Currently Browsing: Zo sveta OP

Sr. Hanna z Iraku posiela vianočný list

„Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi…“ (Matúš 2,9) Milí priatelia a dobrodinci, život na Strednom východe a pohľad na to, čo sa deje okolo nás, nám spôsobuje ťažkosť uveriť tomu, že náš svet je pripravený privítať Pána. Vianočná hviezda nám svieti v našom druhom roku exilu, aby nám povedala aký podobný je náš svet dobe, v ktorej sa narodil Ježiš. Putujúci mudrci, ktorí stratili cestu sú stále tu, ale nie sú len traja – je ich tu tisíce. Herodes, ktorý chcel zabiť nevinné deti, je tiež stále tu, a tiež je ich veľa. Svätá rodina neustále uteká, aby si zachránila život a nasleduje ju mnoho ďalších rodín, ktoré migrujú zo všetkých smerov. Aj Ráchel neustále plače nad svojimi deťmi, ktoré jej boli vytrhnuté z náručia, a je sprevádzaná svojimi susedmi, ktorých smútok nás necháva nemých. Vždy je tu však vianočná hviezda, ktorá svieti, aby nám ukázala kde sa narodil Kráľ pokoja. Je to v tomto svete a v žiadnom inom svete sa Ježiš nenarodil, aby bol s nami a pre nás. Pán prichádza nečakane a to je náročné pre našu mentalitu a naše očakávania. Prichádza do nášho unaveného sveta, aj keď nie je na jeho príchod pripravený. Prichádza nám na pomoc v časoch slabosti, bolesti, násilia a temnoty, aby bol blízko pri nás. On je vždy tu, vedie blúdiaci ľud, sprevádza tých, ktorí utekajú a utiera slzy plačúcim matkám. Dôvera v Neho a v jeho mocnú prítomnosť medzi nami, nám umožňuje pokračovať na našej ceste s tými, ktorí zostávajú v Iraku, aj keď nemáme jasnú budúcnosť. Správy vôbec nie sú povzbudivé a ľudia nemajú viac síl premýšľať. Prosíme vás o vaše modlitby, nech Boh posilní našu vieru, dá nám svetlo a svoju múdrosť, aby sme napriek skutočnosti dokázali rozpoznať všetky ťažkosti a tlaky v ktorých žijeme. Koľko svetla a odvahy potrebujeme! Pri tejto požehnanej príležitosti a s dôverou, že Pánovo slovo zvíťazí, posielam moje pozdravy všetkým sestrám, bratom, priateľom, dobrodincom a organizáciám, ktoré nás sprevádzajú počas našej temnej noci. Ďakujem vám za to, že ste hviezdou, ktorá nám ukazuje Božiu láskavú starostlivosť. Veríme, že jeho svetlo pretrhne tmu a On zostúpi k nám. Ó príď, Pane Ježišu. Si naša radosť, náš pokoj, a náš život. Sr. Mária Hanna OP December...

Smutné výročie pre kresťanov v severnom Iraku

22. júl 2015 Drahí bratia, sestry a priatelia, blížime sa k prvému výročiu nášho vysídlenia a pozeráme sa späť, aby sme si oživili posledných 12 mesiacov. Pokúšame sa o to, aby sme si pripomenuli to, čo Pán urobil pre nás a ako nás sprevádzal počas noci 6. augusta 2014, keď bol vysídlený spolu so svojim ľudom. Táto spomienka nás núti modliť sa k Pánovi, aby sme mali svetlo a pochopili jeho vôľu pre naše životy počas tejto krízy. Týmto by sme sa radi s vami podelili o našu víziu, naše nádeje, a tiež naše obavy. Je to tiež príležitosť poďakovať sa vám za to, že ste boli s nami, sprevádzali ste nás a dodávali ste nám odvahu pokračovať na našej ceste. Keď si spomíname na minulý august, prichádzajú nám na myseľ slová Žalmu 124, 2-3: „Keby sa nás Pán nebol ujal, keď ľudia povstali proti nám, vari by nás boli živých prehltli, keď blčala ich zúrivosť proti nám“. Bola to naozaj temná noc, keď sme odchádzali, nevediac čo si vziať so sebou, alebo čo zanechať. Kresťania boli všade na cestách a nevedeli ktorým smerom sa majú uberať. Temnota ISIS obklopovala všetko a my sme nechápali čo sa deje. Keď sme nakoniec dorazili do Kurdistanu, mnoho ľudí bolo bez domova, na ulici: Boli ako ovce bez pastiera. Po niekoľkých dňoch v Erbil, sme si uvedomili, že naše mestá na pláňach Ninive zobralo ISIS a náš návrat sa stal vzdialeným a neistým snom. Naše zranenie bolo o to väčšie, že nielen ISIS nám spôsobilo naše straty a našu bolesť, ale aj naši nie kresťanský susedia, naši priatelia z okolitých dedín, ktorým sme slúžili, učili a liečili ich – aj oni nás zradili v časoch súženia a krízy. Nebolo to ľahké zmieriť sa s tým, že sme sa stali vysídlencami, takmer opustenými irackou aj kurdskou vládou, ktorých iniciatívy a konanie nebolo na takej úrovni ako by sme očakávali. Zodpovednosť za nás prevzala Cirkev. Snažila sa zhromaždiť a podporiť vysídlených ľudí, ktorí boli roztrúsení po celom regióne Kurdistanu. Ako komunita sme si uvedomili dramatickosť podmienok a začali sme uvažovať ako zmierniť krízu a pomáhať ľuďom so základnými potrebami. Naše projekty sme začali s prázdnymi rukami, ale s pomocou našich dominikánskych sestier a bratov, našich priateľov a rôznych organizácií, sme boli schopné poskytnúť vysídleným ľuďom potraviny aj iné veci. Rozdávali sme deky a matrace (pre 5000 rodín); mlieko, plienky, domáci riad, uteráky, mydlá a letné prikrývky (pre 10.000 rodín); obuv (pre 740 školákov); 5000 ventilátorov; 600 chladničiek a 400 chladičov na vodu. Aj keď niektoré z...

Európske dominikánky sa stretli v Badíne

Kňazský seminár v Badíne sa stal miestom, kde prebiehalo od 13. – 18. 7. 2015 medzinárodné stretnutie o dominikánskej spiritualite. Sestry dominikánky zo strednej a východnej Európy sa pravidelne stretávajú od roku 2001. Tieto stretnutia prebiehajú striedavo v Maďarsku, Česku a na Slovensku. Ich cieľom je prehĺbiť sa v dominikánskom povolaní a upevniť vzájomné vzťahy v rámci Európy. V tomto roku je hostiteľskou krajinou Slovensko, ktorého pozvanie prijali sestry z Čiech, Maďarska, Chorvátska, Slovinska, ale aj sestry z Francúzska, Írska, Veľkej Británie, Nemecka, Nórska a Holanska. Priamo z Ríma prišla aj koordinátorka Hnutia medzinárodných sestier dominikánok – DSI (Dominican Sisters international) sr. Marie Therese Clemente OP. Sr. Jamila z Pakistanu, ktorá žije  v komunite v Slovinsku zhodnotila stretnutie so slovami: „Som po prvýkrát v tejto časti Európy a je pre mňa veľkým povzbudením vidieť ako sa dominikánsky život rozvíja aj napriek ťažkostiam, ktoré ste mali v komunizme. Je pekné stretnúť sestry z rôznych krajín a zažiť ich nadšenie a otvorenosť. Uvedomujem si, že všetky sme na jednej lodi, na jednej ceste rastu a hľadania.“ Zastúpenie desiatich krajín umožnilo účastníčkam zažiť univerzálnosť dominikánskej rehole, ktorá bude na budúci rok sláviť 800 rokov od jej založenia. S pomocou prednášajúcich, ktorými boli fr. Vivian Boland OP a sr. Hedvig Deák OP sa mohli sestry hlbšie zamyslieť nad zmyslom zasväteného života. A tiež mali možnosť objaviť, že dominikánsky život sa má stať miestom naplnenia a šťastia, lásky a plodnosti. « ‹ 1 z 2 › »...

Vzájomne sa podporovať ako sestry dominikánky…

Jedným z cieľov Medzinárodného hnutia sestier dominikánok v Európe (DSE) je, aby sme si vzájomne pomáhali, lepšie žili dominikánsku charizmu a posilnili naše kazateľské poslanie. V Európe je spolu 80 dominikánskych kongregácii a okolo 7.000 sestier. Tieto kongregácie sú rozdelené do šiestich regionálnych skupín. V dňoch 13.-14. marca 2015 sa v Maďarsku – Budakészi stretli zástupkyne dominikánskych kongregácií strednej a východnej Európy, a to z Česka, Maďarska, Slovinska, Lotyšska a Slovenska. Hlavnou úlohou bolo vzájomne sa informovať o živote a poslaní jednotlivých kongregácií, spoločne plánovať podujatia v Roku zasväteného života, ako aj slávenia 800. výročia od založenia rehole kazateľov. Okrem toho jedným z bodov stretnutia bolo aj naplánovať nové spoločné programy v oblasti formácie mladých sestier, formátoriek, generálneho vedenia, organizovanie jazykových kurzov, medzinárodných stretnutí o dominikánskej spiritualite, histórii a o médiách. Tieto aktivity umožňujú sestrám spoločne sa stretávať, učiť, študovať, vymieňať si skúsenosti a zdieľať svoje životné príbehy. Dlhoročné kontakty a spolupráca udržujú sesterskosť medzi kongregáciami stále živou a pomáhajú všetkým sestrám upevňovať sa v dominikánskom povolaní pre účinnejšie ohlasovanie Pravdy – Krista v dnešnom svete. Sr. M. Rajmunda...

Zomrel dominikán slúžiaci ľuďom na ulici

„Pápež František povedal, že chce Cirkev, ktorá je na ulici. To je to, čo som sa snažil žiť…. V nebi sa nás nikto nebude pýtať na počet modlitieb, ktoré sme predniesli, ani na to, koľko sviečok sme zapálili. Budeme súdení za naše vzťahy s ostatnými. Otázka bude: „Čo si urobil so svojim bratom?“ To sú slová otca Pedra Mecu, ktorý zomrel v utorok 18. februára 2015 vo veku 80 rokov a vyjadrujú činnosť tohto dominikánskeho kňaza v službe najviac chudobným po celý svoj život. Narodil sa v roku 1935, v meste Pamplona v Španielsku. Svoje detstvo prežil v chudobe a kriminalite. Stretnutie s dominikánskym bratom v roku 1956 v ňom prebudilo túžbu po rehoľnom povolaní. V blízkosti najchudobnejších ľudí prežil ťažisko svojho poslania, hlavne prostredníctvom združenia „Spoločníci v noci“. Navyše, mnoho iných združení, prosperovalo z jeho priateľskej spoločnosti. „Moja viera mi hovorí, že Boh miluje každého. Ak miluje každého, potom ho vidí ako niečo krásne a milé. Teda sa snažím zistiť, čo je krásne a milé na človeku, ktorý stojí predo mnou a ktorého zničil alkohol, drogy a zlyhanie, povedal pre denník „La Croix“ v roku...

« Predchádzajúce články Nasledujúce články »

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes