Currently Browsing: Naše misie

„Ako sme zbierali maniok…“

Drahé moje spolusestry, rodina a priatelia, v prvom rade vás všetkých pozdravujem už z môjho nového pôsobiska – Djangané a zároveň vám všetkým ďakujem za každú vašu pozornosť, lásku, dary a obety… Po mojom prílete do Yaoundé ma v komunite čakalo veľmi milé a radostné privítanie. Viete si predstaviť, že vychádzate z taxíka a celá komunita vás čaká s bubnami, a všelijakými tamburínami a hrkálkami? Spev a tanec ma opäť prinavrátili do reality, do ktorej som prišla a aj mne samej bolo do spevu a do tanca. Po niekoľkých dňoch strávených v Yaoundé som cestovala do Bertoua a z tadiaľ do Djangané. Prvé dni na novom mieste boli plné nových zážitkov a práce. Večer o 22.00 som padala do postele unavená. Už dva mesiace máme svetlo iba cez slnečné kolektory a to je veľmi slabé. No ďakujem Bohu, že sa aspoň vidíme pomodliť breviár. Nemáme však chladničku, ani žiadne iné zariadenia, ktoré fungujú na elektriku. Sme rady, že si môžeme nabiť mobily a počítač, aby sme mohli mať kontakt so svetom. Ľudia na okolí sú prakticky od 18.00 hod v tme. Len sem tam vidno zapálenú sviečku. Momentálne máme problém aj s vodou a to je troška horšie, keďže je obdobie veľkého sucha a je aj dosť teplo. Asi dva dni po mojom príchode do Djangané sme išli do neďalekého lesa, kde máme polia s maniokom. Krátku časť cesty sme sa viezli na motorke, ktorá ťahala malý vozík, ale zvyšok sme museli ísť pešo, lebo cesta lesom bola samá diera… Na čo však nikdy nezabudnem, bola práca s maniokom. Sekanie mačetou a vyťahovanie zo zeme niekedy aj metrových koreňov manioka. Nakladanie do veľkých tašiek a vriec, ktoré sme niesli na hlavách, alebo na pleciach späť k motorke. Cesta pešo nám trvala 40 minút. Keď sme konečne dorazili ku motorke, bol na nás asi hrozný pohľad. Pot sa z nás lial a do toho ten prach… :). Po príchode domov nás čakala druhá etapa – spracovanie manioku (čistenie, umývanie, strúhanie). Posielam vám niekoľko fotografií, aby ste si to vedeli predstaviť. Nakoniec sme tú zmes dali do vreca, stiahli povrazmi a pritlačili drevami, aby z manioku vytekala voda. Večer sme si urobili guľky z manioku, vajec a banánov, aby sme nabrali silu. Po modlitbe a večery sme ešte čistili arašidy a kukuricu. To nebolo ťažké, ale hrať na gitare sa potom veru nedalo… Život v tejto krajine nie je ľahký. Práca je dosť namáhavá, k tomu ešte horúčavy, ktoré niekedy nekončia ani v noci. Ráno vstávame o 5.00 hod. Najskôr máme rozjímanie, potom ideme do kostola na ranné chvály, kde sa modlíme spolu s kňazom a ľuďmi a hneď nasleduje sv. omša, ktorú máme vďaka Bohu každý deň. Náš kňaz je veľmi dobrý. Stará sa o farnosť, aj o sestry. Veľa pracuje na svojich poliach a chová...

Dominikánky pokračujú v spoločnej misii.

Sestry dominikánky navštívilo v dňoch 19. – 24. septembra 2016 vedenie talianskej Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy zastúpené sr. Mariou de Fátimou Francisco OP, generálnou predstavenou, a sr. Linou Basso OP, generálnou radkyňou. Hlavným zámerom návštevy sestier bolo prehodnotenie trojročnej spolupráce oboch kongregácií na misii v Kamerune. Vedenia oboch kongregácií vyjadrili spokojnosť s doterajšou spoluprácou a dohodli sa na ďalších krokoch v pokračovaní tejto misie. Za slovenskú Kongregáciu sestier dominikánok bl. Imeldy zostáva na misii aj naďalej pôsobiť sr. M. Lýdia, ktorá po takmer trojmesačnom pobyte na Slovensku vycestovala opäť do Kamerunu 29. októbra 2016. Jej novým miestom pôsobenia bude obec Djangane. Sr. M Lýdia zhodnotila svoju ročnú misijnú skúsenosť v Africkom Kamerune nasledovne: „Pre mňa je táto misia veľkým povzbudením vo viere, obohatením v každom smere a stretnutím s inou kultúrou. Naučila ma a učí mnohým zabudnutým veciam a taktiež hodnotám, ktoré sú dôležitejšie pre môj život a duchovný rozvoj ako materiálne veci. Jednotlivé stretnutia a udalosti, ktoré som  zažila, ma učia obracať svoj pohľad do nebies a dôverovať viac Bohu ako...

Na Ukrajine prežili „bohaté“ leto

Komunita sestier dominikánok na Ukrajine prežila leto bohaté na stretnutia, zážitky a  krásne chvíle, ktoré jej pripravil Pán vo svojom milosrdenstve. Prázdniny na Ukrajine sa niesli v duchu táborov s deťmi a mladými. Odštartoval ich tábor v Busthine určený pre prvoprijímajúce deti z Mukačeva. Viedla ho sr Karmela a niesol sa v duchu témy „Levieho kráľa“. Sr Karmelu vystriedala v Busthine sr. Mária s deťmi z Friďišova. Keďže slávime rok Milosrdenstva, deti sa učili ako máme byť milosrdní voči druhým. O dva týždne neskôr strávili staršie deti z Mukačeva týždeň na tábore v Jasini. Sr Sávia a ďalší vedúci im priblížili  kráľovnú Ester, ktorej modlitba a dôvera v Boha zachránila židovsky ľud. Spolu zdolali aj najvyšší vrch Zakarpatia – Hoverlu /2061/ Pri výstupe spoznali silu spoločenstva, pretože vďaka nemu dosiahli  vrchol, aj tí, ktorí by sa sami vzdali už  v polovici cesty. Atmosféru SDM v Krakove v roku milosrdenstva zažila sr Sávia spolu s mládežou z Mukačeva. Bodkou za prázdninami bol pobyt mladých na Slovensku. Zúčastnili sa na festivale Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, kde bol bohatý duchovný program. Na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie navštívili baziliku v Levoči. Kochali sa aj krásou slovenských veľhôr v Tatrách. Neobišli ani sestry dominikánky v Košiciach, kde mladí svojím talentom spestrili slávenie...

Aj keď im nohy neslúžia, sú misionárky

Páranie starých svetrov, navíjanie vlny, štrikovanie, háčkovanie, balenie, zaslanie, potom dlho nič a teraz veľa radosti. Niektoré obyvateľky Domova sv. Dominika v Petrovanoch prežívajú veľkú radosť, z toho, že ešte v pokročilom veku vidia ovocie svojej práce. V roku 2015 začali vyrábať malé deky a dnes sa s nimi prikrívajú deti v Kamerune. Aj uháčkované šaty potešili viaceré chudobné deti z ďalekej Afriky. V balíku im z Petrovian zaslali tiež hračky a slnečné okuliare, ktorých sa zriekli deti z materskej školy v Mirkovciach. „Sme vďačné Bohu, že aj napriek vysokému veku a rôznym ťažkostiam, môžeme podporovať misie modlitbami a aj prácou našich rúk“ vyjadrila sa jedna zo starších žien s misijným...

Slávili sme „Týždeň sv. Dominika“ v Yaoundé

Milí priatelia, z celého srdca Vás všetkých pozdravujem a objímam. Nech dobrotivý Boh, napĺňa denne Vaše srdcia pokojom a láskou… V prvom rade chcem poďakovať všetkým, ktorí ste mi posielali správy z domova a taktiež ďakujem za balíčky, ktoré som dostala. Nech Vám to náš dobrý Pán stonásobne vynahradí. Čo sa udialo za tento mesiac? Bolo toho veľa, ale spomeniem len to, čo bolo pre mňa veľmi obohacujúce a zároveň odlišné od predchádzajúcich mesiacov. Prvé dva týždne som bola v hlavnom meste Yaoundé, v našom najväčšom dome, kde žije 5 sestier a 3 postulantky. Prežili sme „Týždeň so sv. Dominikom“, ktorý usporiadala dominikánska rodina v Kamerune pri príležitosti 800 výročia založenia rehole. Pripravili sme si rôzne predmety a ozdoby, ktoré sme potom počas týždňa predávali. Do akcie sa zapojilo asi 8 dominikánskych kongregácií a tiež aj bratia, laici, spolupracovníci, dominikánska mládež. Na poludnie sme vždy spoločne slávili sv. omšu, ktorá bola spojená s prednáškou a diskusiou. Večer sme sa vracali domov riadne unavené, keďže boli nesmierne horúčavy a celé dni sme strávili pod stanmi. Ale bolo to veľmi pekné. Aby sme prilákali kupujúcich, tak som pri tom spievala a hrala na gitare (slovensky a ukrajinsky J). „Týždeň so sv. Dominikom“ sme ukončili v sobotu slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval otec biskup aj s bratmi dominikánmi, ktorých bolo asi 25. Počas týchto dní bola vystavená Sviatosť Oltárna, takže som mala možnosť ísť aj na adoráciu. Ďalšia dôležitá udalosť sa uskutočnila nasledujúci týždeň. Slávili sme 50. výročie založenia našej baziliky. Bola to riadna slávnosť, pri ktorej sa zišlo asi 26 biskupov, nuncius , 88 kňazov, množstvo sestier z rôznych reholí a tisíce ľudí. Miništrantov som už radšej nepočítala. Prišli aj niektorí politickí predstavitelia spolu s manželkami. Slávnosť sprevádzal zbor, ktorý nádherne spieval latinský gregoriánsky chorál. Takú krásu som tu ešte nepočula. Bolo to úplne iné ako africké spevy. Mali výborného dirigenta a spev bol doprevádzaný organom. Musím povedať, že som videla aj dosť veľký rozdiel medzi veriacimi v tomto meste a u nás. Ich viera sa mi zdala čistejšia od povier a tradičných afrických praktík. Na druhý deň som bola so sestrami na pohostení na nunciatúre. Bolo tam množstvo ľudí a stretla som sa aj s jednou slovenskou saleziánkou. Ďakujem Bohu za tieto krásne dni, za spoločenstvo sestier, ktoré ma veľmi dobre prijalo. Cítila som sa tam ako doma, a vďaka za každé Božie pohladenie, ktoré sa mi dostalo počas tohto mesiaca. Prajem Vám všetkým mnoho svetla a tepla do ďalších dní, nech sú naplnené silou Zmŕtvychvstalého  Krista....

« Predchádzajúce články Nasledujúce články »

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes