Putovanie s Pier Giorgiom Frassatim 2022

S malou prestávkou je to už šiesty rok, čo sa mladí z celého Slovenska spolu s bratmi dominikánmi a sestrami dominikánkami stretli na tradičnom letnom putovaní. Skupina pútnikov v komornejšom zložení, putovala prírodou Muránskej planiny 18. – 24. júla, po trase Drábsko, Sedmák – Čierny Balog – Pohronská Polhora – Heľpa – Revúca. Putovanie sme začali v pondelok, spoločnou opekačkou a svätou omšou na chate v Drábsku. Samotná cesta do ťažko dostupnej lokality bola nevšedným štartovacím zážitkom. Po zotmení nechýbal úvodný ceremoniál, pri ktorom sme sa zamýšľali nad rôznymi predstavami o Bohu – láske. V jeho závere sme tú svoju hodili do ohňa, a tak symbolicky vytvorili priestor pre slová, ktoré nám Boh chce o svojej láske ešte povedať – aj prostredníctvom bl. Pier Giorgia Frassatiho, Pavlovho hymnu na lásku či ľudí, ktorí nás celým putovaním sprevádzali. Popri kráčaní sme si mohli vlastnosti lásky overovať v praxi – všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží,… húštiny, kopce, teplo, otlaky, prudké klesania aj príliš dlhé asfaltky. Pretože toto všetko strieda každodenná starostlivosť, priateľské rozhovory, smiech, doťahovanie, studené potoky, krásne výhľady a mnohé iné prekvapenia. Viacerí spolupútnici sa k nám pridali len na istý úsek cesty. Noví aj starí známi, dokonca miestny pes (ktorý nás neváhal nasledovať až do Pohronskej Polhory). V piatok, náš oddychový deň na starej fare v Heľpe, bol naším hosťom fr. Mannes OP, ktorý nám v doobedňajšom bloku ešte viac priblížil neprehliadnuteľnosť skrytého života Pier Giorgia. Večer patril adorácii, po ktorej nasledovalo slávnostné prijatie prvých členov Adom-u – dominikánskej mládeže. Po ňom sa naše putovanie začalo nezadržateľne blížiť k záveru. Posledná časť našej cesty viedla cez Muránsky hrad, až sme doputovali do Revúcej a… po prekvapivo dobrom jedle (aj s dezertom!), sme si mohli dokonca zaplávať v bazéne. „Málo, ale dobrí ako makaróny!“, to bolo heslo Pier Giorgovej spoločnosti Tipi Loschi (Temné Typy), ktorú si založili spolu s priateľmi. Uprostred spontánnosti, bláznivých výčinov a veselosti, ktorá nepoznala pretvárku, sa nachádzali tie najcennejšie hodnoty – poklady viery, jedinečných priateľských pút a lásky, o ktorých Pier Giorgio veril, že prekračujú čas i fyzickú vzdialenosť a smrť. Každé naše putovanie sa po týždni skončí, ale… „Jediná vec, ktorá zostáva, je puto, ktoré dúfam, s Božou milosťou bude spájať všetky Tipi Loschi v tomto živote. Toto sväté puto je viera, silné puto, spoľahlivá skala, ktorá jediná je pevnou zárukou. A dúfajme, že táto viera, ktorú sme prijali pri krste, a ktorá z nás urobila spoločníkov na nádherných horských výletoch, nás bude sprevádzať do posledného dňa našej pozemskej púte a my...

Quo vadis Dominicana?

nad touto otázkou v prostredí barokového zámku v Tuchoměřiciach pri Prahe sa v dňoch 9. až 14. júla zamýšľalo 43 sestier dominikánok z ôsmich európskych kongregácii. Tomu, aby sme si odpovedali na otázku, kam kráčame ako sestry dominikánky, nám pomohla aj analýza religióznych dát súčasnej spoločnosti i pohľad na jej budúce vývojové trendy. Prednášky sestry Helen Alford OP, tematické vstupy sestier Pilar Del Barrio OP a Margaret Mayce OP, boli v mnohom prínosom pre skupinovú prácu sestier. Obohatením boli aj vstupy sestier zo Slovenska, Čiech a Lotyšska, ktoré predstavili európske dominikánske sestry v kontexte minulých i súčasných výziev. Vzájomné sesterské zdieľanie o víziách prednesených tém poodkrylo možnosti pre ďalšie formy apoštolského...

