Drahí bratia a sestry v sv. Dominikovi,
náš brat Jarosław Krawiec OP, vikár ukrajinskej provincie, ma požiadal, aby som vám všetkým napísal list. Robím to s hlbokým vedomím nevhodnosti čohokoľvek, čo môžem povedať. Čelíte brutálnemu a nezmyselnému násiliu, ktoré presahuje čokoľvek, čo som kedy zažil alebo si viem predstaviť a preto odpustite chudobu mojich slov.
,,Ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta“ (Mt 28,20)
Milióny ľudí utiekli z Ukrajiny a našli útočisko v susedných krajinách, najmä v Poľsku, ktoré inšpirovalo svet svojím veľkorysým prijatím. Vďaka Bohu, že našli bezpečie a istotu ďaleko od konfliktu. Ale ďakujeme aj Bohu, že ste zostali, ukrajinskí a poľskí bratia a sestry, rehoľníci a laici, keď to bolo možné. Na celom svete ľudia čítajú listy brata Jaroslawa a všetkých nás dojalo, keď napísal: „Rozhodli sme sa zostať spolu s ľuďmi na Ukrajine. Z Charkova sme odišli až vtedy, keď mesto vrátane okolia nášho domu začali bombardovať.“
Zmŕtvychvstalý Pán povedal svojim učeníkom: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20). Vaša stála prítomnosť je znamením Pána, ktorý zostáva na Ukrajine aj teraz a už navždy. Niekedy najdôležitejšou vecou, ktorú môžeme urobiť, je len byť s ľuďmi v čase ich núdze. Syn človeka povedal: ‚Bol som chorý a navštívili ste ma.‘ (Mt 25,36) Rowan Williams, bývalý anglikánsky arcibiskup z Canterbury povedal: ‚Neodchádzam‘ a to je jednou z najdôležitejších vecí, aké kedy môžeme počuť.“ Ako rád by som bol teraz s vami. Keď budete chcieť, aby som sa vrátil, urobím tak hneď, ako to bude možné!
Mám tak krásne spomienky na moje návštevy Ukrajiny keď som bol magistrom rehole. Bol som očarený krásou Kyjeva, kde robíte toľko dobrej práce, učíte v Inštitúte sv. Tomáša Akvinského, kážete a publikujete. Spomínam si na rušné mesto Fastiv, kostol s medenou strechou a náš veľmi skromný kláštor zložený z barákov, ktoré očividne používate aj dnes, čo svedčí o záujme bratov o misiu a nie o vlastné pohodlie! Potom tu bol tichý Čortkov so spomienkami na dominikánov umučených NKVD a s takým počtom miništrantov v kostole, že som ich nevedel spočítať! Spomínam si na mnohé nezabudnuteľné návštevy – napríklad v biskupskom paláci v historickom Žitomyre, kde, ako som smutne počul, rakety teraz ničia domy ľudí. Dominikánska prítomnosť sa od mojej poslednej návštevy značne rozrástla a neviem si predstaviť, aké to je pre tých, ktorí dnes žijú v Charkove blízko ruských hraníc, ktorý bol vystavený toľkým raketovým útokom. Viem, že aj v Chmelnyckij a Ľvove sú dominikáni – tieto mestá až do nedávnych raketových útokov vyzerali celkom bezpečne. Všade, kde som na Ukrajine prišiel, som sa stretol s vrúcnym srdcom a tradičnou slovanskou pohostinnosťou.
Pamätám si, ako som videl Fastiv, keď sa kostol ešte len opravoval a keď Dom sv. Martina, sirotinec, bol ešte len prázdnou budovou a snom v mysli nášho úžasného brata dominikána Zygmunta Kozara, ktorého srdce bolo vždy otvorené pre starších ľudí a chudobných. Jeho sen sa stal skutočnosťou a je nádherné vidieť, akú dôležitú úlohu zohráva Dom sv. Martina, ako útočisko pre utečencov, vrátane osirelých detí, ktoré sú vďaka vášmu úsiliu na ceste do bezpečnejšieho miesta v Poľsku.
„Toto robte na moju pamiatku“
Každý deň, keď slávite Eucharistiu, ste spojení s bratmi a sestrami na celom svete.
Tvárou v tvár šialenému násiliu, ktoré sa snaží zničiť váš krásny národ, si spomínate na Poslednú večeru, keď sa zdalo, že Ježiša čaká len násilie a skaza. Jeho krehká malá komunita bola na pokraji rozpadu a všetky sny o budúcnosti sa zdali byť zničené. V tejto najtemnejšej chvíli Ježiš vykonal tento skutok veľkodušnej nádeje, odovzdal sa svojim priateľom a nám. Každá Eucharistia ohlasuje našu nádej, že násilie, ničenie a smrť nebudú mať posledné slovo. Keď sa mu chystali násilím vziať život, urobil zo seba dar. Je to eucharistická nádej a štedrosť, ktorú dominikánska rodina dennodenne prežíva na Ukrajine. Keď prežívate Veľký piatok, blíži sa Veľkonočná nedeľa!
Táto brutálna vojna proti bezbranným civilistom v mestách, mestečkách a dokonca aj malých dedinách Ukrajiny je skutočne šokujúca. Vidíme strely a granáty zámerne namierené na domovy obyčajných ľudí, ktorí nikoho neohrozovali. Tvárou v tvár tomu Eucharistia stelesňuje našu nádej, že Pánov pokoj zvíťazí.
„Pozbierajte zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar“ (Jn 6,12)
Celý dominikánsky svet bol dojatý rozprávaním brata Jaroslawa o láskavosti a súcite celej dominikánskej rodiny v tomto hroznom čase: starostlivosť o utečencov, návštevy chorých, príprava jedla a rekordný výlet s. Anastasie autom do Fastivu s pecou na pečenie chleba! Myslím, že jej anjel strážny musel pracovať nadčas! Brat Jaroslaw napísal: „Poznávam túto novú realitu a som si istý, že počas vojny nie sú potrební len vojaci, ale aj všetci ľudia v zákulisí. Dodávajú jedlo a lieky. A keď je to potrebné, evakuujú ľudí na bezpečné miesta.“ Vodiči, lekárnici, učitelia, zdravotné sestry a lekári a mnohí ďalší, ktorí pokračujú zo dňa na deň, sú znakom nádeje.
Niekedy sa možno čudujeme, čo dobré sa tým dosahuje. Ako môžu mať tieto malé skutky význam zoči-voči obrovskej ničivej sile rakiet, tankov a lietadiel? Ale Pán žatvy sa postará, aby ani jeden dobrý skutok nevyšiel nazmar. Ako boli všetky odrobinky pozbierané po nasýtení piatich tisícok ľudí, tak žiadny skutok láskavosti nevyjde nazmar. On prinesie ovocie, aké si nedokážeme predstaviť.
Primo Levi, taliansky chemik, sa stretol v koncentračnom tábore v Osvienčime s Lorenzom, ktorý mu každý deň dával časť svojho prídelu chleba. O niekoľko rokov Primo Levi napísal: Verím, že je to naozaj vďaka Lorenzovi, že dnes žijem; a to ani nie tak vďaka jeho materiálnej pomoci, ale preto, že mi neustále pripomínal svojou prítomnosťou, svojim prirodzeným a jasným spôsobom ako byť dobrý… niečo ťažko definovateľné, vzdialenú možnosť dobra, pre ktorú sa ale oplatilo prežiť. Vďaka Lorenzovi sa mi podarilo nezabudnúť, že aj ja sám som bol muž. Každý prejav láskavosti a súcitu je svedectvom o možnosti dobra, o našej ľudskosti, ktorú zlo nikdy nemôže zničiť.
„Pravda ťa vyslobodí“ (Jn 8,32)
Často sa hovorí, že ‚prvou príčinou vojny je pravda.‘ Násilie, ktoré sa pácha na vašej krásnej krajine, je otrávené ovocím lži. My, dominikáni, s naším mottom Veritas a našou láskou k pravde, môžeme dnes vydať zvláštne svedectvo vo svete, ktorý sa často nestará o pravdu. Keď som v čase utrpenia irackého ľudu navštívil Bagdad, s dojatím som sa pozeral na Bagdadskú akadémiu humanitných vied, ktorú bratia založili v roku 2012. Po celom Iraku sú školy, ktoré vedú naše sestry dominikánky a ktoré dosvedčujú, že ľudské bytosti môžu prekvitať len vtedy, keď spoločne hľadajú pravdu. Každá škola je znakom našej nádeje pre naše deti a ich budúcnosť.
Je teda úžasné, že uprostred tejto nezmyselnej vojny dominikáni naďalej študujú a učia. Bol som prítomný pri otvorení Inštitútu sv. Tomáša Akvinského, ktorý prevádzkujú dominikáni v Kyjeve posledných 30 rokov a ktorý pokračuje vo svojej práci dodnes. Brat Peter pokračuje v online prednáškach synoptických evanjelií. Každá hodina štúdia alebo vyučovania je ohlasovaním našej nádeje, že nezmyselné násilie nebude mať posledné slovo. „Svetlo svieti vo tmách a tmy ho neprijali.“ (Jn 1,5)
Žiadna kultúra klamstiev nemôže vydržať, pretože ničí základy ľudského spoločenstva. Brat Pawel Krupa OP sa nedávno objavil v TikTok klipe. Niekto sa ho pýta: ‚Máš nejaký odkaz pre mládež?‘ On odpovie: ‚Viete. Náhodou sa pýtate kňaza a ešte konkrétnejšie kňaza katolíckej cirkvi. Mám niečo pre malých aj veľkých. Hľadajte pravdu a pravda vás oslobodí…“. Za dva alebo tri dni mal tento klip 5 miliónov videní. Teraz má viac ako 10 miliónov videní a 1,7 milióna likeov. Len veľmi málo ľudí, ktorým sa to páčilo vôbec vedelo, že Pavol cituje Ježiša, ale tieto slová evanjelia sa dotkli hlbokého hladu: „Hľadajte pravdu a pravda vás oslobodí.“ Ďakujem Bohu aj za všetkých učiteľov a študentov a za novinárov, ktorí riskujú svoje životy, aby sa podelili so svetom o pravdu o vašom utrpení.
Pamätáme však aj na vašich ruských bratov a sestry, ktorí majú odvahu protestovať proti klamstvám Kremľa aj keď im hrozí väzenie. Veľmi nás dojali slová ruského katolíka prečítané z kazateľnice, v ktorých vyjadruje hanbu za to, čo robí jeho krajina. Aký to prejav odvahy a nádeje!
Bratia a sestry, ste objímaní modlitbami a láskou dominikánskej rodiny na celom svete. Ďakujeme, že ste na tomto mieste šialenstva viditeľnými svedkami Krista, ktorý bude s nami až do konca vekov. Vzdávame spolu s vami vďaku každý deň v najvyššom vyjadrení vďaky – v Eucharistii, v sviatosti našej nádeje, že vojna bude porazená. Ďakujeme za skutky súcitu a láskavosti, ktoré sú semenami úrody, ktorú prinesie Pán. Nech je vaša dominikánska snaha o pravdu znakom toho, že kultúra klamstiev, ktorá poháňa toto násilie, nepretrvá. Nech mi Pán umožní byť čo najskôr s vami na Ukrajine! A odpustite mi moje neadekvátne slová.
Váš brat v sv. Dominikovi
Brat Timothy Radcliffe OP
Blackfriars, Oxford, Spojené kráľovstvo
21. marca 2022.
