Stretnutie mladých dominikánok – YSOP 2023

Počas víkendu 24-26. februára sa na pravidelnom medzinárodnom stretnutí stretlo 43 dominikánok pochádzajúcich z 13. krajín, ktoré majú do 20 rokov od prvých sľubov. Sestry sa vďaka prednáškam sr. Ino Rincón OP a sr. Teresy Hieslmayer OP zamýšľali nad témou „Komunita, hľadanie pravdy a slobody“. Vďaka praktickým cvičeniam si sestry viac uvedomili, čo to znamená byť súčasťou komunity, ako prijímať rozmanitosť sestier, ako prežívať osobnú slobodu v komunite. Prednášky boli dopĺňané diskusiou v jazykových skupinách a následným spoločným zdieľaním. Sestry ukončili stretnutie návštevou baziliky Santa Sabina, kde ich po sv. omši ich privítal magister Rádu fr. Gerard Francisco Timoner OP. Sr. Terézia...

Kázanie zo Žltého domu: Pokúšanie na púšti

V liturgických čítaniach dnešnej nedele sa nám odkrýva príbeh starého a nového Adama.  V knihe Genezis čítame ako Adam a Eva zhrešili a Pavol nám v liste Rimanom objasňuje dôsledky tohto hriechu – smrť. Poukazuje na Ježiša, ako nového Adama, a jeho milosť, ktorá nám priniesla ospravedlnenie a nový život. Napokon v Matúšovom rozprávaní o pokúšaní na púšti sa vynára kontrast medzi starým a novým Adamom, kde vidíme Kristovo víťazstvo nad diablovými úskokmi. V Matúšovom evanjeliu ma zaujali tieto tri aspekty: Dôležitosť spoločenstva Keď sa povie slovo púšť, hneď si vybavíme obrovské priestranstvo, kde je veľmi sucho a horúco. Matúš však nešpecifikuje, že ide o takúto púšť. V Novom zákone sú takto označované aj stepné oblasti či pastviny – teda pusté miesta, kde nie sú ľudia, ale iba divá zver. Ján Zlatoústy hovorí, že Duch viedol Ježiša na púšť, pretože tam chcel prilákať diabla. Toto miesto sa teda pre Ježiša stáva miestom pokušenia pre samotu. Diablovi sa ľahšie útočí na ľudí, ktorí sú izolovaní od spoločenstva, pretože vtedy sú veľmi zraniteľní. Zaútočil aj na Evu, keď bola sama bez Adama. Aj keď zhrešíme, neizolujme sa od ostatných, ale hľadajme milosrdenstvo a odpustenie u Boha, ktoré nás naspäť začlení do spoločenstva lásky. Dôležitosť samoty Ježiš bol na púšti 40 dní. Toto číslo nám môže asociovať rôzne udalosti ako napr. 40 dní Mojžiša na Sinaji či 40 rokov putovania Izraela púšťou. Tu na púšti sa mal vyvolený národ naučiť dôverovať Bohu, že On sa o nich postará a bude za nich bojovať, a preto sa nemusia báť. Púšť je miestom, kde sme zbavení všetkého, o čo by sme sa chceli oprieť. Dokonca sa tu nemôžeme oprieť ani o seba a svoje schopnosti. Boh si nás vyvolil, ako kedysi Izrael, aby sme prechádzali v rôznych obdobiach nášho života skúškou púšte a stávali sa slobodnými oprieť sa o neho a dôverovať mu. Keď všetok hluk okolo nás i v nás utíchne, uvedomíme si, že Boh tu na nás už dávno čaká. Význam pokušenia a identita Božieho dieťaťa Ježiš nás učí, že s pokušeniami netreba vyjednávať. Treba ich odmietnuť hneď ako prídu, inak je to vopred prehraný boj. Pokušenia prichádzajú z viacerých dôvodov: aby nám ukázali, akí sme v Kristovi silní a zároveň akí sme bez neho slabí; aby nás zocelili; aby sme si uvedomili, akú máme hodnotu ako princezné a princovia samotného kráľa. Keby sme neboli takí vzácni a nečakala by na nás večná sláva Otca, diabol by sa sotva namáhal priblížiť sa k nám. Pri krste v Jordáne sa otvorilo nebo a Abba – Ocko prehlásil pred všetkými, aká je Ježišova pravá identita: „Toto je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie“. Tieto isté slová prehlasuje aj o nás. Ony nám dávajú moc nad pokušeniami a diablom. Bolesť...

Aby ľudia mali nádej v čase vojny

Dňa 24. februára 2022 celým svetom otriasla hrozná správa o vojenskom útoku na Ukrajinu. Ľudia z tejto krásnej krajiny začali utekať do bezpečia. Hľadali útočište v rôznych krajinách a na rôznych miestach. Časť z nich našla prístrešie aj v komunitách sestier dominikánok v Košiciach, v Petrovanoch a v Dunajskej Lužnej a niektorí sa zastavili v dome sestier na Zakarpatí v Mukačeve. Sestry otvorili okrem svojich kláštorov aj svoje zariadenia – škôlky a školu, aby v nich privítali ukrajinské deti a pomohli im čo najviac sa začleniť do spoločenstiev detí a mládeže. Pre komunity sestier bola a je prítomnosť odídencov veľkým darom. Niečo sa v sestrách začalo meniť, prebúdzať a vzájomné vzťahy nadobúdali nové dimenzie. Krása a čistota prejavov malých detí  bola opätovaná milou starostlivosťou a radostným úsmevom. No nie všetci ľudia z Ukrajiny mali možnosť odísť a to z rôznych dôvodov. Zo začiatku sa na celom svete zdvihla obrovská vlna solidárnosti a na ťažko skúšanú krajinu prúdili autá a kamióny humanitárnej pomoci. A zapojilo sa aj mnoho ľudí zo Slovenska a niektorí pomáhali sestrám zbierať potraviny, oblečenie, obuv, deky a aj financie na zabezpečenie obväzového materiálu, lekárničiek, plienok pre deti. Potreba pomoci je stále aktuálna a teraz možno viac, ako na začiatku vojny. Na Slovensko – ukrajinských hraniciach je už málo áut s humanitárnou pomocou. Kongregácia sestier spolupracuje na Ukrajine s rôznymi charitatívnymi a dobrovoľníckymi centrami. Vozí pomoc do Mukačeva a odtiaľ pomáha distribuovať veci do nemocníc a do postihnutých miest a dedín na východe Ukrajiny. Čo však zmôže také malé spoločenstvo, keď je napadnutá krajina taká obrovská a potreby ľudí sú také veľké? Modlitby a obety sestier za pokoj na Ukrajine sa spájajú s modlitbami a obetami mnohých ľudí na celom svete. Sestry veria, že ich modlitby budú vypočuté a že vytúžený pokoj príde aj cez verné uskutočňovanie slov proroka Izaiáša o pôste, ktorý si vyvolil Pán: „Ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj. Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie.(…) Tvoj národ znova postaví dávne rumoviská, stavať budeš na základoch dávnych pokolení a budú ťa volať opravovateľom ruín a obnovovateľom ulíc, aby sa v nich dalo bývať.“ Sestry veria, že Boh pomôže skrze ľudí doručiť materiálnu pomoc tým, čo to najviac potrebujú – lekárom led -svetlá, aby mohli ošetriť chorých, potraviny hladným, teplé vetrovky, ponožky, rukavice a čiapky zasa...

Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú

Sestry dominikánky sa po celý rok 2022 pripravovali na stavbu nového kláštora v Petrovanoch. V novembri odstránili z pozemku, na ktorom má stáť nová budova, kotolňu a v januári, ako náhle to dovolilo počasie, sa začali kopať základy. V sobotu 18. februára 2023 – po sv. omši o. František Smelý požehnal stavbu. V texte požehnania zazneli aj slová: Všemohúci Bože a Otec milosrdenstva, ty si skrze svojho Syna všetko stvoril a ustanovil si ho za pevný základ svojho kráľovstva, daj prosíme, aby toto dielo, na ktoré sa podujímame na slávu tvojho mena a na náš prospech, darom tvojej večnej múdrosti zo dňa na deň rástlo a aby sa vo svojom čase šťastne zavŕšilo. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. Sestry prosia o modlitby, aby sa Božie a ich dielo v pokoji dokončilo a aby napomáhalo ich poslaniu ohlasovania hodnoty a dôstojnosti človeka – Božieho dieťaťa od narodenia až po prirodzenú...

Kázanie zo Žltého domu: A predsa sa niekedy stáva, že Pán Izáka neušetrí

Keď dávame, strácame. On vidí aj v skrytosti. Vidí, čo strácaš, keď sa rozhodneš dať. Čas, slovo, pozornosť, peniaze, svojvôľu, milovaných, … Vidí a vie. A stane sa, že našu obetu vynahradí v takej forme, ako sme mu ju v dôvere odovzdali. Stane sa, že nášho pomyselného Izáka (čosi, čo je nám vzácne, ale z istého dôvodu sme to Bohu odovzdali), zachráni skôr, ako bude obetovaný. No a stane sa, že sa z hory vraciame sami, pretože naša obeta bola spálená. Avšak On vždy vie, čo robí. Keď skúsime strácať pre Neho, zistíme, že sa to dá. A že to niekedy dokonca ani nebolí. A niekedy to zase bolí poriadne. Nereptajme. Keď strácame pre ľudí (napr. almužna) či priamo pre Boha (napr. modlitba), stretnime sa s Ním v srdci. Na tom mieste, ktoré nik nevidí. Na tej pomyselnej hore, kde i my prinášame obetu a sme tam len my a Boh. Zastavme sa pri Darcovi všetkého dobra. Lebo on vidí aj v...