Currently Browsing: Naše misie

Betlehem do každej rodiny

Príprava na vianočné sviatky mala vo farnosti Fridišovo na Ukrajine originálny priebeh. Na tieto najkrajšie sviatky roka sa pripravili nielen deti, ale aj rodiny. Už pred rokom si sestry dominikánky pôsobiace na Ukrajine všimli, že v rodinách majú všade stromček, ale zriedkavo bolo vidieť betlehem. „Mojou túžbou bolo, aby čo najviac rodín malo pod stromčekom aj betlehem, preto som si zaumienila, že ich budem vyrábať na fare spolu s rodinami. Oslovila som predovšetkým ženy, ktoré prejavili záujem a tak už v novembri sme išli do lesa nazberať mach a kôru zo stromov, aby sme mali materiál potrebný na výrobu. Myslím, že na adventné soboty, keď sme spoločne zhotovovali betlehem, budú farníci dlho spomínať“ uviedla sr. Mária Černická OP. K príprave betlehemov prispeli aj muži, ktorí vyrobili z dreva maštaľku. Do maštaľky boli nakoniec prilepené postavičky. Ešte pred Vianocami veriaci priniesli vlastnoručne vyrobené betlehemy do kostola, kde ich otec Jozef požehnal. Tento hlboký symbol im má, podľa slov kňaza, pripomínať tie skutočné Vianoce, keď sa Boh v Ježišovi Kristovi znížil až...

Sv. Mikuláš navštívil nemocnicu v Mukačeve

Sv. Mikuláš je známy ako veľký pomocník a poznajú ho najmä deti. A keďže je tiež patrónom Ukrajiny, nepochybne bude viac známy medzi ukrajinskými deťmi ako ktorýkoľvek iný svätý. Na Ukrajine je sviatok sv. Mikuláša asi najviac oslavovaným sviatkom roka. Podľa julianského kalendára, ktorým sa ešte stále riadia všetci východní kresťania na Ukrajine, tento sviatok pripadne každoročne na 19. december. Ako každý rok, aj tento, sa spojilo niekoľko sympatizantov sv. Mikuláša a zároveň tých, ktorým nie je ľahostaný osud trpiacich a spolu sa vybrali zaspievať a zapriať hlavne veľa zdravia malým pacientom v Mukačevskej detskej nemocnici. A pretože sv. Mikuláš bol aj hudobníkom a nie hociakým, nemocnica spievala celé tri hodiny. Najspevavejší pacienti boli na onkológii. Sv. Mikuláš so svojimi spolupracovníkmi priniesol deťom niečo na potešenie vo forme sladkostí a veľa prianí na skoré...

„Ako sme zbierali maniok…“

Drahé moje spolusestry, rodina a priatelia, v prvom rade vás všetkých pozdravujem už z môjho nového pôsobiska – Djangané a zároveň vám všetkým ďakujem za každú vašu pozornosť, lásku, dary a obety… Po mojom prílete do Yaoundé ma v komunite čakalo veľmi milé a radostné privítanie. Viete si predstaviť, že vychádzate z taxíka a celá komunita vás čaká s bubnami, a všelijakými tamburínami a hrkálkami? Spev a tanec ma opäť prinavrátili do reality, do ktorej som prišla a aj mne samej bolo do spevu a do tanca. Po niekoľkých dňoch strávených v Yaoundé som cestovala do Bertoua a z tadiaľ do Djangané. Prvé dni na novom mieste boli plné nových zážitkov a práce. Večer o 22.00 som padala do postele unavená. Už dva mesiace máme svetlo iba cez slnečné kolektory a to je veľmi slabé. No ďakujem Bohu, že sa aspoň vidíme pomodliť breviár. Nemáme však chladničku, ani žiadne iné zariadenia, ktoré fungujú na elektriku. Sme rady, že si môžeme nabiť mobily a počítač, aby sme mohli mať kontakt so svetom. Ľudia na okolí sú prakticky od 18.00 hod v tme. Len sem tam vidno zapálenú sviečku. Momentálne máme problém aj s vodou a to je troška horšie, keďže je obdobie veľkého sucha a je aj dosť teplo. Asi dva dni po mojom príchode do Djangané sme išli do neďalekého lesa, kde máme polia s maniokom. Krátku časť cesty sme sa viezli na motorke, ktorá ťahala malý vozík, ale zvyšok sme museli ísť pešo, lebo cesta lesom bola samá diera… Na čo však nikdy nezabudnem, bola práca s maniokom. Sekanie mačetou a vyťahovanie zo zeme niekedy aj metrových koreňov manioka. Nakladanie do veľkých tašiek a vriec, ktoré sme niesli na hlavách, alebo na pleciach späť k motorke. Cesta pešo nám trvala 40 minút. Keď sme konečne dorazili ku motorke, bol na nás asi hrozný pohľad. Pot sa z nás lial a do toho ten prach… :). Po príchode domov nás čakala druhá etapa – spracovanie manioku (čistenie, umývanie, strúhanie). Posielam vám niekoľko fotografií, aby ste si to vedeli predstaviť. Nakoniec sme tú zmes dali do vreca, stiahli povrazmi a pritlačili drevami, aby z manioku vytekala voda. Večer sme si urobili guľky z manioku, vajec a banánov, aby sme nabrali silu. Po modlitbe a večery sme ešte čistili arašidy a kukuricu. To nebolo ťažké, ale hrať na gitare sa potom veru nedalo… Život v tejto krajine nie je ľahký. Práca je dosť namáhavá, k tomu ešte horúčavy, ktoré niekedy nekončia ani v noci. Ráno vstávame o 5.00 hod. Najskôr máme rozjímanie, potom ideme do kostola na ranné chvály, kde sa modlíme spolu s kňazom a ľuďmi a hneď nasleduje sv. omša, ktorú máme vďaka Bohu každý deň. Náš kňaz je veľmi dobrý. Stará sa o farnosť, aj o sestry. Veľa pracuje na svojich poliach a chová...

Dominikánky pokračujú v spoločnej misii.

Sestry dominikánky navštívilo v dňoch 19. – 24. septembra 2016 vedenie talianskej Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy zastúpené sr. Mariou de Fátimou Francisco OP, generálnou predstavenou, a sr. Linou Basso OP, generálnou radkyňou. Hlavným zámerom návštevy sestier bolo prehodnotenie trojročnej spolupráce oboch kongregácií na misii v Kamerune. Vedenia oboch kongregácií vyjadrili spokojnosť s doterajšou spoluprácou a dohodli sa na ďalších krokoch v pokračovaní tejto misie. Za slovenskú Kongregáciu sestier dominikánok bl. Imeldy zostáva na misii aj naďalej pôsobiť sr. M. Lýdia, ktorá po takmer trojmesačnom pobyte na Slovensku vycestovala opäť do Kamerunu 29. októbra 2016. Jej novým miestom pôsobenia bude obec Djangane. Sr. M Lýdia zhodnotila svoju ročnú misijnú skúsenosť v Africkom Kamerune nasledovne: „Pre mňa je táto misia veľkým povzbudením vo viere, obohatením v každom smere a stretnutím s inou kultúrou. Naučila ma a učí mnohým zabudnutým veciam a taktiež hodnotám, ktoré sú dôležitejšie pre môj život a duchovný rozvoj ako materiálne veci. Jednotlivé stretnutia a udalosti, ktoré som  zažila, ma učia obracať svoj pohľad do nebies a dôverovať viac Bohu ako...

Na Ukrajine prežili „bohaté“ leto

Komunita sestier dominikánok na Ukrajine prežila leto bohaté na stretnutia, zážitky a  krásne chvíle, ktoré jej pripravil Pán vo svojom milosrdenstve. Prázdniny na Ukrajine sa niesli v duchu táborov s deťmi a mladými. Odštartoval ich tábor v Busthine určený pre prvoprijímajúce deti z Mukačeva. Viedla ho sr Karmela a niesol sa v duchu témy „Levieho kráľa“. Sr Karmelu vystriedala v Busthine sr. Mária s deťmi z Friďišova. Keďže slávime rok Milosrdenstva, deti sa učili ako máme byť milosrdní voči druhým. O dva týždne neskôr strávili staršie deti z Mukačeva týždeň na tábore v Jasini. Sr Sávia a ďalší vedúci im priblížili  kráľovnú Ester, ktorej modlitba a dôvera v Boha zachránila židovsky ľud. Spolu zdolali aj najvyšší vrch Zakarpatia – Hoverlu /2061/ Pri výstupe spoznali silu spoločenstva, pretože vďaka nemu dosiahli  vrchol, aj tí, ktorí by sa sami vzdali už  v polovici cesty. Atmosféru SDM v Krakove v roku milosrdenstva zažila sr Sávia spolu s mládežou z Mukačeva. Bodkou za prázdninami bol pobyt mladých na Slovensku. Zúčastnili sa na festivale Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, kde bol bohatý duchovný program. Na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie navštívili baziliku v Levoči. Kochali sa aj krásou slovenských veľhôr v Tatrách. Neobišli ani sestry dominikánky v Košiciach, kde mladí svojím talentom spestrili slávenie...

« Predchádzajúce články Nasledujúce články »

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes