Currently Browsing: Zo sveta OP

Majú dominikánky v Európe budúcnosť?

Ako sa môžeme v súčasnosti pričiniť o pokračovanie dominikánskeho života a poslania v budúcnosti? Ako môžeme dať život budúcej generácii sestier povolaných žiť Dominikovu charizmu a uskutočňovať dominikánske poslanie? Nad týmito a podobnými otázkami sa v dňoch 22. – 24. septembra 2017 zamýšľalo 30 sestier dominikánok z rôznych krajín Európy. Zišli sa v Osle na pozvanie tamojších sestier. Spolu bolo zastúpených dvanásť rôznych kongregácií z desiatich európskych krajín (Nórsko, Česká republika, Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia). Stretnutia sa taktiež zúčastnila koordinátorka hnutia Medzinárodných sestier dominikánok (DSI) sr. Marie Therese Clement, ako aj sestry z americkej kongregácie Dominican Sisters of Peace. Uvažovanie a diskusiu sestier usmerňoval fr. Jean Claude OP z Francúzska, ktorý prijal úlohu moderátora. Išlo o prvé európske stretnutie tohto druhu. Sestry sa rozchádzali s vedomím, že sú súčasťou širšieho medzinárodného spoločenstva, ako aj s nádejou a odhodlaním vzájomne si pomáhať pri ohlasovaní evanjelia a napĺňaní dominikánskeho poslania. « ‹ 1 z 2 ›...

Putovali, slávili a vrátili sa „bohatšie“

Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 5,16) Tieto evanjeliové slová vypovedané pápežom Františkom, podobne ako i slová o potrebe zdravého učenia, prirovnaného ku kvalitnej soli, ohlasovaného ľuďom uprostred súčasného „karnevalu“ sveta, si vypočulo a do srdca s úctou vložilo dvadsaťšesť sestier z Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy. Sestry sa v dňoch 19. – 23. 1. 2017 zúčastnili púte na záver dominikánskeho JUBILEA v Ríme. Vyvrcholením púte bolo slávenie sv. omše na záver Jubilejného roka s pápežom Františkom, v Bazilike San Giovanni in Laterano. Okrem tejto udalosti cieľom púte bola i návšteva ďalších rímskych dominikánskych centier. Najprv to bola Bazilika Santa Maria sopra Minerva, ktorú spravujú bratia dominikáni. V predvečer ukončenia Jubilea v prítomnosti bratov, sestier i dominikánskych laikov z rôznych kútov sveta sa tu uskutočnila slávnostná vigília. Pri relikviách sv. Kataríny Sienskej a hrobe bl. Fra Angelika pútnici ďakovali i prosili o milosti, o ktorých vie Boh a ktoré najviac potrebujú. V Bazilike Santa Sabina, ktorá bola svedkom Dominikovho zápasu, sĺz i citlivej starostlivosti o duše hriešnikov, dominikánky mohli rozpoznať kláštor starý, ale i duchom nový. Kláštor dýchajúci sviežosťou, kde sa snúbi bohatstvo charizmy kázania s múdrosťou rozlišovania. Na týchto miestach históriu kláštora i baziliky sestrám priblížil ich rodák, páter Viliam Dóci OP. Výstižný dejinný exkurz svedčil o jeho odbornosti v službe riaditeľa Historického inštitútu Rehole kazateľov a voviedol ich k začiatkom pôsobenia dominikánov v centre západného kresťanstva. „Vypočuté fakty a videné konkrétne miesta kde žil sv. Dominik, sa pre mnohé z nás stali i našim bohatstvom srdca. Akosi vo vnútri sme cítili, že sme doma“ vyjadrila svoju skúsenosť jedna z účastníčok. Veľkosť Božieho záujmu o rehoľu mali možnosť okúsiť slovenské pútničky aj v kláštore dominikánskych mníšok na Monte Mario v Ríme. Sestra Alberta Vaľková OP opísala túto skúsenosť nasledovne: „Svätá omša v kláštornom kostole i mimoriadne sprístupnené niektoré časti klauzúry, zavŕšili moje očakávania i samotné putovanie. Duchovné dobro životov našich rehoľných svätcov, prítomných v mnohých relikviároch v priestoroch klauzúry, ustavične činných v príhovoroch svedčia o tom, kde sa v skutočnosti tvoria dejiny sveta. Toho sveta a spoločnosti, o ktorej hovoril v svojej homílii i pápež František. Sveta, ktorý je oproti Dominikovej dobe mnohonásobne rozvinutý, globalizovaný, ale taktiež s nástrahami. Tvárou v tvár, oproti tomuto „karnevalu“ stojí  Ježišov scenár: aby velebili vášho Otca v nebesiach“. Táto autentická oslava sa má podľa slov pápeža uskutočniť vďaka dobrým skutkom tých, ktorí sa stávajú Ježišovými učeníkmi a spolu s ním sú kvalitnou soľou a svetlom. Prosme teda spoločne, aby sme sa nestratili v prostredí tohto „karnevalu“. Aby sme pocítili chuť zdravého učenia, chuť evanjeliovej radosti a vďaka vykonaným dobrým skutkom sme sa stali „soľou a svetlom“ pre tých, ku ktorým sme v našich životoch poslané teraz i v budúcnosti.“ « ‹ 1 z 2 ›...

Obnovení v identite kazateľov

Príprava na jubileum založenia Rehole kazateľov začala už v roku 2007. V dňoch 16. – 21. januára 2017 vyvrcholilo slávenie samotného jubilea kongresom o poslaní rehole ohlasovať evanjelium. Dominikáni, laickí dominikáni a dominikánky z celého sveta sa v hojnom počte (okolo 600 účastníkov) stretli na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského – Angelicum v Ríme. Medzi tri veľké tematické okruhy prednášok, práce v skupinách a panelovej diskusie boli zaradené: ľudskosť, kázanie a služba. V dobe „nejasnej budúcnosti“ sa dominikánski bratia a sestry nezaoberali svojimi problémami, ba ani problémom kresťanstva, ale problémom (bez)nádeje človeka a jeho spásy. Dávali dôraz na kázanie, ktoré začína už v momente kontemplatívneho načúvania alebo čítania v „knihe človeka“ a ktoré má byť úzko spojené s humanizáciou. Program kongresu dal „slovo“ nielen bratom a sestrám z rôznych kontinentov, ale z rôznych oblastí kázania: zazneli podnety pre rozšírenie horizontov v oblasti intelektuálneho poznania, svedectvá z oblasti výchovy, medzináboženského dialógu, Iustitia et Pax, sociálnej komunikácie, pastorácie vo väzení a iných. Tiež bol vyhradený priestor pre kázanie cez umenie. Obohatením kongresu boli koncerty, divadelné predstavenie, tanec a výtvarná expozícia na Santa Sabíne. Mnohí účastníci pri záverečnom prehodnotení vyzdvihli skúsenosť jednoty v rozličnosti. „Som vďačný, že som mohol počas týchto štyroch dní zažiť to, že zdieľame ten istý spoločný dom, ktorým je kázanie“, povedal v závere magister rehole fr. Bruno Cadoré OP. Rehoľa sa vo všetkých svojich vetvách „zjednotila“ aj počas liturgických slávností a modlitieb či už v kongresovej sále, v bazilike Santa Sabína, v rímskej synagóge alebo na vigílii v blízkosti hrobky sv. Kataríny Sienskej a v Lateránskej bazilike, keď sláveniu Eucharistie predsedal Svätý Otec...

Dominikánky z Iraku hodnotia rok 2015

7. január 2016 Milé sestry, bratia a priatelia, prajem vám všetko dobré v Novom roku a ďakujem vám za vašu stálu podporu a modlitby. Chcela by som sa s vami podeliť o niektoré najdôležitejšie udalosti z roku 2015. Vďaka požehnanému úsiliu ľudí, ktorí pri nás stoja sa v uplynulom roku udialo veľmi veľa. Okrem toho, že sestry pomáhali vysídleným ľuďom v táboroch, dokázali pripraviť okolo 400 detí k prvému svätému prijímaniu. Príprava prebiehala v desiatich skupinách v rôznych mestách a obciach regiónu Kurdistanu. Sme vďační Pánovi, že sme mohli otvoriť základnú školu. Konečne sa nám podarilo získať všetky potrebné povolenia od irackých a kurdských úradov. Biskup Wada (chaldejský biskup v Erbil) nám ponúkol budovu, ktorú katolícke organizácie postavili na pozemku arcidiecézy Erbil a vďaka Pápežským misijným dielam sme budovu mohli zariadiť. Máme okolo 460 žiakov, chlapcov a dievčat a všetci sú z vysídlených rodín. V škole pracuje sedem našich sestier dominikánok spolu s ostatnými učiteľmi a zamestnancami, ktorí sú tiež spomedzi vysídlených.  Štúdium na našej škole poskytujeme zadarmo. Príspevok na platy učiteľov a zamestnancov (asi 18.000 $ mesačne) je pre tento rok zabezpečený prostredníctvom Pápežských misijných diel.  Ľudia sú vďační za tento projekt a majú z neho radosť, pretože situácia na  iných školách je naozaj veľmi zlá. Kvôli veľkému počtu vysídlených ľudí sa na niektorých školách učia na tri smeny a počet žiakov v triede je aj viac ako 80. Tiež sa nám podarilo otvoriť ďalšiu materskú školu pre vysídlených ľudí, pretože záujem je veľký. Rodiny chcú, aby ich deti boli vychovávané sestrami dominikánkami. V materskej škole v Ankawa máme teraz  440 detí. Okrem toho sme otvorili materskú školu pre 50 detí v mestečku Aqra, kde žije 250 vysídlených ľudí. Materskú školu v Kasnazan navštevuje 130 detí. Tieto materské školy sú pre vysídlených ľudí zdarma. V škole aj v materských školách si sestry všimli, že správanie detí sa výrazne zlepšilo. Sú ochotnejšie počúvať ich učiteľov a učitelia ľahšie udržujú disciplínu. Školy majú detské i športové ihriská, kde sa deti môžu hrať a vybiť si svoju energiu. Ľudia však neustále čelia mnohým ťažkostiam. Súčasná situácie v Iraku je stále traumatizujúca. Minulý mesiac nás šokovala správa o smrti siedmych ľudí (rodičia so 7 ročným synom a 3 ročnou dcérkou a pani so 7 ročným synom a 13 ročnou dcérou), ktorí sa utopil v mori pri pokuse utiecť do Grécka. Všetci sú vyčerpaní fyzicky aj psychicky. Riešenie akoby neexistovalo. Ľudia riskujú svoje životy. Imigrácia narastá vo všetkých smeroch. Tesne pred koncom roka sa v rámci imigračného programu 167 ľudí presídlilo na Slovensko. A ďalší odchádzajú budúci mesiac. To samozrejme otriaslo dôverou ľudí v budúcnosť kresťanstva v Iraku. Odchádzajú aj ďalšie rodiny a to do susedných krajín ako napr. Libanon, Jordánsko, Turecko. Počas troch mesiacov...

Sr. Hanna z Iraku posiela vianočný list

„Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi…“ (Matúš 2,9) Milí priatelia a dobrodinci, život na Strednom východe a pohľad na to, čo sa deje okolo nás, nám spôsobuje ťažkosť uveriť tomu, že náš svet je pripravený privítať Pána. Vianočná hviezda nám svieti v našom druhom roku exilu, aby nám povedala aký podobný je náš svet dobe, v ktorej sa narodil Ježiš. Putujúci mudrci, ktorí stratili cestu sú stále tu, ale nie sú len traja – je ich tu tisíce. Herodes, ktorý chcel zabiť nevinné deti, je tiež stále tu, a tiež je ich veľa. Svätá rodina neustále uteká, aby si zachránila život a nasleduje ju mnoho ďalších rodín, ktoré migrujú zo všetkých smerov. Aj Ráchel neustále plače nad svojimi deťmi, ktoré jej boli vytrhnuté z náručia, a je sprevádzaná svojimi susedmi, ktorých smútok nás necháva nemých. Vždy je tu však vianočná hviezda, ktorá svieti, aby nám ukázala kde sa narodil Kráľ pokoja. Je to v tomto svete a v žiadnom inom svete sa Ježiš nenarodil, aby bol s nami a pre nás. Pán prichádza nečakane a to je náročné pre našu mentalitu a naše očakávania. Prichádza do nášho unaveného sveta, aj keď nie je na jeho príchod pripravený. Prichádza nám na pomoc v časoch slabosti, bolesti, násilia a temnoty, aby bol blízko pri nás. On je vždy tu, vedie blúdiaci ľud, sprevádza tých, ktorí utekajú a utiera slzy plačúcim matkám. Dôvera v Neho a v jeho mocnú prítomnosť medzi nami, nám umožňuje pokračovať na našej ceste s tými, ktorí zostávajú v Iraku, aj keď nemáme jasnú budúcnosť. Správy vôbec nie sú povzbudivé a ľudia nemajú viac síl premýšľať. Prosíme vás o vaše modlitby, nech Boh posilní našu vieru, dá nám svetlo a svoju múdrosť, aby sme napriek skutočnosti dokázali rozpoznať všetky ťažkosti a tlaky v ktorých žijeme. Koľko svetla a odvahy potrebujeme! Pri tejto požehnanej príležitosti a s dôverou, že Pánovo slovo zvíťazí, posielam moje pozdravy všetkým sestrám, bratom, priateľom, dobrodincom a organizáciám, ktoré nás sprevádzajú počas našej temnej noci. Ďakujem vám za to, že ste hviezdou, ktorá nám ukazuje Božiu láskavú starostlivosť. Veríme, že jeho svetlo pretrhne tmu a On zostúpi k nám. Ó príď, Pane Ježišu. Si naša radosť, náš pokoj, a náš život. Sr. Mária Hanna OP December...

« Predchádzajúce články Nasledujúce články »

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes