Currently Browsing: JUBILAEUM 800

Príbeh o malej svätici v podaní detí

Streda – 11. máj zostane ešte dlho v pamäti sestier dominikánok z Dunajskej Lužnej. V popoludňajších hodinách sa začala slávnostná sv. omša, pri ktorej komunita sestier slávila sviatok svojej patrónky bl. Imeldy spolu s veriacimi z farnosti. Jedinečný raz sláveniu dali deti z Cirkevnej Materskej školy Madony Žitného ostrova. Deti spievali, prednášali Bohu svoje prosby a tiež v scénke priblížili malú sväticu, ktorá sa preslávila túžbou po prijatí Pána Ježiša v Eucharistii. Po liturgickom slávení nasledovalo neformálne stretnutie pri...

Zázrak mladej dievčiny: dar pre spoločenstvo

Imelda Lambertini sa narodila v Bologni okolo roku 1320 a žila len dvanásť rokov. Z jej krátkeho života sa zachovalo veľmi málo historických svedectiev. A predsa ľudia na túto mladučkú Talianku počas siedmych storočí nezabudli a od roku 1826 si ju uctievajú ako blahoslavenú. Jej meno nepadlo do zabudnutia hlavne kvôli jej smrti. U mučeníkov by to bolo bežnejšie, ona však mučeníčka nebola. Jej záhadná smrť vyvolávala obdiv už u sestier dominikánok z Valdipietra, ktoré si chceli uctiť telo mladej novicky. Umiestnili ho do mramorovej hrobky, ozdobenej štyrmi stĺpmi, ktorá sa nachádzala vo výklenku blízko vstupnej brány kostola, na rohu ich kláštora. Nápis v jazyku ľudí vysvetľoval: „Zázrak mladej dievčiny, ktorý sa stal v kláštore sv. Magdalény v Bologni v roku 1333. Priezvisko, ktoré nosila sestra Imelda, bolo Lambertini. Bola veľmi mladá a nemala vek pre prijímanie (Eucharistie). Keď stála pred oltárom, zostúpila k nej svätá Hostia z neba, ktorú potom prijala z ruky kňaza a hneď vydýchla v prítomnosti mnohých sestier a ďalších osôb a bola pochovaná v tejto hrobke.“ Rehoľnice tak mali pri vchádzaní a vychádzaní z kostola stále na očiach nezvyčajnosť smrti Imeldy Lambertini, ktorá žila v ich kláštore ako novicka. Podľa dobových zvyklostí výchova dievčat z vyššej vrstvy bola už od skorého veku zverená rehoľným sestrám. Išlo o kompletnú ľudskú a kresťanskú výchovu. Pre Imeldu bol vybraný dominikánsky kláštor vo Valdipietre, ktorý sa nachádzal hneď za bránami mesta Bologne. V tomto prostredí jej pri dospievaní napomáhalo nielen ticho, modlitba a adorácia, ale aj priateľstvo sestier. Ako inak by si zamilovala ich spôsob života a stala sa ich novickou? Mladučká Imelda rástla v túžbe spoznať a stretnúť toho, kto napĺňal život sestier, s ktorými prežívala svoje všedné i sviatočné dni. Ježiš v Eucharistii ju priťahoval „lanami“ tak spoločného života, ako  aj tichej modlitby a najskrytejších túžob. Bola stravovaná túžbou prijať ho vo svätom prijímaní takako ho prijímali jej staršie sestry. Nie náhodou k nej Ježiš prišiel pod spôsobom chleba za prítomnosti mnohých. Bola poctená zázrakom vďaka spoločenstvu, v ktorom rástla a zázrak sa uchoval v pamäti Cirkvi vďaka tomu, že bola obklopená spoločenstvom. Dominikánky z Valdipietra sa rozhodli každoročne 12. mája sláviť spomienku na zázrak a nechali na pergamen veľkého martyrológia zaznamenať slová o smrti jednej z nich. Pod týmto zorným uhlom pohľadu je možné čítať aj ďalšie udalosti. O 250 rokov neskôr sa komunita dominikánok presťahovala a sestry túžili, aby im boli prinesené aj ostatky mladej spolusestry. Po odkrytí mramorovej hrobky sa ukázalo, že sa v nej nachádzajú aj kosti dospelých osôb. Tie sa hneď snažili za pomoci odborníkov oddeliť od kostí dvanásťročného dieťaťa, čo sa im úplne asi nepodarilo. Po francúzskej revolúcii a skonfiškovaní nového kláštora boli tieto pozostatky na istý čas pod ochranou markíza Malvezzi a neskôr...

