Bratovi Gerardovi Franciscovi Timonerovi, generálnemu predstavenému Rehole kazateľov
Praedicator gratiae: spomedzi titulov pripisovaných svätému Dominikovi vyniká „kazateľ milosti“ kvôli súladu s charizmou a poslaním rehole, ktorú založil. V tomto roku, keď si pripomíname 800. výročie smrti svätého Dominika, sa s radosťou pripájam k bratom Kazateľom vo vzdávaní vďaky za duchovnú plodnosť tejto charizmy a tohto poslania, ktoré vidím v bohatej pestrosti dominikánskej rodiny, ako vyrástla v priebehu storočí. Moje vrúcne pozdravy a priania patria všetkým členom tejto veľkej rodiny, ktorá zahŕňa kontemplatívny život a apoštolské diela mníšok a rehoľných sestier, kňazské a laické bratstvá, sekulárne inštitúty a mládežnícke hnutia.
V Apoštolskej exhortácii Gaudete et Exsultate som vyjadril svoje presvedčenie, že „každý svätý je jedno poslanie; je to projekt Otca na odzrkadlenie a vtelenie jedného aspektu evanjelia v určitom okamihu dejín.“ (č. 19). Dominik reagoval na naliehavú potrebu svojej doby, aby bolo nielen obnovené a oživené kázanie evanjelia, ale – ako niečo rovnako dôležité – aby sa stal aj presvedčivým svedkom povolania k svätosti v živom spoločenstve Cirkvi. V duchu všetkých skutočných reforiem sa snažil o návrat k chudobe a jednoduchosti prvého kresťanského spoločenstva, ktoré sa zhromaždilo okolo apoštolov a bolo verné ich učeniu (por. Sk 2,42). Jeho horlivosť pre spásu duší ho súčasne viedla k sformovaniu zboru odhodlaných kazateľov, ktorých láska k Svätému Písmu a integrita života mohli osvietiť mysle a nadchnúť srdcia životodarnou pravdou Božieho slova.
V našej dobe, ktorá je charakteristická epochálnymi zmenami a novými výzvami k evanjelizačnému poslaniu Cirkvi, môže tak Dominik slúžiť ako inšpirácia pre všetkých pokrstených, ktorí sú ako misionári a učeníci povolaní dostať sa na každú „perifériu“ nášho sveta so svetlom evanjelia a milosrdnej Kristovej lásky. Keď hovoríme o trvalej aktuálnosti vízie a charizmy svätého Dominika, pápež Benedikt XVI. nám pripomenul, že „v srdci Cirkvi musí vždy horieť misijný oheň“ (audiencia 3. februára 2010).
Veľkou výzvou pre Dominika bolo kázať evanjelium o milosrdnej Božej láske v celej jeho spásnej pravde a vykupiteľskej sile. Ako študent v Palencii si uvedomil neoddeliteľnosť viery a dobročinnosti, pravdy a lásky, čestnosti a súcitu. Ako nám hovorí blahoslavený Jordán Saský, pohnutý veľkým množstvom tých, ktorí trpeli a umierali počas krutého hladomoru, Dominik predal svoje vzácne knihy a s príkladnou láskavosťou založil centrum milodarov, kde chudobní mohli byť nasýtení (Libellus, 10). Jeho svedectvo o Kristom milosrdenstve a jeho túžba priniesť tento liečivý balzam tým, ktorí zakúšali materiálnu a duchovnú chudobu, sa mali stať inšpiráciou k založeniu vašej rehole a formovaniu života a apoštolátu nespočetných dominikánov v rôznych dobách a na rôznych miestach. Jednota pravdy a dobročinnosti našla svoj asi najlepší výraz v dominikánskej škole v Salamanke, a to najmä v diele brata Francisca de Vitoria, ktorý navrhol základný rámec medzinárodného práva založeného na všeobecných ľudských právach. To nakoniec poskytlo filozofický a teologický základ pre hrdinské úsilie bratov Antonia Montesinos a Bartolomea de Las Casas v Amerike a Dominga de Salazar v Ázii na obranu dôstojnosti a práv pôvodných obyvateľov.
Evanjeliové posolstvo o našej nescudziteľnej ľudskej dôstojnosti Božích detí a členov jednej ľudskej rodiny je pre súčasnú Cirkev výzvou, aby posilňovala putá sociálneho priateľstva, aby prekonávala nespravodlivé ekonomické a politické štruktúry, a aby pracovala v záujme celostného rozvoja každého jednotlivca a všetkých ľudí. Verní Pánovej vôli a podnietení Duchom Svätým, Kristovi nasledovníci sú pozvaní spolupracovať na každom úsilí „zrodiť nový svet, kde všetci budú bratmi a sestrami, kde je miesto pre všetkých, ktorých spoločnosť odvrhla, a na ktorom vládne spravodlivosť a pokoj“ (Fratelli Tutti, 278). Nech je Rehoľa kazateľov, teraz rovnako ako kedysi, v prvých líniách obnoveného hlásania evanjelia, takého, ktoré sa môže prihovárať srdciam mužov a žien dnešných čias a prebudiť v nich smäd po príchode Kristovho kráľovstva svätosti, spravodlivosti a mieru!
Horlivosť svätého Dominika pre evanjelium a jeho túžba po rýdzom apoštolskom živote ho viedli k zdôrazneniu spoločného života. Blahoslavený Jordán Saský nám opäť hovorí, že pri zakladaní vašej rehole sa Dominik veľavravne rozhodol, „aby ho nevolali subpriorom, ale bratom Dominikom“ (Libellus, 21). Tento ideál bratstva mal nájsť výraz v inkluzívnej, otvorenej podobe riadenia, v ktorom sa všetci podieľali na procese rozlišovania a rozhodovania v súlade so svojimi príslušnými úlohami a právomocami prostredníctvom systému kapitúl na všetkých úrovniach. Tento „synodálny“ proces umožnil reholi prispôsobovať svoj život a poslanie meniacim sa historickým kontextom pri zachovaní bratského spoločenstva. Svedectvo evanjeliového bratstva ako prorocký prejav konečného Božieho plánu, aby v Kristovi zmieril a zjednotil celú ľudskú rodinu, zostáva základným prvkom dominikánskej charizmy a pilierom snahy rehole o podporu
obnovy kresťanského života a šírenia evanjelia v našej dobe.
Dominik spolu so svätým Františkom z Assisi pochopil, že ohlasovanie evanjelia verbis et exemplo znamená budovanie celého cirkevného spoločenstva v bratskej jednote a misijnom učeníctve. Dominikánska charizma kázania sa čoskoro rozliala do ustanovenia rozmanitých vetví širšej dominikánskej rodiny, ktorá zahŕňa všetky životné stavy v Cirkvi. V nasledujúcich storočiach našla výrečné vyjadrenie v spisoch svätej Kataríny Sienskej, v obrazoch blahoslaveného Fra Angelica a v charitatívnej službe svätej Ruženy z Limy, blahoslaveného Jána Maciasa a svätej Margaréty z Castella. Takže aj v našich časoch neprestáva inšpirovať prácu umelcov, učencov, pedagógov a ľudí pracujúcich v médiách. V tomto jubilejnom roku si nemôžeme nespomenúť na tých členov dominikánskej rodiny, ktorých mučeníctvo bolo samo osebe vplyvnou formou kázania. Alebo tiež na nespočetné množstvo mužov a žien, ktorí napodobňovaním jednoduchosti a súcitu svätého Martina de Porres priniesli radosť evanjelia na periférie spoločnosti a nášho sveta. Tu myslím predovšetkým na tiché svedectvo mnohých tisícov dominikánskych terciárov a členov dominikánskeho mládežníckeho hnutia, ktoré odrážajú dôležitú a vskutku nenahraditeľnú úlohu laikov v diele evanjelizácie.
Pri príležitosti jubilea narodenia svätého Dominika pre večný život by som chcel osobitným spôsobom poďakovať bratom Kazateľom za vynikajúci prínos, ktorým prispeli k hlásaniu evanjelia prostredníctvom teologického skúmania tajomstiev viery. Vyslaním prvých bratov na novovznikajúce univerzity v Európe Dominik uznal životne dôležitý význam poskytovania zdravej a solídnej teologickej formácie budúcim kazateľom, a to formácie založenej na Svätom Písme, ktorá si váži otázky vznesené rozumom a je pripravená na disciplinovaný a úctivý dialóg v službe Božiemu zjaveniu v Kristovi. Intelektuálny apoštolát rehole, množstvo jej škôl a inštitútov vyššieho vzdelávania, pestovanie posvätných vied a jej prítomnosť vo svete kultúry podnietili stretnutia medzi vierou a rozumom, rozvíjali životaschopnosť kresťanskej viery a pozdvihli poslanie Cirkvi, ktorým je priťahovanie myslí a sŕdc ku Kristovi. V tejto súvislosti môžem iba zopakovať svoje vyjadrenie vďačnosti za dejiny služby, ktorú rehoľa preukazovala Apoštolskej stolici a ktorá sa datuje od samotného Dominika.
Počas mojej návštevy v Bologni pred piatimi rokmi som bol obdarovaný možnosťou stráviť chvíľu v modlitbe pred hrobom svätého Dominika. Modlil som sa zvlášť za Rehoľu kazateľov vyprosujúc pre jej členov milosť vytrvať vo vernosti ich počiatočnej charizme a veľkolepej tradícii, ktorej sú dedičmi. Pri poďakovaní svätcovi za všetko dobré, čo jeho synovia a dcéry uskutočnili v Cirkvi, som ako o osobitný dar žiadal o výrazné zvýšenie kňazských a rehoľných povolaní.
Nech oslava jubilejného roku zahrnie hojnosťou milostí bratov Kazateľov a celú dominikánsku rodinu a ohlási novú jar evanjelia. S veľkou náklonnosťou zverujem všetku účasť na oslavách jubilea láskavému príhovoru Ružencovej Panny Márie, príhovoru vášho patriarchu svätého Dominika, a srdečne udeľujem svoje apoštolské požehnanie ako prísľub múdrosti, radosti a pokoja v Pánovi.
Rím, vo svätom Jánovi v Lateráne, 24. mája 2021
