Smrť a čo ďalej?

V dňoch 21.4. – 23.4. sa v Dominikánskom kontemplatívnom centre Pústý Dvor na Ábelovej stretla najmladšia vetva Dominikánskej rodiny, a to vysokoškoláci z ADOM-u. Posledné stretnutie vysokoškolákov v tomto akademickom roku sa nieslo v celkom trefnej téme: Smrť a čo ďalej? Mohlo by sa zdať, že nás, mladých, ktorí oplývame životom, radosťou i entuziazmom sa takáto téma až tak netýka. Toto zdanie ešte viac umocňovala čerstvá spomienka na radosť zo zmŕtvychvstania Krista, vďaka ktorému je prítomná v najväčšej opustenosti – smrti – láska a život. Opak bol však pravdou. Veľmi rýchlo sme si uvedomili, že obávaná smrť je jedna z našich najväčších istôt v živote. Toto presvedčenie ešte potvrdzovali aj naše skúsenosti so smrťou prítomnou v našich životoch, pri spomienke na zosnulých kamarátov, známych, spolužiakov či rodinných príslušníkov. Uvedomenie si všetkých týchto skutočností nás viedlo do stredu otázky o smrti. Je to vari koniec? Poctivým čítaním, zamýšľaním sa a diskutovaním sme aspoň trošku nahliadli do tohto tajomstva, ktoré vrcholilo v myšlienke vzkriesenia a úplnosti v Kristovi: Buďte jedno ako som ja a Otec jedno. Ako iste viete, naše stretnutia nie sú len o štúdiu. Tajomstvá, do ktorých nahliadneme, je potrebné hlavne premodliť. Spoločne sme slávili Eucharistiu, modlili sa liturgiu hodín a adorovali Krista s hudobným doprovodom našej sestry Giorgie. Dlhé debaty pri chutnom stolovaní alebo večerné dišputy nás neminuli ani tentokrát. Našu komunitu umocnilo aj prijímanie dvoch nových členov a to Jakuba, ktorý si za patrónku vybral Pannu Máriu stolicu múdrosti a našu Julku, ktorej na tejto ceste bude pomáhať Mária Magdaléna. Neviem ako vás, ale mňa vždy prenikne nádej a láska, keď sa v mladých rozvinie túžba byť v našej komunite a kráčať ku Kristovi spolu s nami a sv. Dominikom. Víkend sme zakončili, tak ako už je zvykom, kázaním mladých. Počuli sme krásne svedectvá, dobré postrehy, zaujímavé myšlienky a dokonca aj báseň O smrti – ktorá končila pri myšlienke spočinutia v Božom náručí. A myslím, že to je to hlavné, čo si odnášame z tohto víkendu. Smrť bola prekonaná! Smrť a čo ďalej? Mohlo by sa zdať, že vysokoškolský ADOM na pár mesiacov akoby zomrie, keďže najbližší VŠ ADOM nás čaká až v septembri. No nádej na stretnutie v septembri v nás umocňujú aj slová Krista: Dievča (ADOM) neumrelo, ale spí! A kto spí, raz sa zobudí . Sebastián...

Budúcnosť a nádej

Ábelová, Pustý Dvor – kontemplatívne dominikánske centrum. V dňoch 24.3. – 26.3.2023 sa tu znovu stretla skupina vysokoškolákov a mladých pracujúcich ADOMákov s dominikánmi – fr. Lukášom, sr. Justínou a sr. Blažejou. Čo je to nádej? Prečo je dôležitá? Je optimizmus skutočne nádejou alebo si iba mylne zamieňame tieto slovíčka? Nádej je niečo, čo sa nedá presne definovať. Je to jedna z troch Božských čností, kde všetky tri – viera, nádej a láska idú spolu ruka v ruke. Uchopili sme odkaz nádeje vo Svätom písme a zároveň z diela Stromu zostáva nádej od Tomáša Halíka, ktoré nám priblížili páter Lukáš a sestra Justína. Sobota poobede patrila land-artu so sestrou Blažejou, kde sme sa snažili umelecky vyjadriť nádej, jej prežívanie či súvislosť s láskou a vierou. Veterno bolo nielen vonku, ale aj v našich srdciach a hlavách, kde sme s týmto vánkom Ducha svätého nasávali učenie o nádeji. Keď sme spoločne diskutovali na túto tému, zazneli aj akési naše definície nádeje, a to ako niečo, čo nás poháňa vpred, akási sila, ktorá nám pomáha vytrvať, nevzdať sa aj v náročných časoch našich životov, vidina lepšieho zajtrajška či motivácia žiť lepšie naše „predposledné“ dni. Dotkli sme sa aj eschatológie, zmŕtvychvstania či úžasného mystéria počatia Božieho syna a milujúceho fiat Panny Márie. Víkendom zaznela aj reflexia vojny, ktorej konca sa všetci nádejame. Celý víkend sa niesol v slávnostnom duchu, k čomu prispelo slávenie sviatku Zvestovania Pána. Štúdium ako jeden z pilierov dominikánskej spirituality sme dopĺňali aj ďalšími dôležitými aspektami dominikánskej rodiny, a to spoločnou modlitbou ranných chvál, vešpier, adoráciou a v neposlednom rade slávením sv. omše v krásnej kaplnke, ktorej atmosféra dopomáha lepšie kontemplovať Boha. Samozrejme nechýbali ani úprimné rozhovory, spoločne strávený čas a kopec úprimného smiechu, ktoré dotvárali skutočnú rodinnú atmosféru. Stretnutie sa tradične končilo kázaním mladých, kde sme si vypočuli mnoho veľmi povzbudivých odkazov či osobných skúseností, ktoré reflektujú nádej v našich životoch, pravú kresťanskú NÁDEJ, ktorú chceme žiť a šíriť medzi ďalšími tam, kde žijeme, pracujeme a pôsobíme. Nech nás všetkých táto nádej sprevádza minimálne do ďalšieho spoločného stretnutia. Ďakujeme. Klaudia « ‹ z 2 ›...

Vtelenie ako príbeh, ktorý chceme rozprávať

Počas víkendu od 10. do 12. februára sa na Pustom Dvore na Ábelovej stretli vysokoškoláci a pracujúci plní elánu pre spoznávanie príbehu Kristovho vtelenia. Cieľom stretnutia bolo prehĺbiť naše poznatky a postrehy, ktoré sme nadobudli na predošlom Kristologickom cykle a aplikovať ich do našich životov. Programom nás sprevádzali br. Lukáš a sr. Justína. Zároveň sme boli radostní zo spoločenstva, ktoré môžeme spoločne vytvárať a rozšíriť ho o ďalších, ktorí na Pustý Dvor zavítali po prvýkrát. Víkend sme začali po týždňovej brigáde, počas ktorej sme zveľadili našu Ábelovú, priučili sa rôznym zručnostiam, a hlavne ju pripravili na príchod ostatných ADOMákov. Následne sme sa mohli vrhnúť na piatkovú spoločnú večeru, po ktorej sme posilnení pokračovali štúdiom textu „O odpútanosti“ od Eckharta, ktorý rozoberá podmienky vtelenia. Odpútanosť, alebo lepšie odlúčenosť, kládol nad rôzne cnosti a vo svojom texte vysvetľoval, že pravá odlúčenosť nie je nič iné ako neochvejná stálosť ducha vo všetkom, čo sa prihodí. Stavia nás do pozície, kedy sme museli premýšľať nad rôznymi ťažkými situáciami v našich životoch alebo príbehoch iných, ako Boh premieňa naše obavy a krízy a priťahuje nás bližšie k sebe. V sobotu sme sa ponorili do rozboru šiestich stupňov viery, ktoré popísal v svojom texte James W. Fowler azamýšľali sa v skupinkách nad skutočnými príbehmi rehoľníkov či kňazov, rozmýšľali nad klasifikáciou ich viery, a taktiež aj nad tou našou. Zistili sme, že vývoj našej viery je dynamický a jedinečný zároveň, že temná noc našej duše nám niekedy bráni urobiť krok vpred, no Boh je milujúci a volajúci, ukazujúci smerom do našej budúcnosti. Nedeľu sme zakončili slávnostnou svätou omšou a samozrejme nesmelo chýbať kázanie, ktoré bolo plné krásnych myšlienok a obohacujúcich postrehov. Navzájom sme si uvedomovali dar štúdia našej viery na týchto spoločných stretnutiach, ktoré nám otvárajú nové horizonty a pohľady na už stanovené pravdy. Uvedomili sme si, že spoznávanie nášho Boha nás od neho ešte viac vzďaľuje, no približuje zároveň. Tomáš...

„Nebojte sa!“ – ADOM stredoškoláci

Všetci sme sa už veľmi tešili kedy príde víkend, kedy sa znova stretneme na Ábelovej, no dočkali sme sa. Cez víkend 3. – 5.2.2023 sa na Ábelovej opäť stretla skupina stredoškolákov. Našou témou bolo “Nebojte sa” .  Táto téma je veľmi rozsiahla. Mali sme možnosť priblížiť sa vďaka textom od Timothyho Radcliffa tomu, čo je to odvaha, čo je to hnev a rozoberali sme, čo je to zraniteľnosť a tvrdosť. Pri téme odvaha sme si spomenuli, že mnohí ľudí hlavne v tejto dobe nosia na tvári masku. Masku, ktorou sa skrývajú pred realitou, kde neukazujú kto v skutočnosti sú, ale správajú sa tak, aby zapadli medzi ostaných ľudí, ktorých majú okolo seba. Týmto sme si uvedomili to, že ako sa stretávame na Ábelovej, tvoríme spoločenstvo, v ktorom je každý sám sebou a nemusí sa schovávať za žiadnu masku. Táto tema nás naučila mnohému, ako napríkad nebáť sa vyjadriť svoj názor. Dozvedeli sme sa ako sa máme oslobodiť od strachu, ktorý nás zotročuje. Naučilo nás to, ako máme byť odvážni voči Bohu a ako prekonať svoju zbabelosť. Mali sme možnosť zažiť Ábelovú zahalenú bielou prikrývkou. Tá  nám ponúkla viac, ako len duchovný zážitok, ale aj zážitok, v ktorom sme sa mali možnosť vyblázniť ako malé deti, ktorými v našom srdci stále...

Spojila nás dobrota Pier Giorgia

V dňoch 11.-13.11. 2022 sa uskutočnil ďalší víkend pre stredoškolákov. Témou tohto víkendu bol bl. Pier Giorgio Frassati, pri ktorej sme sa mohli bližšie priblížiť k jeho životu. Zistiť kým bol a ako prežíval vieru. Ako spomenula v jednom z listov jeho priateľka Clementine, „… jeho dobrota nás spájala.” Z toho sme vychádzali aj my. Počas celého víkendu bolo cítiť nádhernú a príjemnú atmosféru. Mohli by sme povedať, že aj nás mladých, ktorí sme sa zúčastnili tejto víkendovky, spájal nejakým zvláštnym spôsobom. Bol to zvláštny, ale krásny pocit. Vďaka br. Mannesovi sme sa dozvedeli zaujímavosti o ňom a jeho kamarátoch. Ich kamarátstvo bolo také silné, že si vytvorili spoločenstvo, ktoré nazvali “Tipi Loschi”, tak ako my vytvárame spoločenstvo ADOM. Aj keď sme z rôznych kútov Slovenska, snažíme sa byť spontánnymi. Znamená to pre nás byť pravdiví a zrelí. Ako povedal br. Mannes, prvá reakcia na niečo, je tá najspontánnejšia a najpravdivejšia a to nám ukazuje to pravdivé vnútro človeka, aký v skutočnosti je. Určite sa znovu tešíme všetci na ďalšiu Ábelovú. A aby sme nezabudli, tradíciou našich stredoškolákov je pečenie palaciniek o 1:00 ráno, ktoré nechýbalo ani túto...