. Koledovanie s týmto názvom zorganizovalo detské hnutie eRko  už 29 krát. Petrovany boli jednou zo 650 farností na...

Požehnané Vianoce a PF 2024

Požehnané Vianoce a PF 2024

Spása každého človeka znamená stať sa ako Mária - povedať áno na ponuku Božej lásky, vo svojom tele umožniť vtelenie večného Slova, zrodiť v tomto svete Syna (S. Fausti.)

Nech nám narodený Ježiš pomôže dať našej viere telo a život - prajú sestry dominikánky.