Kráľovnú Ester poznajú mnohí zo stránok Svätého písma, sestru Ester poznali len jej spolupútnici na životnej ceste. Na začiatku prvého júlového týždňa ju do večnosti odprevadili príbuzní, priatelia, známi, spolusestry a spolubratia z dominikánskej rehole. Posledné tri mesiace kráčala po ceste utrpenia pri jasnom vedomí, že sa blíži smrť. Chýbali jej ešte tri roky do sedemdesiatky, bola však obdivuhodne vyrovnaná s vážnou diagnózou. Od momentu, keď sa podrobila operácii, pri ktorej jej lekári už nedokázali pomôcť, si ako zdravotná sestra vedela spočítať koľko času jej ešte zostáva. Rozhodla sa, že tento čas využije naplno. „Našla som si prácu, ktorú chcem v Dunajskej Lužnej robiť“, povedala, keď ju sestry v máji viezli z Košíc do jej novej komunity – „budem navštevovať staré a choré sestry a budem im niečo čítať.“ Celý život túžila po poznaní – veľmi si priala študovať teológiu, čo sa jej však pre ťažkú dobu podarilo len čiastočne. Posledné dni, keď už sama nemohla ísť za druhými, jej čítanie z knihy navrhla jedna spolusestra a Ester sa veľmi potešila. Pokojom a odovzdanosťou ju napĺňalo hlboké poznanie, že Boh, ktorému odovzdala svoj život je dobrý a ísť k nemu je dobré. Naplno vnímala túto Božiu dobrotu vo všetkých prejavoch lásky spolusestier a snažila sa im poďakovať úsmevom za každú pomoc. Keď sa povie, že niekto mal „kráľovskú smrť“, tak to pre sr. Ester platí určite. „Bola to veľmi ťažká skúška“ – povedal pri smútočnom príhovore fr. Pius Majerovič OP – „ale ona v nej obstála vynikajúco.“