Dopočuli sa o ňom aj v Petrovanoch

Pier Giorgio Frassati bol neznámy, napriek tomu sa s ním stretlo mnoho detí. Počas letného tábora v prvom prázdninovom týždni ich tento veselý mladík sprevádzal programom. Jeho nákazlivá radosť sa zobrazila v tanci pod Spišským hradom, na diskotéke, či pri skákaní na trampolínach. Aby sa deň vydaril, animátori každé ráno spevom a tancom prebúdzali deti k radosti. Putovanie smerom k výšinám, ktoré bolo pre Pier Giorgia cieľom jeho duchovného aj fyzického úsilia, sa počas týchto dní symbolicky naplnilo malými výstupmi detí do okolitej prírody a zamysleniami nad črtami jeho svätosti. Vďaka organizátorom a animátorom z farnosti Petrovany si 93 detí odnáša z tábora veľa zážitkov. « ‹ z 2 ›...

Odišli na prázdniny s Imeldou

Pred odchodom na prázdniny si deti ZŠ v Kendiciach, kde pracujú aj naše sestry z Petrovian, pripravili pre svojich spolužiakov malý darček –  predstavenie života bl. Imeldy, patrónky prvoprijímajúcich detí. Prinášame Vám z tohto momentu zopár...

Púť za dominikánske povolania

Posledný júnový víkend sa 30 sestier dominikánok stretlo v Badíne, kde začali svoju púť obetovanú za nové dominikánske povolania. Liturgické slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie dodali púti jedinečný ráz. Tak ako tieto dve Srdcia horia vzájomnou láskou, aj každé duchovné povolanie je postavené na vzťahu lásky zasvätenej osoby k Bohu. Charakteristickou črtou tejto lásky je, že sa chce nezištne dávať druhým. Toto pochopil už sv. Dominik a neskôr aj prvé slovenské dominikánky, ktoré nebojácne vydávali svedectvo o Kristovi aj počas obdobia komunizmu. Túto skutočnosť si sestry pripomenuli prehliadkou hradu na Slovenskej Ľupči, kde boli sestry v minulosti z rôznych kongregácií internované, ako aj návštevou miestneho cintorína, kde je pochovaných osem sestier dominikánok. Sestry dominikánky sa modlili za nové dominikánske povolania predovšetkým na mariánskom pútnickom mieste na Starých Horách. Počas púte sestry sprevádzal P. Albert Bak OP, ktorý v Bazilike Navštívenia Panny Márie slúžil sv. omšu a po nej sa pridal k modlitbe posvätného ruženca, ktorý sa sestry modlili v rôznych jazykoch. Povzbudzujúcim momentom na púti bola aj prítomnosť sestier dominikánok z newyorskej komunity (Dominican Sisters of Sparkill) – sr. Bernadette a sr. Valorie.  Po návšteve Ukrajiny prišli na Slovensko, aby sa stretli s utečencami z Ukrajiny žijúcimi v našich komunitách a aby ich duchovne i materiálne podporili.  Obe sestry vyjadrili solidaritu s trpiacimi ľuďmi z Ukrajiny a taktiež zármutok nad bolestnou históriou našej kongregácie počas totalitného režimu. Zároveň však prejavili veľkú radosť a nádej z toho, že charizma sv. Dominika je na Slovensku stále živá. Dominikánky ukončili svoje putovanie spoločnou modlitbou pri hrobe P. Akvinasa Gaburu OP, muža vernosti, vytrvalosti a odovzdanosti do Božej vôle nielen počas rokov prenasledovania, ale počas celého jeho života. Pre mnohé zo zúčastnených sestier bolo toto stretnutie výnimočné aj tým, že sa mohli s ďalšími spolusestrami takmer po dvoch rokoch (kvôli pandémii) stretnúť. Sestry sa zdieľali s tým, čím žijú a zvlášť so záujmom počúvali zážitky sr. Lýdie, ktorá pôsobí aj napriek vojne v Mukačeve na Ukrajine. Jedna z účastníčok zhodnotila podujatie nasledovne: „Táto púť za nové povolania nás viac zblížila a zjednotila. Aj napriek ťažkej situácii v dnešnej dobe sme dokázali prejaviť radosť jedna z druhej, vzájomne sme sa povzbudili a táto radosť prevýšila všetko negatívne, čo sa deje okolo nás a dodala nám novú nádej a silu kráčať ďalej, aby sme boli radostnými svedkami pre tých, ktorí prídu po nás.“  « ‹ z 2 ›...