23. 11.2014. Ndjangané
Milí doma,
srdečne Vás na sviatok Krista Kráľa pozdravujeme a spájame sa s Vami v modlitbách. Nech je Kristus našim kráľom, nech sú mu podriadené všetky momenty nášho života a nech sú mu otvorené naše srdcia, aby ich mohol preniknúť svojou láskou k nám a ku všetkým ľuďom.
Včera sme boli v Bertoua na stretnutí rehoľníkov. Bolo to zaujímavé stretnutie a sr. Karmela sa zapojila do všetkých aktivít – aj do práce v skupinách. Ja som bola iba na sv. omši, potom na úvode a na závere, ktorý spočíval v spoločnom obede. Všetci zúčastnení doniesli niečo pod zub – vyprážané ryby, majonézový šalát, cestoviny, ryžu, mäso na šťave – kuracie, bravčové… to bola výborná hostina. No dôležitejšie boli stretnutia a rozhovory medzi zasvätenými bratmi a sestrami. Jeden zo školských bratov navrhol sestre Karmele, aby mi schovala pas a aby som tak nemohla ísť domov. Celkom sa mi ten návrh pozdával, lebo sa tu cítim veľmi dobre, ale asi by to nebolo správne.
Farnosť v Bertoua , kde žijú a pôsobia naše sestry dominikánky, je farnosťou Krista Kráľa a tak majú dnes odpustovú slávnosť. Začiatok slávenia bol včera popoludní okolo tretej a to spoločným futbalom. Sestry si obliekli tričká, tepláky a šli hrať. Hrať mal aj pán farár a kaplán, sestry z jednej domorodej kongregácie a ľudia z farnosti. Potom večer bol duchovný program spojený s koncertom, kde mali vystupovať aj naše dve sestry novicky.
Minulý týždeň sme šli pešo do lícea, kde učia sestra Linda a kandidátka Mária Flóra. Škola je vzdialená od nášho domu asi 4 km. Je to stredná škola pre deti a mládež od 11 do 18 rokov. Škola je štátna a bola som šokovaná priestormi, kde prebieha vyučovanie. Väčšina budov nie je ani omietnutá, okná tam nie sú vôbec a nie sú domurované ani múry, takže medzi triedami je všetko počuť.
Postavených je 6 tried pre sedem ročníkov. Teda jedna trieda je vždy vonku – buď majú telesnú, alebo robia na poli, alebo sa učia pod stromom. Deti sú v nižších ročníkoch natlačené v laviciach po troch, celý deň majú tašky na sebe, alebo na oknách, lebo ani nemajú vešiaky, kde by si ich zavesili. Deti nemajú žiadne učebnice. Na hodinách používajú iba zošity a farebné perá. Páčilo sa mi, ako si robia poznámky a všetko dvojfarebne a to aj chlapci.
Keď sme šli na hodinu do siedmeho ročníka – 18 roční mládenci a dievčatá, stretli sme učiteľa angličtiny a ten nás prosil, aby sme študentov povzbudili k učeniu sa angličtiny, lebo im chýba motivácia učiť sa. Spýtala som sa ich, či chcú študovať ďalej a všetci odpovedali, že áno a všetci chcú ísť študovať do Francúzska alebo inde do Európy. Tak sme im povedali, že ak chcú ísť do sveta, musia ovládať aj angličtinu… Bolo mi však veľmi ľúto, že ak sa aj náhodou dostanú do zahraničia, tak budú mať asi veľké problémy, pretože vôbec nie sú zvyknutí používať knihy, čítať a študovať z učebníc…
Ale aj napriek tomuto všetkému som na hodinách cítila, že deti sú šťastné, učili sa s veľkou chuťou, hlásili sa a keď vedeli s radosťou si zatlieskali.
Cestou domov sme sa s Karmelkou zastavili pri jednom dome, kde mali pri ceste na predaj kukuricu na varenie. Chceli sme kúpiť a doniesť do komunity a aj podporiť domácich. Pani nám nemala vydať a tak sme sa dohodli, že to necháme tak. A predstavte si, že tá pani prišla dnes ráno k nám do kláštora a priniesla nám celý košík ovocia, zeleniny a aj arašidy. Veľmi ma to prekvapilo a som rada, že sme stretli takú dobrú a čestnú ženu.
Ešte niečo zo života farnosti. Pán farár, ktorý tu pôsobí, pochádza z Nigérie. Bol doma na dovolenke a keď sa chcel vrátiť do Kamerunu, nechceli ho pustiť – asi kvôli nepokojom alebo kvôli ebole. Tak celý týždeň chodil od jedného hraničného prechodu k druhému až nakoniec sa mu podarilo prísť. Povedal, že prešiel načierno a prišiel o dve krabice vecí, ktoré chcel doniesť do svojej farnosti. Cítiť, že má sestry, ktoré mu pomáhajú vo farnosti, veľmi rád, pretože doniesol aj pre ne veľa darčekov.
Deti v škôlke bl. Imeldy tu v Ndjangané maľovali obrázky pre naše deti na Slovensko. Boli pri tom také krásne. Niektorým to šlo lepšie, iným to nešlo vôbec. Mne sa páčilo, že som im mohla pomáhať a tak sme kreslili a vyfarbovali spolu. A ťahali ma potom z jedného miesta na druhé a chceli aby sme spolu maľovali auto, dom, kvet… Nič som im síce nerozumela, ale bola tam Kati, ktorá vie po anglicky a tá mi prekladala. A najväčšia zábava bola, že oni po mne všetko opakovali a tak sme mali okrem hodiny kreslenia aj hodinu angličtiny. Celkom si viem predstaviť, že by som tu zostala a učila v škôlke.
V ten deň mamky učili deti, ako sa robí z maňoku kus-kus. Bolo to zaujímavé aj pre mňa. Varili to na ohni a bola z toho pochúťka pre všetky deti.
Ešte Vám prezradím, že sr. Karmela je taká dobrá vo francúzštine, že všetko mi prekladá, krásne rozpráva, spieva vo francúštine, modlí sa a vedie aj spev na sv. omšiach, na adoráciách doma a vo farskom kostole. Je naozaj veľmi dobrá, smelá a páči sa mi, že s láskou komunikuje s ľuďmi, pri ktorých sa zastaví.
Ešte raz Vás všetkých srdečne pozdravujeme a prosíme o modlitby za všetkých misionárov.
Sr. Karmela a Edita