Príďte s nami osláviť sviatok bl. Imeldy

...

Žijem GTA lifestyle

Ak budeme robiť to, na čo sme boli stvorení, zapálime svet !!! Nezvyčajný charakter pre takmer päťdesiat študentov Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach mala noc z 29. na 30. apríla 2016. Stalo sa pre gymnazistov už  takmer tradíciou prežiť počas školského roku Noc v škole či Noc v kláštore. V tomto roku sa spomenuté podujatia uskutočnili počas  jednej noci, pričom centrálnym medzníkom medzi nimi bola polnočná svätá omša, ktorú celebroval fr. Irenej Fintor OP. Keďže v našej reholi slávime Jubilejný rok, táto udalosť sa niesla v duchu Jubilea a súčasne i v duchu dominikánskej svätice dňa – sv. Kataríny Sienskej. Sestrami pripravenú Noc v kláštore odštartovala liturgia večerných chvál zo sviatku sv. Kataríny a následná večera v kláštornej jedálni. Ďalší program pre študentov sa uskutočnil paralelne na štyroch úrovniach. Najmä pre najmladších študentov bolo očarujúce prehliadnuť si a pobudnúť v priestoroch podzemia kláštora, vypočuť si starobylé modlitby i citáty dominikánskej svätice, a tak sa aspoň trocha dotknúť histórie fundamentov kláštora postavených nielen z kameňa, ale i z ducha. Symboly a citáty maľované na stenu i plagát umožnili študentom mať účasť na písaní už novej, dnešnej histórie, ktorú svojou rečníckou schopnosťou čerpajúc z diela Kataríny Sienskej posilnil brat Samuel Lovas OP. Svojím príhovorom poukázal na  mystičku  stredoveku a jej nadčasovú aktuálnosť, keď vo svojej rozprave o získavaní  dokonalosti nás učí, ako spoznávať Božiu vôľu a žiť autenticky. Život svätice i jej prebývanie medzi múrmi klauzúry študentom priblížila prehliadka súčasnej kláštornej klauzúry a jej centrálnych miest – súkromnej sesterskej kaplnky, knižnice a spoločenskej miestnosti. Prehliadka bola obohatená nahliadnutím do bezprostredne blízkych školských zariadení – školského internátu a materskej školy. Keďže centrom každého kláštora je klauzúra a z nej tryskajúci zápal pre poslanie,  gymnazisti mohli pôvod dominikánskej školy, realizovaný v poslaní, rozpoznať v prednáške sestry Karoly Draveckej OP. Vo svojom príhovore priblížila charakteristiky dominikánskej školy. Zamerala sa hlavne na rozvíjanie lásky k pravde a otvorenosť. Čas strávený pred polnocou v kláštore bol časom intenzívnym nielen na zamyslenie, ale i otázky, či humorné situácie v nezvyčajnom prostredí. Po polnoci Noc nadobudla školský rozmer, keď v priestoroch gymnázia našla svoju vtipnú realizáciu nočná hra. Ani telocvičňa nedala na seba dlho čakať, hudobné nástroje tiež nezostali nepovšimnuté a na svoje si prišli aj milovníci filmu. Bohatý program študentský senát pripravil tak intenzívne, že študenti sa rozchádzali do svojich domovov nadránom so sladkou víziou ešte sladšieho sobotňajšieho spánku....

