Currently Browsing: Články

Ako Ty chceš, Pane…

Týmto úkonom odovzdanosti a mnohými inými strelnými modlitbami sa obracala sr. M. Leónia Hedviga Pirohová, zvlášť v posledných týždňoch svojho života, na Pána. Do Otcovho domu sa vrátila dňa 11. októbra 2019 vo veku 68 rokov. Narodila sa 20. júla 1951 v Terni pri Prešove ako piata zo šiestich detí. V r. 1973 vstúpila do kandidatúry v Kongregácii sestier dominikánok bl. Imeldy v Petrovanoch. Tu v roku 1976 zložila aj prvé sľuby. Doživotnú profesiu zložila dňa 19. septembra 1981 v Dunajskej Lužnej. V rokoch 1973 až 1979 pracovala ako kuchárka v Domove sociálnych služieb MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch. Počas ďalších desiatich rokov vzhľadom na neprajnú politickú situáciu pracovala ako operátorka v Podniku výpočtovej techniky v Prešove. Hoci počas tohto obdobia musela žiť a pracovať mimo komunity, venovala sa aj učeniu náboženstva detí a mládeže. Po páde totalitného režimu v r. 1990 sa vrátila späť do komunity v Petrovanoch, kde v Domove sociálnych služieb pracovala ako sanitárka a zároveň vyučovala náboženskú výchovu na základných školách v Petrovanoch a v Drienove. V r. 1996 pracovala najprv na školskej vrátnici Gymnázia sv. Tomáša Akvinského, a neskôr v Cirkevnej materskej škole bl. Imeldy v Košiciach. V rokoch 2003 – 2012 vypomáhala na biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Ďalšie dva roky žila v Konvente sv. Ruženy z Limy v Bačkove a následne do r. 2019 pôsobila v Dome sv. Michala, archanjela, v Šarišských Michaľanoch, kde ochotne vypomáhala s rozdávaním sv. prijímania pri sv. omšiach a pri návšteve chorých a starých ľudí v obci. Posledné obdobie svojho života, ktoré bolo poznačené ťažkou chorobou, prežila v spoločenstve sestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej. Svoje modlitby a utrpenie obetovala za potreby Cirkvi, dominikánsku rehoľu, za nové duchovné povolania a za príbuzných. Jeden z jej synovcov si z obdobia detstva na svoju tetu s láskou spomína takto: „Pamätám si, že raz keď prišla teta Hedvička ku nám domov, povzbudzovala nás ku konaniu dobrých skutkov. Keďže sme ako deti nerozumeli, čo to znamená „dobré skutky“, vysvetlila nám to na príklade: „Dobrý skutok napríklad je, keď oškrabete zemiaky.“ My sme sa toho hneď chopili, ale keďže sme mali doma len jednu škrabku, začali sme sa o ňu biť. Vtedy teta zasiahla, a vysvetlila nám, že to nemôžeme robiť všetci, ale máme prepustiť škrabku tomu druhému. A tak sa stalo, že nakoniec tie zemiaky oškrabala Hedvička sama.“ Inokedy zase zobrala gitaru – jumbo a učila nás pieseň „My kráčame s radosťou za Pánom Ježišom…“ To bolo naše postupné vovádzanie, aby sme v živote kráčali za Ježišom.“ Sr. M. Leónia bola pre nás vzorom jednoduchosti a pokory. Svojou nenápadnosťou v službe a milým úsmevom šírila vôkol seba pokoj a spokojnosť. Nech odpočíva v pokoji!...

Materská škola bl. Imeldy oslávila 20. narodeniny

Cirkevná materská škola bl. Imeldy v Košiciach si v tomto roku pripomína svoje 20-te narodeniny. Zároveň za posledné mesiace prešla rozsiahlou rekonštrukciou, vďaka ktorej sa rozšírila o nové priestory. Pri tejto príležitosti sa dňa 26. septembra 2019 konala v Kostole Krista Kráľa ďakovná sv. omša s následným požehnaním nových a zrekonštruovaných priestorov materskej školy. Sv. omšu, ktorú celebroval P. Peter Jano, doprevádzal veselý spev detí, žalm v podaní detí z triedy Žabiek a prosby predniesli deti z triedy Sovičiek. K sviatočnej atmosfére prispelo aj divadielko v podaní malých hercov z triedy Žabiek. Sr. Rajmunda Páleníková, generálna predstavená Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy, sa ako zriaďovateľ prihovorila prítomným hosťom, rodičom, deťom a zamestnancom materskej školy týmito slovami: „Tento školský rok je pre nás výnimočný, lebo si pripomíname 20. výročie od vzniku CMŠ bl. Imeldy a zároveň prežívame veľkú radosť z toho, že sa nám s Božou pomocou a prostredníctvom mnohých pracovitých rúk podarilo rozšíriť a obnoviť jej priestory, ktoré budú o chvíľu požehnané. Dnešný deň je preto dňom veľkej vďaky.“...

Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo. (Lk 9, 62)

„Ja som položila ruku na pluh, nechcem sa späť obzerať, ale niesť svoj každodenný kríž a kráčať za Ježišom“ – toto osobné vyznanie vo svojom živote denne napĺňala sr. M. Zita Helena Zuberová, ktorá dňa 24. septembra 2019 vo veku nedožitých 79-tich  rokov života opustila spoločenstvo sestier dominikánok. Narodila sa 27. novembra 1940 v Chlebniciach pri Dolnom Kubíne ako druhá z piatich detí. Dňa 12. mája 1969 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Petrovanoch, kde 11. októbra 1970 zložila prvé sľuby a 13. septembra 1975 doživotné sľuby. Počas rokov 1969 – 1978 pracovala sr. M. Zita v Domove sociálnej starostlivosti MUDr. Vladimíra Pospíšila v Petrovanoch, kde sa s láskou starala o ľudí s rôznym postihnutím. V nasledujúcich rokoch 1978 – 1997 pracovala v zdravotníckych zariadeniach v Ružomberku, Bratislave a v Dunajskej Lužnej. V roku 1996 jej bola zverená formácia kandidátok v Dunajskej Lužnej a v rokoch 1998 až 2000 formácia sestier junioriek pôsobiacich v Prešove a v Petrovanoch. Počas ďalších 14 rokov žila sr. M. Zita ako dôchodkyňa v Dome sv. Michala, archanjela, v Šarišských Michaľanoch, kde sa s láskou venovala starším a opusteným ľuďom, ktorých povzbudzovala milým slovom a ich potreby vkladala denne do svojich modlitieb. Dňa 1. júla 2014 bola sr. M. Zita asignovaná do Konventu bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde ochotne vypomáhala pri rôznych domácich prácach a takmer do konca svojho života sa obetavo venovala chorým spolusestrám. Sr. M. Zita bola pre nás vzorom v horlivej modlitbe a veľkodušnej službe. Vo svojich modlitbách a obetách pamätala na potreby Cirkvi doma i vo svete, zvlášť na rodiny, mládež a duše, ktoré to najviac potrebujú, ako aj na dominikánsku rehoľu, kongregáciu a príbuzných. Nech odpočíva v pokoji!...

„Všetko sa deje kvôli nejakému cieľu.“

Pustý dvor. Ábelová. Miesto, ktorého existencia sa len ťažko popisuje. Miesto na mape takmer neviditeľné, no i tak tam smerujeme zo všetkých kútov Slovenska. A na tú malú prepožičanú chvíľku sme tam doma.  Štrnganie príborov na terase, hutné perové paplóny, vôňa jabĺk, spev v kuchyni, zaprášená platňa v gramofóne, dlhé večerné debaty… sú však len akousi kulisou. To dôležité sa zatiaľ odohráva kdesi pod povrchom. V nás. V tichu modlitby. Prednášky nútia naše myšlienky k novým otázkam. Čo je správne? Môže byť skutok dobrým i zlým zároveň? Ako to rozlíšiť? Možno morálnosť skutku posúdiť len na základe úmyslu? Brat Samuel nám s ľahkosťou sprostredkúva odpovede cez učenie sv. Tomáša Akvinského. Rozumieme, že nemusíme byť kapitánom na topiacej sa lodi ani ostreľovačom vo vojne, aby sme v zásadnej chvíli zaváhali. Prehodnocujeme vlastné úsudky podľa nového kľúča. Svojho patróna, sv. Tomáša nám predstavuje brat Tomáš a náš obraz o jeho živote a tvorbe sa tak stáva znova o čosi komplexnejším. Všetky nahromadené podnety a idey nechávame voľne plynúť prostredníctvom landartu. Tentokrát sa zapájame všetci. Cez drobné okienka sa dívame do priestoru a hľadáme, čo pre nás v tomto chaotickom svete ešte predstavuje čistotu. Poslednýkrát si prezeráme ábelovské nebo. Víkend sa končí a my sa musíme vrátiť každý do svojej vlastnej každodennej reality. Obsažné myšlienky v nás budú ešte nejaký čas cirkulovať. Odchádzame však s vedomím, že svet je dobrý. Veď predsa „Každé bytie, ako bytie, je dobré.“ (ST, I, q. 5, a. 3). « ‹ 1 z 2 ›...

Spomienky na ukrajinské leto

Sestry dominikánky z komunity na Ukrajine venovali veľkú časť letných prázdnin mládeži, a to vo forme niekoľkých táborov. Prvým bol tábor v Buštine pre deti z Mukačeva, ktorý organizovala sr. Lýdia. Deťom boli denne ponúknuté katechézy na tému „Ruženec“. Rozoberali sa všetky tajomstvá. Účastník Michajlo Pečora spomína: „Mne sa páčilo to, že sme niektoré časti ruženca hrali. Najkrajším bolo ustanovenie Eucharistie, keď 12 chlapcov bolo oblečených za apoštolov a kňaz predstavoval Pána Ježiša. Na stole boli chlieb a víno, ktoré symbolicky predstavovali Poslednú večeru. Tieto momenty boli natoľko hlboké, že som zatúžil častejšie prijímať Pána do svojho srdca a viac ho poznávať.“ Aj tábor pre mládež v Kyjeve sa niesol v duchu ružencových tajomstiev. Okrem duchovného programu mladí poznávali aj krásy hlavného mesta Ukrajiny. Sestra Lýdia sa s mládežou zúčastnila aj pešej púte do národnej svätyne Škapuliarskej Panny Márie v Berdičeve s témou „Bohorodička, pod svoj plášť prijmi ukrajinské rodiny.“ Bolo to veľmi náročné, keďže išlo o 130 km putovania. Pre deti z Fridišova sestry pripravili tábor v Okrúhlej, kde je prekrásna príroda. Pomôcť prišli aj animátori zo Slovenska – Mária Mertušová a Veronika i Šebastián Kadukovi, za čo im patrí veľká vďaka. Duchovnú službu mal na starosti fr. Samuel zo Slovenska. Keďže na Ukrajine prebieha Rok rodiny, tábor sa venoval tejto téme. V katechézach sa striedali dominikáni aj animátori. Koniec augusta priniesol posledný tábor pre mládež z Fridišova, konal sa v Čornomorsku pri Odese. Účastníčka Viktória Dovhanič spomína na tento čas takto: „Každý deň bol naplnený zaujímavým a hlbokým programom. Zberali sme „duchovné koraly“, ktoré nám poslúžia ako cestovná mapa, pomáhajúca dostať sa z problémových situácií. Všetko to do našich sŕdc vniesli fr. Svorad a sr. Mária, za čo sme im veľmi vďační. Všetci sme sa pripravovali: scénkami, diskusiami, robili sme symboly šťastnej rodiny – zástavy, koláže na tému – Boh. Láska. Rodina. Nechýbali ani veselé večere a žili sme medzi sebou ako ryba s vodou. Boli to prekrásne a nezabudnuteľné chvíle. Duchovný zážitok z nášho tábora zostal hlboko v našich srdciach.“ sestry z...

« Predchádzajúce články

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes