Nohy lásky

Žena, dominikánska laička, mystička, učiteľka Cirkvi a cez mnohé ďalšie prívlastky by sme mohli opísať sv. Katarínu Sienskú, ktorá žila v 14. storočí, keď sa Cirkev zmietala v nejednote.

Už ako malé dieťa bola Katarína obdarovaná mystickými zjaveniami a ako dospievajúce dievča sa uberá do ticha „cely sebapoznania“, aby poznávala seba a Boha.

V jej vzťahu s Kristom sa odráža uvedomovanie si skutočnosti, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Urobil to z túžby, aby účasť na Ňom, vznešenej a večnej Trojici, mal celý človek. A len človek, ktorý pozorne skúma sám seba, nájde Boha v sebe, pretože bol stvorený na jeho obraz.

Boh Otec nás miloval skôr, ako sme boli, a nepodriadil túto svoju lásku k nám žiadnemu inému cieľu. Túžbou Otca je, aby sme milovali tak rýdzou láskou, akou nás on miluje. Človek však toho nie je schopný a nikdy mu takúto lásku nemôže opätovať, ale môže ju darovať tvorom obdarených rozumom a milovať ich, hoc nebude nimi milovaný.

V túžbe účasti na ňom večný Otec obdaril človeka: :

• pamäťou, aby si mohol pripomínať Jeho dobrodenia a prostredníctvom Trojice mal účasť na jeho moci,
• rozumom, aby pri pohľade na Trojicu poznával jeho dobrotu a mal účasť na múdrosti svojho jednorodeného Syna,
• vôľou, aby mohol milovať to, čo rozum vidí a poznáva z jeho Pravdy, a získal tak účasť na veľkodušnosti  Ducha Svätého.

Na týchto dvoch nohách – lásky k Bohu a lásky k blížnemu –  sme poslaní od našich stolov rozbehnúť sa do celého sveta, ku každému ľudskému srdcu.

Sr. M. Adriana OP

Použitá literatúra: sv. Kateřina Sienská: Dialóg s Boží prozřetelností