Sv. Katarína Sienská, žena veľkých túžob

Sv. Katarína Sienská, žena veľkých túžob 29. apríl, sviatok Sv. Katarína Sienská žila v 14. storočí, v období poznačenom nepokojmi a rôznymi nábožensko-spoločenskými ťažkosťami. Narodila sa 25. marca 1347 v Siene a zomrela 29. apríla 1380 v Ríme. Už ako šesťročná prežila veľmi silnú duchovnú skúsenosť s Ježišom, ktorá jej umožnila preniknúť do tajomstva nekonečnej Božej lásky a rozhodujúcim spôsobom poznačila celý jej život. Na základe tejto skúsenosti Katarína premenila svoj život na neustále hľadanie a ohlasovanie Lásky, po ktorej vášnivo túžila a ktorú milovala. Počas dospievania sa často utiekala do samoty, aby sa modlila a konala pokánie, čím sa dostávala do neustálych konfliktov so svojou matkou. Silno priťahovaná dominikánskou spiritualitou už ako 16- ročná vstúpila medzi tzv. „mantelate“ – dominikánske laičky – a to aj napriek nesúhlasu svojich rodičov. Európa, v ktorej Katarína žila, bola veľmi podobná tej našej, poznačená násilím a neistotou z budúcnosti: pápež sa utiahol do Avignonu, čo rozdelilo Cirkev a spoločnosť, mestá trápil čierny mor, poklesla vitálnosť v Cirkvi, objavovala sa kríza náboženského života a strata zmyslu. Katarína sa nepoddala týmto ťažkostiam. Rozhodujúcim spôsobom vstúpila do živých ekleziálnych a spoločenských polemík svojej doby. Osobne alebo prostredníctvom listov sa obrátila na náboženské a politické autority a jasne im pripomenula ich chyby a kresťanské povinnosti. Neváhala vyzvať pápeža, aby nabral odvahu a vrátil sa do Ríma. Navštevovala väznice, chudobné mestské štvrte, nemocnice, kde hľadala opustených, trpiacich a zabudnutých ľudí. Horela túžbou priniesť každému Božiu lásku a Božie milosrdenstvo. Katarínino dielo Katarína po sebe zanechala bohaté dielo, ktoré nám umožňuje poznať jej učenie. Ide o jej spisy, ktoré sú známe pod názvom Listy, Dialóg a Modlitby. Katarínine Listy sú veľmi dôležitým literárnym a historickým materiálom. Adresovala ich skoro všetkým spoločenským vrstvám: dvom pápežom, panovníkom, ale aj jednoduchým remeselníkom či členom svojej rodiny. Jej zbierka obsahuje aktuálne 381 listov. No nie je vylúčené, že v knižniciach starých konventov sa môžu nachádzať ďalšie jej listy. Dialóg je spisom, vďaka ktorému bola v roku 1970 vyhlásená, ako prvá žena v dejinách, za učiteľku Cirkvi. Ide o výmenu otázok a odpovedí medzi Katarínou a tajomným Božím hlasom, ktorý v hĺbke jej duše odpovedá na otázky týkajúce sa najdôležitejších problémov ľudstva. Katarína toto dielo diktovala svojim asistentom na základe výnimočného zjavenia, ktoré mala dva roky pred smrťou. Modlitby, ktoré sa nám zachovali, nediktovala, ale keďže mala zvyk modliť sa nahlas, jej učeníci zapisovali to, čo hovorila. Zbierka, ktorú máme k dispozícii, obsahuje 26 modlitieb, no v skutočnosti ich bolo omnoho viac. Katarína a hľadanie pravdy Čím môže Katarína Sienská osloviť súčasného človeka? Aký význam má jej učenie v dnešnej dobe? Katarína bola ženou veľkých túžob. Túžila po poznaní pravdy. Často si kládla otázku o vlastnej identite: „Kto som?“ Táto otázka znepokojuje aj mnohých...

« Predchádzajúce články Nasledujúce články »

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes